Brusel/Štrasburg 19. októbra (TASR) - Potrebu väčších ambícií Európskej únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry naznačili poslanci Európskeho parlamentu (EP) v rozprave s podpredsedom Európskej komisie Margaritisom Schinasom. S týmto názorom súhlasia aj slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Diskusia v pléne EP sa konala po tom, ako eurokomisia v utorok navrhla posilniť odolnosť kritickej infraštruktúry EÚ aj s opatreniami platnými od roku 2024.
Europoslanci upozornili, že nedávne výbuchy na plynovodoch Nord Stream odhalili krehkosť infraštruktúry Európskej únie a zdôraznili nebezpečenstvo kybernetických útokov. Podľa ich názoru potrebuje Európska únia ambicióznejšie právne predpisy na zabezpečenie kritickej infraštruktúry, a tá by mala ísť nad rámec návrhov, o ktorých sa už diskutuje.
Niektorí poslanci poukázali na význam ochrany infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn, zatiaľ čo iní odkazovali na negatívny vplyv zahraničných vlád na dôležitú infraštruktúru a na to, ako by sa ich ochrana mala koordinovať s organizáciou NATO.
K tejto téme sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií Európskeho parlamentu.
Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že na ochranu kritickej infraštruktúry už dlhodobo upozorňuje. "Pandémia koronavírusu nám ukázala, že závislosť Európy od Číny pri výrobe liekov môže predstavovať hrozbu," uviedla.
Na archívnej snímke z 31. januára 2022 europoslankyňa Miriam Lexmann.Foto: TASR - Michal Svítok
Tvrdí, že ochranu kritickej infraštruktúry treba vnímať v širšom kontexte hybridných hrozieb a vybaviť Európsku úniu potrebným súborom nástrojov na reakciu na tieto hrozby. Lebo kritická infraštruktúra je novým frontom vedenia vojny.
Ocenila snahy eurokomisie podporiť krajiny EÚ v prípade narušenia ich citlivej infraštruktúry prostredníctvom mechanizmu v oblasti civilnej ochrany. EÚ má smernicu, ktorá členské štáty núti každé štyri roky preskúmať odolnosť svojej kritickej infraštruktúry, čo však podľa Miriam Lexmann členské krajiny nedodržiavajú. I preto treba aktualizovať tieto pravidlá, aby zohľadnili aj povahu najnovších hrozieb, a okrem energetiky a dopravy rozšíriť ich aj na pitnú vodu, digitálnu infraštruktúru či dodávky liekov a kľúčových potravín.
Vladimír Bilčík (Spolu) uviedol, že za útokmi na plynovody Nord Stream je sabotáž, a dodal, že Európania ťažkú zimu spoločne zvládnu len vtedy, ak ochránia svoju kritickú infraštruktúru, akou sú aj plynovody.
"Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby spresnila svoje plány nad rámec existujúcich pravidiel na silnejšiu ochranu infraštruktúry EÚ, aby sme sa mohli lepšie chrániť pred hybridnými útokmi Ruska na naše energetické zdroje a dodávky," povedal.
Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že poškodenie plynovodov Nord Stream v plnej nahote odhalilo nepripravenosť EÚ a jej členských štátov čeliť útokom na európsku energetickú infraštruktúru.
Na archívnej snímke europoslanec Robert Hajšel.Foto: TASR - Martin Baumann
"Potrebujeme túto ochranu posilniť, a to vykonaním záťažových testov, ako aj efektívnejším využívaním družicového pozorovania. Pýtam sa tiež, na čo máme NATO, ak nie nato, aby nám pomáhalo s ochranou takejto infraštruktúry? Kľúčová je aj kybernetická bezpečnosť, keďže – ako ukázalo aj dianie na Ukrajine – môže dochádzať k výpadkom na dodávkach elektriny, tepla alebo plynu. Rizikom sú aj výpadky nepretržitých výrob a fatálnym by mohlo byť ohrozenie fungovania nemocníc alebo dopravy," opísal situáciu Hajšel.
Michal Wiezik (PS) spresnil, že vzhľadom na úzku prepojenosť štátov Európskej únie je otázky bezpečnosti potrebné riešiť ako celoeurópsky problém. "Musíme byť spoločne odolní voči teroristickým útokom či iným hybridným reakciám ohrozujúcim naše fungovanie. Zvýšenie spoločnej odolnosti v oblasti energetickej bezpečnosti je po výbuchoch na plynovodoch Nord Stream priorita. Tieto incidenty ohrozujú všetkých; v záujme bezpečnosti musíme maximalizovať úsilie, aby sme im predišli a chránili európsky priestor," odkázal poslanec.
