Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ivan Štefanec (KDH) konštatoval, že slovenskí politici dlhodobo zametali problémy týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity a jej spolužitia s majoritným obyvateľstvom pod koberec.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 4. októbra (TASR) — Slovenskí europoslanci v stredu podporili uznesenie Európskeho parlamentu (EP) vyzývajúce na prijatie komplexných opatrení a financovanie riešenia segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
Uznesenie EP v mene politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP) presadil slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO). Na úvod rozpravy uviedol, že EÚ neraz ukázala, že sa dokáže zjednotiť a chráni vlkov, medvede a lesy, no rómskym deťom sa dlhé roky kradne ich budúcnosť. "Na jednej strane vidíme humánnu Európu, ktorá prijíma rezolúcie voči cudzím krajinám za porušovanie práv žien, LGBTI, novinárskej slobody, a na druhej strane vidíme členské krajiny, ktoré segregujú, vyčleňujú a odsudzujú rómske deti za farbu ich pleti, za ich etnicitu za ich chudobu," povedal v pléne EP. Dodal, že rómske deti v Európe sú "nevyužitým potenciálom", lebo raz z nich môžu vyrásť odborníci, ktorí už teraz chýbajú na pracovnom trhu, ktorí budú platiť dane, čo však nepôjde bez odstránenia segregácie.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) zdôraznila, že najväčšie problémy slovenským Rómom spôsobil štát svojou chybnou politikou, ktorá začína vo vzdelávaní. "Umiestňujeme rómske deti do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Na základných školách im vytvárame oddelené triedy. To nemá obdobu v EÚ. Za ich segregáciu a diskrimináciu čelíme žalobe Európskej komisie. O probléme vieme, ale situáciu roky neriešime, aj preto sme odhlasovali toto uznesenie," uviedla. Treba sa podľa nej pýtať prečo parlament a vláda na Slovensku ignorujú tento problém a kde sú milióny z eurofondov určené na zmenu. "Prestaňme vyrábať analfabetov. Ak v tom budeme pokračovať, nemožno očakávať, že sa títo ľudia uplatnia na trhu práce," dodala.
Ivan Štefanec (KDH) konštatoval, že slovenskí politici dlhodobo zametali problémy týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity a jej spolužitia s majoritným obyvateľstvom pod koberec. "Výsledkom je, že na jednej strane tu máme reálnu segregáciu rómskych detí na školách, ktorú si nezaslúžia, a na druhej strane tlak rodičov majority, ktorí svoje deti nechcú nechávať v zmiešaných triedach, kde narážajú na problémy, ktoré sa inde nevyskytujú," povedal s tým, že prišiel čas na riešenia, ktoré v praxi reálne fungujú.
Podľa Eugena Jurzycu segregácia a diskriminácia rómskych detí im a spoločnosti môže brániť v dosiahnutí úspechu v budúcnosti, nakoľko bez vzdelávania sa nemôžu ekonomicky a sociálne marginalizovaní ľudia vymaniť z chudoby. "Otázku segregácie a diskriminácie Rómov treba riešiť, avšak efektívnejšie než doposiaľ. Podľa stanoviska Rady Európy národné stratégie neviedli k podstatným a trvalým zmenám v každodennom živote Rómov, napriek tomu, že na podporu marginalizovaných skupín bolo v rokoch 2014 - 2020 vyčlenených 1,5 miliardy eur," povedal.
Martin Hojsík (PS) upozornil, že na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku šesť až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. "Ide o zlyhanie všetkých predchádzajúcich vlád. Segregáciu potvrdil aj Najvyšší súd SR v dvoch rozsudkoch a Slovensko zažalovala aj Európska komisia. Obeťou segregácie nie sú len Rómovia, ale celá krajina. Pripravujeme sa o možné talenty, o ktorých sa nikdy nikto nedozvie, pretože im prostredie generačnej chudoby neumožní sa naplno rozvinúť," uviedol Hojsík.
Monika Beňová (Smer-SD) povedala, že odstraňovanie segregácie rómskych detí je postupný, dlhodobý proces, ktorého výsledkom má byť zníženie a úplné ukončenie akéhokoľvek oddeľovania, diskriminácie či stigmatizácie príslušníkov menšiny vo vzťahu k väčšinovej populácii. "Zároveň je však náročné motivovať rodičov z majoritnej populácie, aby sa v prípade ich nesúhlasu ich deti vzdelávali v prostredí, v ktorom to oni sami nechcú. Za dôležité považujem dobudovanie školskej infraštruktúry na takej úrovni, aby sme boli schopní zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelávaniu pre úplne všetky deti, vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia," uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Uznesenie EP v mene politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP) presadil slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO). Na úvod rozpravy uviedol, že EÚ neraz ukázala, že sa dokáže zjednotiť a chráni vlkov, medvede a lesy, no rómskym deťom sa dlhé roky kradne ich budúcnosť. "Na jednej strane vidíme humánnu Európu, ktorá prijíma rezolúcie voči cudzím krajinám za porušovanie práv žien, LGBTI, novinárskej slobody, a na druhej strane vidíme členské krajiny, ktoré segregujú, vyčleňujú a odsudzujú rómske deti za farbu ich pleti, za ich etnicitu za ich chudobu," povedal v pléne EP. Dodal, že rómske deti v Európe sú "nevyužitým potenciálom", lebo raz z nich môžu vyrásť odborníci, ktorí už teraz chýbajú na pracovnom trhu, ktorí budú platiť dane, čo však nepôjde bez odstránenia segregácie.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) zdôraznila, že najväčšie problémy slovenským Rómom spôsobil štát svojou chybnou politikou, ktorá začína vo vzdelávaní. "Umiestňujeme rómske deti do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Na základných školách im vytvárame oddelené triedy. To nemá obdobu v EÚ. Za ich segregáciu a diskrimináciu čelíme žalobe Európskej komisie. O probléme vieme, ale situáciu roky neriešime, aj preto sme odhlasovali toto uznesenie," uviedla. Treba sa podľa nej pýtať prečo parlament a vláda na Slovensku ignorujú tento problém a kde sú milióny z eurofondov určené na zmenu. "Prestaňme vyrábať analfabetov. Ak v tom budeme pokračovať, nemožno očakávať, že sa títo ľudia uplatnia na trhu práce," dodala.
Ivan Štefanec (KDH) konštatoval, že slovenskí politici dlhodobo zametali problémy týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity a jej spolužitia s majoritným obyvateľstvom pod koberec. "Výsledkom je, že na jednej strane tu máme reálnu segregáciu rómskych detí na školách, ktorú si nezaslúžia, a na druhej strane tlak rodičov majority, ktorí svoje deti nechcú nechávať v zmiešaných triedach, kde narážajú na problémy, ktoré sa inde nevyskytujú," povedal s tým, že prišiel čas na riešenia, ktoré v praxi reálne fungujú.
Podľa Eugena Jurzycu segregácia a diskriminácia rómskych detí im a spoločnosti môže brániť v dosiahnutí úspechu v budúcnosti, nakoľko bez vzdelávania sa nemôžu ekonomicky a sociálne marginalizovaní ľudia vymaniť z chudoby. "Otázku segregácie a diskriminácie Rómov treba riešiť, avšak efektívnejšie než doposiaľ. Podľa stanoviska Rady Európy národné stratégie neviedli k podstatným a trvalým zmenám v každodennom živote Rómov, napriek tomu, že na podporu marginalizovaných skupín bolo v rokoch 2014 - 2020 vyčlenených 1,5 miliardy eur," povedal.
Martin Hojsík (PS) upozornil, že na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku šesť až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. "Ide o zlyhanie všetkých predchádzajúcich vlád. Segregáciu potvrdil aj Najvyšší súd SR v dvoch rozsudkoch a Slovensko zažalovala aj Európska komisia. Obeťou segregácie nie sú len Rómovia, ale celá krajina. Pripravujeme sa o možné talenty, o ktorých sa nikdy nikto nedozvie, pretože im prostredie generačnej chudoby neumožní sa naplno rozvinúť," uviedol Hojsík.
Monika Beňová (Smer-SD) povedala, že odstraňovanie segregácie rómskych detí je postupný, dlhodobý proces, ktorého výsledkom má byť zníženie a úplné ukončenie akéhokoľvek oddeľovania, diskriminácie či stigmatizácie príslušníkov menšiny vo vzťahu k väčšinovej populácii. "Zároveň je však náročné motivovať rodičov z majoritnej populácie, aby sa v prípade ich nesúhlasu ich deti vzdelávali v prostredí, v ktorom to oni sami nechcú. Za dôležité považujem dobudovanie školskej infraštruktúry na takej úrovni, aby sme boli schopní zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelávaniu pre úplne všetky deti, vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia," uviedla.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
