Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) vytvorenie zdravotnej únie vníma ako zefektívnenie spolupráce na úrovni zdravotníctva.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Štrasburg 16. septembra (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu prijal pozíciu pre rokovania s členskými štátmi EÚ o posilnení celoúnijného právneho rámca o prevencii a kontrole chorôb a o spoločnom zvládaní cezhraničných zdravotných hrozieb, čo má pomôcť vybudovať európsku zdravotnú úniu. Slovenskí europoslanci sa vyjadrili, že zdravotná únia má okrem iného pomôcť vyvažovať nedostatky národných systémov zdravotnej starostlivosti.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že zámerom EP je posilniť mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a zlepšiť koordináciu pri zvládaní možných budúcich cezhraničných zdravotných hrozieb.
"Táto iniciatíva súvisí s požiadavkami občanov na rozšírenie pôsobnosti Únie v oblasti zdravotníctva," spresnila poslankyňa. Dodala, že pandémia ukázala, že vzájomná solidarita a spolupráca členských štátov sa v krízových časoch osvedčili a aj preto sa hľadajú oblasti, v ktorých je aj naďalej účelné postupovať spoločne.
Podľa jej slov však nejde o prenos národných kompetencií v oblasti zdravotníctva na Brusel. "Snahou je vyvažovanie nedostatkov jednotlivých zdravotníckych systémov európskych krajín v krízových situáciách, ako aj pomoc pri zvyšovaní kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti," vysvetlila.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) vytvorenie zdravotnej únie vníma ako zefektívnenie spolupráce na úrovni zdravotníctva. Zdôraznila, že nikto nebude vstupovať do národných kompetencií členských štátov v oblasti zdravia, ale pandémia poukázala na potrebu pružnejšej spolupráce krajín a väčšej previazanosti národných zdravotníckych systémov. Napríklad v oblasti výmeny informácií a zdravotníckeho personálu.
"Malo by to byť do tej miery, že napríklad onkologický pacient na Slovensku bude mať ten istý prístup k liečbe ako pacient v Nemecku. To sa momentálne nedeje, máme priepastné rozdiely medzi členskými štátmi," skonštatovala. Spresnila, že na Slovensku onkologický pacient nemá prístup k 65 percentám inovatívnych liekov, ktoré už v Nemecku majú. A dodala, že na pôde EP zabojuje za to, aby aspoň tie minimálne štandardy v liečbe a prístupe k pacientom a diagnostike boli štandardizované v rámci vznikajúcej európskej zdravotnej únie.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že nejde o akési vytváranie postu eurokomisára pre zdravotníctvo. Dodal, že Európania počas pandémie zažili, ako sú v kritických situáciách závislí od pomoci a spolupráce s ostatnými členskými krajinami. "Spolupráca je skutočne účinná, pokiaľ nie je len v čase krízy, a práve preto prichádzame s návrhom na zdravotnú úniu a rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb," uviedol poslanec. Priznal, že tento krok víta nielen z hľadiska ochrany zdravia vo svetle klimatickej krízy, ale aj prebiehajúceho ničenia životného prostredia. Lebo tento stav vedie k tomu, že "môžeme očakávať častejšie pandémie vírusov, ale aj chronické problémy spôsobené znečisteným prostredím". "To je problém, ktorému čelíme spoločne, a najlepšie ho budeme zvládať jedine dlhodobou spoluprácou," odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že zámerom EP je posilniť mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a zlepšiť koordináciu pri zvládaní možných budúcich cezhraničných zdravotných hrozieb.
"Táto iniciatíva súvisí s požiadavkami občanov na rozšírenie pôsobnosti Únie v oblasti zdravotníctva," spresnila poslankyňa. Dodala, že pandémia ukázala, že vzájomná solidarita a spolupráca členských štátov sa v krízových časoch osvedčili a aj preto sa hľadajú oblasti, v ktorých je aj naďalej účelné postupovať spoločne.
Podľa jej slov však nejde o prenos národných kompetencií v oblasti zdravotníctva na Brusel. "Snahou je vyvažovanie nedostatkov jednotlivých zdravotníckych systémov európskych krajín v krízových situáciách, ako aj pomoc pri zvyšovaní kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti," vysvetlila.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) vytvorenie zdravotnej únie vníma ako zefektívnenie spolupráce na úrovni zdravotníctva. Zdôraznila, že nikto nebude vstupovať do národných kompetencií členských štátov v oblasti zdravia, ale pandémia poukázala na potrebu pružnejšej spolupráce krajín a väčšej previazanosti národných zdravotníckych systémov. Napríklad v oblasti výmeny informácií a zdravotníckeho personálu.
"Malo by to byť do tej miery, že napríklad onkologický pacient na Slovensku bude mať ten istý prístup k liečbe ako pacient v Nemecku. To sa momentálne nedeje, máme priepastné rozdiely medzi členskými štátmi," skonštatovala. Spresnila, že na Slovensku onkologický pacient nemá prístup k 65 percentám inovatívnych liekov, ktoré už v Nemecku majú. A dodala, že na pôde EP zabojuje za to, aby aspoň tie minimálne štandardy v liečbe a prístupe k pacientom a diagnostike boli štandardizované v rámci vznikajúcej európskej zdravotnej únie.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že nejde o akési vytváranie postu eurokomisára pre zdravotníctvo. Dodal, že Európania počas pandémie zažili, ako sú v kritických situáciách závislí od pomoci a spolupráce s ostatnými členskými krajinami. "Spolupráca je skutočne účinná, pokiaľ nie je len v čase krízy, a práve preto prichádzame s návrhom na zdravotnú úniu a rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb," uviedol poslanec. Priznal, že tento krok víta nielen z hľadiska ochrany zdravia vo svetle klimatickej krízy, ale aj prebiehajúceho ničenia životného prostredia. Lebo tento stav vedie k tomu, že "môžeme očakávať častejšie pandémie vírusov, ale aj chronické problémy spôsobené znečisteným prostredím". "To je problém, ktorému čelíme spoločne, a najlepšie ho budeme zvládať jedine dlhodobou spoluprácou," odkázal.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
