Vladimír Bilčík (EPP) pripomenul, že na pozadí vojny na Ukrajine vidieť, ako Rusko masívne investuje do obranného priemyslu, čo je dôvod pre posilnenie toho európskeho.
Autor TASR
Štrasburg 12. septembra (TASR) - Spoločné nákupy zbraní členských krajín EÚ podporuje väčšina slovenských europoslancov. Uviedli to v rámci utorňajšieho hlasovania o posilnení európskeho obranného priemyslu, informuje spravodajca TASR.
Poslankyňa Monika Beňová (S&D) uviedla, že centrálne obstarávanie obranných výrobkov môže byť jednou z ciest rozvoja spolupráce a podpory obranného priemyslu v štátoch EÚ, keď vojna na Ukrajine ukázala, že Európa musí hľadať nástroje, ako koordinovať svoje kroky v oblasti zaistenia bezpečnosti. "Malo by to prispievať k tomu, aby sa Únia v súlade s princípom strategickej autonómie výraznejšie spoliehala sama na seba a nie len na transatlantickú spoluprácu. Akákoľvek spolupráca v oblasti obranného priemyslu musí byť dobrovoľná a výhodná pre členské štáty," spresnila.
Martin Hojsík (Obnovme Európu) tvrdí, že ruská agresia voči Ukrajine pripomenula Únii dôležitosť schopnosti účinne sa brániť a jej krajinám význam pripravenosti na prípadnú obranu. "Pre Slovensko je výhodné byť súčasťou nielen kolektívnej obrany, ktorú nám dáva NATO, ale aj posilňovať nástroje EÚ, ktoré napomáhajú efektívnejšiemu nákupu zbraní. Pomôže to nášmu rozpočtu lacnejšími nákupmi a slovenskému priemyslu lepším prístupom k trhom v EÚ," dodal.
Ivan Štefanec (EPP) pripomenul, že o tom, že v jednote je sila, sa EÚ presvedčila počas pandémie pri spoločnom obstarávaní vakcín. "V čase zločineckej vojny na Ukrajine Európa potrebuje zlepšiť svoju obranyschopnosť. Spoločným nákupom zabezpečíme lacnejšie a kvalitnejšie obranné systémy. Tiež je to o zabezpečení rovnakých štandardov, aby sme mali rovnaké systémy obrany a systémy v oblasti kybernetickej bezpečnosti," odkázal.
Peter Pollák (EPP) tvrdí, že vojna na Ukrajine spôsobila, že Slovensko a iné členské krajiny sa musia pripraviť na možné útoky a je namieste otázka spoločného získavania obranného vybavenia pre Európu. "Podporujem prístup, keď obranné zariadenia vieme zakúpiť lacnejšie a spoločne zaistiť ich servis a údržbu," vysvetlil.
Michal Wiezik (Obnovme Európu) upozornil, že politikou EÚ je cez zákon o spoločnom obstarávaní (EDIRPA) posilňovať spoluprácu pri budovaní obranných kapacít členských štátov, nejde však o budovanie spoločnej armády. "Spoločný nákup sa ako výhodný ukázal pri nákupe strategických surovín či vakcín a teraz by to malo platiť pri nákupe armádnej výzbroje," povedal. Dodal, že výhodné by to malo byť aj pre zbrojovky na Slovensku, ktoré podporujú rast hospodárstva, hlavnou výhodou pre menšie krajiny však budú nižšie ceny pre modernú výzbroj a nižšie čakacie lehoty na ich dodanie.
Vladimír Bilčík (EPP) pripomenul, že na pozadí vojny na Ukrajine vidieť, ako Rusko masívne investuje do obranného priemyslu, čo je dôvod pre posilnenie toho európskeho. A tam je hlavnou cestou spolupráca a spoločné nákupy. "Budeme schopní vyrábať rýchlejšie a lacnejšie, je to aj šanca pre slovenský obranný priemysel. Ukazuje sa, že obranu zvládneme, len keď budeme jednotní v EÚ. Máme nástroj, ktorý pomôže finančne a vytvorí lepší priestor na spoluprácu obranného priemyslu medzi členskými štátmi," dodal s upozornením, že EÚ tento priemysel dlhé roky podceňovala a spoliehala sa na NATO či USA.
Robert Hajšel (S&D) ocenil základnú myšlienku, že spoločné nákupy v oblasti obrany povedú k nižším cenám a obranné systémy tak získajú aj krajiny, ktoré ich potrebujú v nižších počtoch. "Prispejeme k zvýšeniu interoperability, čiže budeme disponovať rovnakými zbraňami. Teraz je to problém, keď 80 percent obranných systémov je fragmentovaných na národnej úrovni a nie sú kompatibilné. Pre Slovensko je tu teoretická možnosť obnoviť zbrojársku výrobu," skonštatoval. Kriticky však vníma, že nie je jasné, koľko kontraktov, a či vôbec nejaké, slovenské firmy cez osem projektov EDIRPA dostanú, keďže je to tajné. "Vôbec nevieme, kam tieto peniaze idú a či štáty ako Slovensko z toho niečo dostanú," odkázal na sumu 300 miliónov eur vyčlenenú pre EDIRA.
Poslankyňa Monika Beňová (S&D) uviedla, že centrálne obstarávanie obranných výrobkov môže byť jednou z ciest rozvoja spolupráce a podpory obranného priemyslu v štátoch EÚ, keď vojna na Ukrajine ukázala, že Európa musí hľadať nástroje, ako koordinovať svoje kroky v oblasti zaistenia bezpečnosti. "Malo by to prispievať k tomu, aby sa Únia v súlade s princípom strategickej autonómie výraznejšie spoliehala sama na seba a nie len na transatlantickú spoluprácu. Akákoľvek spolupráca v oblasti obranného priemyslu musí byť dobrovoľná a výhodná pre členské štáty," spresnila.
Martin Hojsík (Obnovme Európu) tvrdí, že ruská agresia voči Ukrajine pripomenula Únii dôležitosť schopnosti účinne sa brániť a jej krajinám význam pripravenosti na prípadnú obranu. "Pre Slovensko je výhodné byť súčasťou nielen kolektívnej obrany, ktorú nám dáva NATO, ale aj posilňovať nástroje EÚ, ktoré napomáhajú efektívnejšiemu nákupu zbraní. Pomôže to nášmu rozpočtu lacnejšími nákupmi a slovenskému priemyslu lepším prístupom k trhom v EÚ," dodal.
Ivan Štefanec (EPP) pripomenul, že o tom, že v jednote je sila, sa EÚ presvedčila počas pandémie pri spoločnom obstarávaní vakcín. "V čase zločineckej vojny na Ukrajine Európa potrebuje zlepšiť svoju obranyschopnosť. Spoločným nákupom zabezpečíme lacnejšie a kvalitnejšie obranné systémy. Tiež je to o zabezpečení rovnakých štandardov, aby sme mali rovnaké systémy obrany a systémy v oblasti kybernetickej bezpečnosti," odkázal.
Peter Pollák (EPP) tvrdí, že vojna na Ukrajine spôsobila, že Slovensko a iné členské krajiny sa musia pripraviť na možné útoky a je namieste otázka spoločného získavania obranného vybavenia pre Európu. "Podporujem prístup, keď obranné zariadenia vieme zakúpiť lacnejšie a spoločne zaistiť ich servis a údržbu," vysvetlil.
Michal Wiezik (Obnovme Európu) upozornil, že politikou EÚ je cez zákon o spoločnom obstarávaní (EDIRPA) posilňovať spoluprácu pri budovaní obranných kapacít členských štátov, nejde však o budovanie spoločnej armády. "Spoločný nákup sa ako výhodný ukázal pri nákupe strategických surovín či vakcín a teraz by to malo platiť pri nákupe armádnej výzbroje," povedal. Dodal, že výhodné by to malo byť aj pre zbrojovky na Slovensku, ktoré podporujú rast hospodárstva, hlavnou výhodou pre menšie krajiny však budú nižšie ceny pre modernú výzbroj a nižšie čakacie lehoty na ich dodanie.
Vladimír Bilčík (EPP) pripomenul, že na pozadí vojny na Ukrajine vidieť, ako Rusko masívne investuje do obranného priemyslu, čo je dôvod pre posilnenie toho európskeho. A tam je hlavnou cestou spolupráca a spoločné nákupy. "Budeme schopní vyrábať rýchlejšie a lacnejšie, je to aj šanca pre slovenský obranný priemysel. Ukazuje sa, že obranu zvládneme, len keď budeme jednotní v EÚ. Máme nástroj, ktorý pomôže finančne a vytvorí lepší priestor na spoluprácu obranného priemyslu medzi členskými štátmi," dodal s upozornením, že EÚ tento priemysel dlhé roky podceňovala a spoliehala sa na NATO či USA.
Robert Hajšel (S&D) ocenil základnú myšlienku, že spoločné nákupy v oblasti obrany povedú k nižším cenám a obranné systémy tak získajú aj krajiny, ktoré ich potrebujú v nižších počtoch. "Prispejeme k zvýšeniu interoperability, čiže budeme disponovať rovnakými zbraňami. Teraz je to problém, keď 80 percent obranných systémov je fragmentovaných na národnej úrovni a nie sú kompatibilné. Pre Slovensko je tu teoretická možnosť obnoviť zbrojársku výrobu," skonštatoval. Kriticky však vníma, že nie je jasné, koľko kontraktov, a či vôbec nejaké, slovenské firmy cez osem projektov EDIRPA dostanú, keďže je to tajné. "Vôbec nevieme, kam tieto peniaze idú a či štáty ako Slovensko z toho niečo dostanú," odkázal na sumu 300 miliónov eur vyčlenenú pre EDIRA.