Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peter Pollák pripomenul, že vzťahy medzi EÚ a USA počas Trumpovej administratívy dosť utrpeli a ich zlepšeniu nepomohol ani odchod jednotiek z Afganistanu uskutočnený už za vlády Joea Bidena.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 5. októbra (TASR) – Posilnenie strategickej autonómie EÚ, zlepšenie vzťahov s USA a dôraz na rozvoj spoločných obranných spôsobilostí eurobloku rezonovali vo vyjadreniach slovenských europoslancov po utorňajšej rozprave v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu venovanej transatlantickým vzťahom.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že vzťahy medzi EÚ a USA by sa mali rozvíjať na základe rovnosti a vzájomného rešpektu.
„V poslednom čase ich ovplyvnilo aj zmätočné ukončovanie vojenskej misie v Afganistane. Spojenecké angažovanie stálo európske krajiny veľmi veľa, vrátane ľudských životov. Dosah na dianie v Afganistane mala však Únia len minimálny. Oprávnené sú preto otázky ohľadom posilnenia strategickej autonómie Európy, vrátane rozvoja obranných spôsobilostí a úpravy bezpečnostnej politiky a jej priorít," vyhlásila poslankyňa.
Pripomenula, že s nástupom administratívy Joea Bidena sa v oblasti rozvoja transatlantických vzťahov objavili viaceré očakávania a nádeje, ktoré podľa nej možno v mnohom považovať za nereálne. „Záujmy EÚ a USA sa totiž v mnohých oblastiach líšia a často si dokonca konkurujú. Aj preto je dôležité zachovať si z hľadiska ďalšieho rozvoja spolupráce potrebnú dávku racionality," domnieva sa Beňová.
Vladimír Bilčík (SPOLU) skonštatoval, že zvolenie Joea Bidena oživilo vzájomné vzťahy a je pozitívnou zmenou, nepredstavuje však návrat k stavu, aký existoval pred nástupom Donalda Trumpa.
„Trumpova vláda nám ukázala, že Európa sa musí spoliehať viac na seba. Musíme investovať do spoločnej európskej obrany, do kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO," uviedol Bilčík. EÚ podľa neho potrebuje vojenské a bezpečnostné spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom susedstve.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) upozornila, že hoci Bidenova administratíva priniesla do transatlantických vzťahov očakávaný závan stability, návrat k multilateralizmu a obnovené záväzky o partnerstve, to isté sa nedá povedať aj o predvídateľnosti.
Poukázala pritom na to, že USA nekoordinujú niektoré svoje dôležité rozhodnutia s EÚ a ostatnými partnermi, napríklad, čo sa týka stiahnutia vojakov z Afganistanu či vytvorenia obranného paktu s Britániou a Austráliou.
„Napriek tomu je pre obe strany životne dôležité pokračovať v rekonštrukcii dobrých vzťahov a ich aktualizovaní v kontexte rastúcich globálnych výziev nielen v podobe klimatickej a pandemickej krízy, ale aj pre čoraz agresívnejšiu asertivitu Číny alebo hybridné a destabilizačné hrozby z Ruska," dodala Ďuriš Nicholsonová.
Miriam Lexmann (KDH) skonštatovala, že vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete mimoriadne dôležité a na všetkých úrovniach – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody a demokracie a v neposlednom rade aj pre ekonomickú prosperitu.
Pripomenula, že text uznesenia, o ktorom v utorok hlasovali europoslanci, vyzýva USA aj na zrušenie viacerých ciel, napríklad na európsku oceľ či hliník. „Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či spolupracovať pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete," povedala Lexmann.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že USA a EÚ by mali aj naďalej prehlbovať vzájomnú obchodnú spoluprácu odstraňovaním existujúcich prekážok.
„Momentálne sa prevaľuje takmer celým svetom vlna politikov, ktorí dokážu navrhovať len opatrenia, ktoré pomôžu jedným na úkor druhých. Liberalizácia obchodu patrí medzi kroky, ktoré dokážu pomôcť všetkým zúčastneným stranám," zdôraznil.
Peter Pollák (OĽaNO) pripomenul, že vzťahy medzi EÚ a USA počas Trumpovej administratívy dosť utrpeli a ich zlepšeniu nepomohol ani odchod jednotiek z Afganistanu uskutočnený už za vlády Joea Bidena.
„Avšak v čase rastúcej neistoty vo svete, nových geopolitických a iných výziev, ako je pandémia ochorenia Covid-19, je vytvorenie silného a stabilného partnerstva založeného na dôvere jedinou alternatívou pre obe strany," myslí si Pollák.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že vzťahy medzi EÚ a USA by sa mali rozvíjať na základe rovnosti a vzájomného rešpektu.
„V poslednom čase ich ovplyvnilo aj zmätočné ukončovanie vojenskej misie v Afganistane. Spojenecké angažovanie stálo európske krajiny veľmi veľa, vrátane ľudských životov. Dosah na dianie v Afganistane mala však Únia len minimálny. Oprávnené sú preto otázky ohľadom posilnenia strategickej autonómie Európy, vrátane rozvoja obranných spôsobilostí a úpravy bezpečnostnej politiky a jej priorít," vyhlásila poslankyňa.
Pripomenula, že s nástupom administratívy Joea Bidena sa v oblasti rozvoja transatlantických vzťahov objavili viaceré očakávania a nádeje, ktoré podľa nej možno v mnohom považovať za nereálne. „Záujmy EÚ a USA sa totiž v mnohých oblastiach líšia a často si dokonca konkurujú. Aj preto je dôležité zachovať si z hľadiska ďalšieho rozvoja spolupráce potrebnú dávku racionality," domnieva sa Beňová.
Vladimír Bilčík (SPOLU) skonštatoval, že zvolenie Joea Bidena oživilo vzájomné vzťahy a je pozitívnou zmenou, nepredstavuje však návrat k stavu, aký existoval pred nástupom Donalda Trumpa.
„Trumpova vláda nám ukázala, že Európa sa musí spoliehať viac na seba. Musíme investovať do spoločnej európskej obrany, do kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO," uviedol Bilčík. EÚ podľa neho potrebuje vojenské a bezpečnostné spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom susedstve.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) upozornila, že hoci Bidenova administratíva priniesla do transatlantických vzťahov očakávaný závan stability, návrat k multilateralizmu a obnovené záväzky o partnerstve, to isté sa nedá povedať aj o predvídateľnosti.
Poukázala pritom na to, že USA nekoordinujú niektoré svoje dôležité rozhodnutia s EÚ a ostatnými partnermi, napríklad, čo sa týka stiahnutia vojakov z Afganistanu či vytvorenia obranného paktu s Britániou a Austráliou.
„Napriek tomu je pre obe strany životne dôležité pokračovať v rekonštrukcii dobrých vzťahov a ich aktualizovaní v kontexte rastúcich globálnych výziev nielen v podobe klimatickej a pandemickej krízy, ale aj pre čoraz agresívnejšiu asertivitu Číny alebo hybridné a destabilizačné hrozby z Ruska," dodala Ďuriš Nicholsonová.
Miriam Lexmann (KDH) skonštatovala, že vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete mimoriadne dôležité a na všetkých úrovniach – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody a demokracie a v neposlednom rade aj pre ekonomickú prosperitu.
Pripomenula, že text uznesenia, o ktorom v utorok hlasovali europoslanci, vyzýva USA aj na zrušenie viacerých ciel, napríklad na európsku oceľ či hliník. „Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či spolupracovať pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete," povedala Lexmann.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že USA a EÚ by mali aj naďalej prehlbovať vzájomnú obchodnú spoluprácu odstraňovaním existujúcich prekážok.
„Momentálne sa prevaľuje takmer celým svetom vlna politikov, ktorí dokážu navrhovať len opatrenia, ktoré pomôžu jedným na úkor druhých. Liberalizácia obchodu patrí medzi kroky, ktoré dokážu pomôcť všetkým zúčastneným stranám," zdôraznil.
Peter Pollák (OĽaNO) pripomenul, že vzťahy medzi EÚ a USA počas Trumpovej administratívy dosť utrpeli a ich zlepšeniu nepomohol ani odchod jednotiek z Afganistanu uskutočnený už za vlády Joea Bidena.
„Avšak v čase rastúcej neistoty vo svete, nových geopolitických a iných výziev, ako je pandémia ochorenia Covid-19, je vytvorenie silného a stabilného partnerstva založeného na dôvere jedinou alternatívou pre obe strany," myslí si Pollák.
