Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že doterajšie sankcie EÚ Rusko neodradili od agresie na Ukrajine, preto považuje za správne ich zefektívniť.
Autor TASR
Brusel 9. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok zdôraznil potrebu väčšieho dohľadu EÚ nad uplatňovaním sankcií voči Rusku a zavedenie mechanizmu na ich obchádzanie. K situácii sa vyslovili aj viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že doterajšie sankcie EÚ Rusko neodradili od agresie na Ukrajine, preto považuje za správne ich zefektívniť. "Výskumná služba Európskeho parlamentu odporúča EÚ sprísniť embargo na ropu a plyn, zaviesť spoločné štandardy exportných kontrol a rozšíriť sankcie na ďalšie subjekty ruského bankového sektora. Verím, že aj tieto odporúčania prispejú k zefektívneniu sankcií," uviedol.
Ivan Štefanec (KDH) verí, že sankcie EÚ voči Rusku fungujú. Argumentuje dátami Eurostatu - bilaterálny obchod EÚ s Ruskom klesol pod dve percentá, dovoz klesol z 9,6 na 1,7 percenta a vývoz na menej ako polovicu. Znížil sa aj deficit pri obchode s energiami zo 40 na 5,7 miliardy eur. Dovoz ropy a zemného plynu z Ruska klesol v porovnaní s vlaňajškom o 82 percent.
"Musíme sankcie nielen dôsledne realizovať v oblasti vojenského materiálu, ropy, dreva, ocele, železa a plastov, ale aj rozšíriť – o stlačený plyn, jadrové palivo a diamanty," odkázal na komodity financujúce ruskú vojenskú mašinériu.
Rober Hajšel (Smer-SD) naznačil, že sankcie voči Rusku nie sú veľmi účinné, lebo sa dajú obchádzať cez tretie krajiny a firmy v nich, pričom ruskí oligarchovia zo sankčného zoznamu naďalej bohatnú. Za absurdné považuje snahy o absolútny zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, bez ktorého podľa neho európska ekonomika nemôže existovať. Súhlasí s možnými sankciami na ruské diamanty. "Môj postoj k sankciám je taký, že majú zmysel keď trestajú a dokážu dosiahnuť cieľ, v tomto prípade zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. K tomu sme sa ale nedostali po žiadnom balíku sankcií," odkázal.
Michal Wiezik (PS) poukázal na to, že účinnosť reštriktívnych opatrení znižujú spôsoby ich obchádzania cez tretie krajiny a do Ruska a z Ruska plynie tovar zo sankčného zoznamu. "Parlament to vníma ako problém a vieme, že ak chceme obmedziť ruskú agresiu, tak to musíme skúsiť aj s týmito obchodnými nástrojmi," povedal.
Vladimír Bilčík (Demokrati) zdôraznil, že je v záujme Slovenska a demokratického sveta, aby Moskve nemohla financovať vojnu proti Ukrajine. "Musíme mať istotu, že členské štáty a ľudia a podniky v nich sankcie neobchádzajú," povedal. Za problém považuje kontrolu tovarov dvojakého použitia a surovín. Rusko na nich bohatne a financuje vojnu. "Musíme viac pracovať s tretími krajinami, ktoré sankcie obchádzajú. Mňa to trápi v súvislosti so západným Balkánom, je to veľká téma v Srbsku a ešte väčší problém postsovietskeho priestoru, Číny a Indie. To sú krajiny, kde Rusi dokážu vytvárať zisky aj z tých komodít, na ktoré EÚ uvalila sankcie," opísal situáciu. Dodal, že v EÚ treba zabrániť špekulantom, ktorí porušujú sankcie, aj zavedením pokút.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že doterajšie sankcie EÚ Rusko neodradili od agresie na Ukrajine, preto považuje za správne ich zefektívniť. "Výskumná služba Európskeho parlamentu odporúča EÚ sprísniť embargo na ropu a plyn, zaviesť spoločné štandardy exportných kontrol a rozšíriť sankcie na ďalšie subjekty ruského bankového sektora. Verím, že aj tieto odporúčania prispejú k zefektívneniu sankcií," uviedol.
Ivan Štefanec (KDH) verí, že sankcie EÚ voči Rusku fungujú. Argumentuje dátami Eurostatu - bilaterálny obchod EÚ s Ruskom klesol pod dve percentá, dovoz klesol z 9,6 na 1,7 percenta a vývoz na menej ako polovicu. Znížil sa aj deficit pri obchode s energiami zo 40 na 5,7 miliardy eur. Dovoz ropy a zemného plynu z Ruska klesol v porovnaní s vlaňajškom o 82 percent.
"Musíme sankcie nielen dôsledne realizovať v oblasti vojenského materiálu, ropy, dreva, ocele, železa a plastov, ale aj rozšíriť – o stlačený plyn, jadrové palivo a diamanty," odkázal na komodity financujúce ruskú vojenskú mašinériu.
Rober Hajšel (Smer-SD) naznačil, že sankcie voči Rusku nie sú veľmi účinné, lebo sa dajú obchádzať cez tretie krajiny a firmy v nich, pričom ruskí oligarchovia zo sankčného zoznamu naďalej bohatnú. Za absurdné považuje snahy o absolútny zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, bez ktorého podľa neho európska ekonomika nemôže existovať. Súhlasí s možnými sankciami na ruské diamanty. "Môj postoj k sankciám je taký, že majú zmysel keď trestajú a dokážu dosiahnuť cieľ, v tomto prípade zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. K tomu sme sa ale nedostali po žiadnom balíku sankcií," odkázal.
Michal Wiezik (PS) poukázal na to, že účinnosť reštriktívnych opatrení znižujú spôsoby ich obchádzania cez tretie krajiny a do Ruska a z Ruska plynie tovar zo sankčného zoznamu. "Parlament to vníma ako problém a vieme, že ak chceme obmedziť ruskú agresiu, tak to musíme skúsiť aj s týmito obchodnými nástrojmi," povedal.
Vladimír Bilčík (Demokrati) zdôraznil, že je v záujme Slovenska a demokratického sveta, aby Moskve nemohla financovať vojnu proti Ukrajine. "Musíme mať istotu, že členské štáty a ľudia a podniky v nich sankcie neobchádzajú," povedal. Za problém považuje kontrolu tovarov dvojakého použitia a surovín. Rusko na nich bohatne a financuje vojnu. "Musíme viac pracovať s tretími krajinami, ktoré sankcie obchádzajú. Mňa to trápi v súvislosti so západným Balkánom, je to veľká téma v Srbsku a ešte väčší problém postsovietskeho priestoru, Číny a Indie. To sú krajiny, kde Rusi dokážu vytvárať zisky aj z tých komodít, na ktoré EÚ uvalila sankcie," opísal situáciu. Dodal, že v EÚ treba zabrániť špekulantom, ktorí porušujú sankcie, aj zavedením pokút.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
