Brusel 16. decembra (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok v súvislosti s rastúcim napätím na rusko-ukrajinských hraniciach v prijatom uznesení vyhlásil, že akákoľvek agresia zo strany Moskvy bude mať vážne hospodárske a politické následky. K situácii sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií, ktorí podporili suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
Vladimír Bilčík (Spolu) skonštatoval, že aj napriek rozhovorom amerického prezidenta Joea Bidena s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom ostávajú ruské jednotky koncentrované pri hraniciach s Ukrajinou, rastie napätie medzi Moskvou a Kyjevom a stupňuje sa konfrontačná rétorika. "EÚ musí spolupracovať s medzinárodnými partnermi na tom, aby konflikt na Ukrajine neprerástol do otvorenej ruskej agresie. Mier a stabilita sú v životnom záujme Slovenska, ktoré sa musí zasadiť za územnú celistvosť svojho najväčšieho suseda a podporiť úsilie o európsku budúcnosť Ukrajiny," opísal situáciu. Podľa jeho slov Putinovi musí byť jasné, že útok na Ukrajinu či prekreslenie jej hraníc by Moskve priniesli obrovské hospodárske a finančné škody, pričom Únia má páky na zmrazenie účtov ruských oligarchov či zastavenie projektu plynovodu Nord Stream 2.
Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že absolútnou prioritou musí byť deeskalácia napätia nielen na ukrajinsko-ruských hraniciach, ale aj v oblasti medzinárodnej diplomacie. "Stále je čas na to, aby sme predišli eventuálnemu ničivému ozbrojenému konfliktu na východných hraniciach Ukrajiny. Máme na to všetky politické a diplomatické prostriedky, len ich treba využiť," skonštatoval. Pripomenul, že EÚ plne podporuje územnú integritu Ukrajiny, ale pri riešení tohto problému musí aj Moskvu považovať za partnera a nie za nepriateľa, ak chce nájsť úspešné politické riešenie.
Michal Šimečka (PS) si myslí, že riziko vypuknutia konfliktu na Ukrajine je úplne reálne. "Musíme hneď na úvod nakresliť hrubú čiaru a ukázať Putinovi, že ďalšia agresia z jeho strany nezostane bez odozvy," uviedol. Dodal, že pod hrozbou spoločných sankcií a neudelenia licencie pre plynovod Nord Stream 2 by bolo pre Putina náročné doma vysvetľovať, že rozpútanie konfliktu je skutočne v ruskom záujme. Na archívnej snímke Eugen Jurzyca.Foto: TASR Jakub Kotian
Eugen Jurzyca (SaS) v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie, kam bude Ukrajina smerovať, treba nechať na jej občanov. Dodal, že podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) povedala, že prítomnosť tisícov ruských vojakov a ťažkej vojenskej techniky na hraniciach Ukrajiny vyvoláva vážne znepokojenie a obavy z budúceho vojenského konfliktu. "Hoci zámery Ruska nie sú nikomu z nás úplné zrejmé, je potrebné mať na zreteli, že už predtým použili vojenskú silu proti Ukrajine," pripomenula. Dodala, že niet pochýb o ruskej podpore bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, ktorý rozdúchava migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach. "V tejto súvislosti je prvoradou úlohou svetových lídrov vrátane NATO a EÚ niečomu takému zabrániť. Pokiaľ konflikt vypukne, bude dôležité, aby EÚ a NATO reagovali adekvátnymi ekonomickými, finančnými a diplomatickými prostriedkami," uviedla.
