Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že Únia by mala viac využívať svoju rôznorodosť.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 17. decembra (TASR) - TASR v priebehu uplynulého týždňa oslovila niekoľko slovenských europoslancov v súvislosti s Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE). Zhodli sa na potrebe diskusie s občanmi v EÚ, ktorú umožňuje projekt CoFoE.
Michala Wiezika teší, že "medzi najdiskutovanejšie témy na platforme (CoFoE) patria klimatické zmeny a ochrana životného prostredia, a to nielen v Európe, ale aj na Slovensku". Podstatné bude podľa neho, aby sa podnety v rámci pracovných skupín dobre vytriedili a uprednostnili sa tie, v ktorých je možné dosiahnuť viditeľné zmeny.
Ivan Štefanec (KDH) vyzdvihol záujem o názory občanov. "To, že sa dnes viac ako inokedy pýtame občanov, je dôkazom, že Európska únia nie je politický monolit, ale dynamická štruktúra, ktorá je vždy pripravená na zmenu a zlepšovanie sa," povedal Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).
Monika Beňová (Smer-SD) vidí najväčší priestor na zlepšenie v oblasti klimatických zmien a súvisiacich environmentálnych výziev, digitálnej transformácie, posilňovania rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ochrany pracovníkov, zlepšenia fungovania spoločného trhu či hospodárskej obnovy v súvislosti s koronakrízou.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že Únia by mala viac využívať svoju rôznorodosť. "Napríklad, ak vidíme, že v Estónsku sa darí investovať viac na kapitálovom trhu, urobme analýzu a inšpirujme sa od tých najúspešnejších. Nie celkom to teraz v EÚ robíme, pritom je to obrovská šanca," vysvetlil.
Pandémia, klimatická kríza, ale aj nárast dezinformácií a polarizácia spoločnosti sú podľa Martina Hojsíka (PS) dôvodmi, prečo treba viac diskusie. "Slováci a Slovenky majú dlhodobo nízky záujem o Európsku úniu a, žiaľ, namiesto benefitov a riešení, ktoré nám naše členstvo v Únii prináša, tak verejný priestor obsadzujú dezinformácie a euroskepticizmus," povedal.
Podľa Miriam Lexmann (KDH) mnoho ľudí vníma Európsku úniu len cez eurofondy. Základnou úlohou europoslancov je preto stretávať sa s ľuďmi a "vysvetľovať im princípy, myšlienku a výhody členstva v EÚ".
Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala myslieť aj na Rómov a iné skupiny občanov, ktorých reprezentatívne zastúpenie je v európskych inštitúciách veľmi nízke, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO).
Priestor na výmenu nápadov medzi občanmi, vládami, inštitúciami Európskej únie (EÚ) a ďalšími subjektmi považuje za užitočný europoslanec Miroslav Číž (Smer-SD). Pre TASR tiež uviedol, že prínosom CoFoE môže byť aj lepšia informovanosť občanov o EÚ. "Informovanosť občanov o záležitostiach EÚ je oblasť, ktorú dlhodobo považujem za nedostatočnú. Veď aj na Slovensku nám chýba televízna stanica, ktorá by celý deň prinášala správy z EÚ v slovenčine," upozornil Číž.
Michala Wiezika teší, že "medzi najdiskutovanejšie témy na platforme (CoFoE) patria klimatické zmeny a ochrana životného prostredia, a to nielen v Európe, ale aj na Slovensku". Podstatné bude podľa neho, aby sa podnety v rámci pracovných skupín dobre vytriedili a uprednostnili sa tie, v ktorých je možné dosiahnuť viditeľné zmeny.
Ivan Štefanec (KDH) vyzdvihol záujem o názory občanov. "To, že sa dnes viac ako inokedy pýtame občanov, je dôkazom, že Európska únia nie je politický monolit, ale dynamická štruktúra, ktorá je vždy pripravená na zmenu a zlepšovanie sa," povedal Štefanec zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).
Monika Beňová (Smer-SD) vidí najväčší priestor na zlepšenie v oblasti klimatických zmien a súvisiacich environmentálnych výziev, digitálnej transformácie, posilňovania rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ochrany pracovníkov, zlepšenia fungovania spoločného trhu či hospodárskej obnovy v súvislosti s koronakrízou.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že Únia by mala viac využívať svoju rôznorodosť. "Napríklad, ak vidíme, že v Estónsku sa darí investovať viac na kapitálovom trhu, urobme analýzu a inšpirujme sa od tých najúspešnejších. Nie celkom to teraz v EÚ robíme, pritom je to obrovská šanca," vysvetlil.
Pandémia, klimatická kríza, ale aj nárast dezinformácií a polarizácia spoločnosti sú podľa Martina Hojsíka (PS) dôvodmi, prečo treba viac diskusie. "Slováci a Slovenky majú dlhodobo nízky záujem o Európsku úniu a, žiaľ, namiesto benefitov a riešení, ktoré nám naše členstvo v Únii prináša, tak verejný priestor obsadzujú dezinformácie a euroskepticizmus," povedal.
Podľa Miriam Lexmann (KDH) mnoho ľudí vníma Európsku úniu len cez eurofondy. Základnou úlohou europoslancov je preto stretávať sa s ľuďmi a "vysvetľovať im princípy, myšlienku a výhody členstva v EÚ".
Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala myslieť aj na Rómov a iné skupiny občanov, ktorých reprezentatívne zastúpenie je v európskych inštitúciách veľmi nízke, uviedol pre TASR slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽANO).
Priestor na výmenu nápadov medzi občanmi, vládami, inštitúciami Európskej únie (EÚ) a ďalšími subjektmi považuje za užitočný europoslanec Miroslav Číž (Smer-SD). Pre TASR tiež uviedol, že prínosom CoFoE môže byť aj lepšia informovanosť občanov o EÚ. "Informovanosť občanov o záležitostiach EÚ je oblasť, ktorú dlhodobo považujem za nedostatočnú. Veď aj na Slovensku nám chýba televízna stanica, ktorá by celý deň prinášala správy z EÚ v slovenčine," upozornil Číž.
