Monika Beňová priznala, že v súvislosti s mechanizmom právneho štátu nie je zástankyňou žalôb ani zo strany Maďarska a Poľska, ale ani zo strany Európskeho parlamentu.
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel/Štrasburg 16. februára (TASR) - Štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ k mechanizmu podmienenosti a zamietnutie žalôb Maďarska a Poľska voči nemu privítali viacerí slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z rôznych politických frakcií, informuje spravodajca TASR.
Michal Šimečka (PS) zdôraznil, že Európska komisia by nemala otáľať s použitím mechanizmu. "Tých dôkazov, informácií a analýz o tom, ako špeciálne režim (maďarského premiéra) Viktora Orbána zneužíva európske peniaze na pomoc svojim oligarchom a uzurpáciu moci, máme za tie roky dosť," uviedol. Zároveň však upozornil, že rozhodnutie o pozastavení vyplácania eurofondov musia potvrdiť členské štáty v Rade EÚ. "Verím, že po rozhodnutí súdu toto nariadenie začne naozaj platiť, lebo tá hrozba rastu autokratickej politiky v EÚ, aj za peniaze daňových poplatníkov, je existenčnou hrozbou pre celú Úniu," povedal.
Vladimír Bilčík (Spolu) uviedol, že pozastavenie eurofondov hrozí najmä Poľsku a Maďarsku. "Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je dobrou správou. Mechanizmus je v súlade s právom EÚ, a teda bude zachovaný. Príliš dlho sme sledovali, ako niektorí politici zneužívali eurofondy a cez spriatelených oligarchov postupne demontovali demokraciu vo svojich krajinách, aby sa udržali pri moci. Musíme to zastaviť v tých krajinách, kde sa to deje a zabrániť vzniku podobných situácií vo všetkých členských krajinách EÚ v budúcnosti," uviedol.
Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako. Zdôraznil, že mechanizmus podmienenosti nie je namierený voči konkrétnym krajinám ani politikom, ako sa to snaží interpretovať šéf poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski alebo Viktor Orbán. "Úlohou (mechanizmu) je chrániť zdroje európskych daňových poplatníkov pred zneužívaním. Verím, že vlády u našich susedov budú na základe rozhodnutia hľadať namiesto ďalších dôvodov na rozdeľovanie cestu k dialógu a náprave," odkázal poslanec.
Aj Michal Wiezik (PS) upozornil, že cieľom nariadenia, voči ktorému sa Poľsko a Maďarsko ohradzujú, je chrániť prostriedky EÚ pred ich zneužitím vládami členských štátov, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu. "Treba použiť všetky dostupné nástroje, aby Európska komisia nesponzorovala autokratov, no rovnako neznevýhodnila konečných prijímateľov peňazí – študentov, poľnohospodárov či mimovládne organizácie, ktorí sa stávajú rukojemníkmi v rukách svojich vlád," odkázal.
Peter Pollák (OĽaNO) pripomenul, že nariadenie, ktoré podmieňuje prístup k rozpočtu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, platí od 1. januára 2021. Spresnil, že nariadenie sa nevzťahuje len na zneužívanie prostriedkov EÚ v prípadoch korupcie či podvodov, ale do jeho pôsobnosti spadá aj systematické porušovanie základných hodnôt, ako sú demokracia či nezávislosť súdnictva. "Žaloby oboch krajín boli zamietnuté, pretože existoval na to dostatočný právny základ. I keď ma to neteší, pretože ide o našich susedov. Na druhej strane, pravidlá musia platiť bez rozdielu," opísal situáciu.
Monika Beňová (Smer-SD) priznala, že v súvislosti s mechanizmom právneho štátu nie je zástankyňou žalôb ani zo strany Maďarska a Poľska, ale ani zo strany Európskeho parlamentu. "Praktické a definitívne obmedzenie v súvislosti s postihovaním porušovania princípov právneho štátu pravdepodobne neprinesie ani tento očakávaný rozsudok. Stále platí, že potrebujeme nájsť spôsob, aby tento mechanizmus v čo najmenšej miere zasahoval do života občanov konkrétnej krajiny a v prípade porušenia pravidiel sa dokázal zameriavať predovšetkým na jej politickú reprezentáciu," vysvetlila.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Michal Šimečka (PS) zdôraznil, že Európska komisia by nemala otáľať s použitím mechanizmu. "Tých dôkazov, informácií a analýz o tom, ako špeciálne režim (maďarského premiéra) Viktora Orbána zneužíva európske peniaze na pomoc svojim oligarchom a uzurpáciu moci, máme za tie roky dosť," uviedol. Zároveň však upozornil, že rozhodnutie o pozastavení vyplácania eurofondov musia potvrdiť členské štáty v Rade EÚ. "Verím, že po rozhodnutí súdu toto nariadenie začne naozaj platiť, lebo tá hrozba rastu autokratickej politiky v EÚ, aj za peniaze daňových poplatníkov, je existenčnou hrozbou pre celú Úniu," povedal.
Vladimír Bilčík (Spolu) uviedol, že pozastavenie eurofondov hrozí najmä Poľsku a Maďarsku. "Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je dobrou správou. Mechanizmus je v súlade s právom EÚ, a teda bude zachovaný. Príliš dlho sme sledovali, ako niektorí politici zneužívali eurofondy a cez spriatelených oligarchov postupne demontovali demokraciu vo svojich krajinách, aby sa udržali pri moci. Musíme to zastaviť v tých krajinách, kde sa to deje a zabrániť vzniku podobných situácií vo všetkých členských krajinách EÚ v budúcnosti," uviedol.
Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako. Zdôraznil, že mechanizmus podmienenosti nie je namierený voči konkrétnym krajinám ani politikom, ako sa to snaží interpretovať šéf poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski alebo Viktor Orbán. "Úlohou (mechanizmu) je chrániť zdroje európskych daňových poplatníkov pred zneužívaním. Verím, že vlády u našich susedov budú na základe rozhodnutia hľadať namiesto ďalších dôvodov na rozdeľovanie cestu k dialógu a náprave," odkázal poslanec.
Aj Michal Wiezik (PS) upozornil, že cieľom nariadenia, voči ktorému sa Poľsko a Maďarsko ohradzujú, je chrániť prostriedky EÚ pred ich zneužitím vládami členských štátov, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu. "Treba použiť všetky dostupné nástroje, aby Európska komisia nesponzorovala autokratov, no rovnako neznevýhodnila konečných prijímateľov peňazí – študentov, poľnohospodárov či mimovládne organizácie, ktorí sa stávajú rukojemníkmi v rukách svojich vlád," odkázal.
Peter Pollák (OĽaNO) pripomenul, že nariadenie, ktoré podmieňuje prístup k rozpočtu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, platí od 1. januára 2021. Spresnil, že nariadenie sa nevzťahuje len na zneužívanie prostriedkov EÚ v prípadoch korupcie či podvodov, ale do jeho pôsobnosti spadá aj systematické porušovanie základných hodnôt, ako sú demokracia či nezávislosť súdnictva. "Žaloby oboch krajín boli zamietnuté, pretože existoval na to dostatočný právny základ. I keď ma to neteší, pretože ide o našich susedov. Na druhej strane, pravidlá musia platiť bez rozdielu," opísal situáciu.
Monika Beňová (Smer-SD) priznala, že v súvislosti s mechanizmom právneho štátu nie je zástankyňou žalôb ani zo strany Maďarska a Poľska, ale ani zo strany Európskeho parlamentu. "Praktické a definitívne obmedzenie v súvislosti s postihovaním porušovania princípov právneho štátu pravdepodobne neprinesie ani tento očakávaný rozsudok. Stále platí, že potrebujeme nájsť spôsob, aby tento mechanizmus v čo najmenšej miere zasahoval do života občanov konkrétnej krajiny a v prípade porušenia pravidiel sa dokázal zameriavať predovšetkým na jej politickú reprezentáciu," vysvetlila.
spravodajca TASR Jaromír Novak