Brusel 16. decembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali v stredu členské štáty EÚ, aby prijali opatrenia na podporu práv žien a zníženie nerovností medzi pohlaviami. S tým súhlasí aj väčšina slovenských europoslancov.

Ivan Štefanec (KDH) pre TASR uviedol, že je realitou, že ešte aj v 21. storočí muži a ženy nedostávajú za rovnakú prácu rovnakú mzdu. "Je to neakceptovateľné, no rovnako škodlivé sú aj umelé kvóty, ktoré presadzujú niektorí politici. Predvídateľné prostredie, podpora podnikania a flexibilná pracovná legislatíva sú kľúče ku zvyšovaniu rovnosti a k dosiahnutiu spravodlivého postavenia žien aj v pracovnom procese," vysvetlil.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) upozornila, že EÚ má ešte dlhú cestu k dosiahnutiu rodovej rovnosti a pri súčasnom tempe to môže trvať aj vyše 60 rokov. "Je nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty zintenzívnili úsilie o zvýšenie účasti žien na trhu práce, zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, podporu rodovej rovnosti v riadiacich a politických rozhodovacích pozíciách, ako aj elimináciu rodovo podmieneného násilia," uviedla. Dodala, že cestu k pokroku hatia aj pokusy o reštrikcie v oblasti práv žien a sexuálneho zdravia a reprodukčných práv zo strany ultrakonzervatívcov a populistov, čo vidieť aj na Slovensku.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Na "obmedzovanie, spochybňovanie či relativizovanie práv žien zo strany populistických politikov" upozornili aj Michal Wiezik (PS) či Monika Beňová (Smer-SD), ktorá hovorí o opakovaných snahách časti ultrakonzervatívnych poslancov vládnej koalície obmedzovať ženám prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Za problém považuje Beňová aj nárast miery násilia páchaného na ženách počas pandémie a pripomenula, že Slovensko je z hľadiska rodovej rovnosti pod priemerom Európskej únie a horšie sú na tom len Grécko, Maďarsko a Rumunsko. "Začať je možné zlepšením vymožiteľnosti výživného, zaistením rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom žien či zvýšením dostupnosti nájomného bývania. Považujem za škodu, že sa v týchto oblastiach za takmer dva roky od volieb prakticky nič neudialo," odkázala poslankyňa.

Foto: TASR Jaroslav Novák

Vladimír Bilčík (SPOLU) uviedol, že podporuje rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakej pracovnej pozícii, čo na Slovensku stále nie je samozrejmosťou, a aj preto uznesenie Európskeho parlamentu podporil.

Robert Hajšel (Smer-SD) odsúdil nerovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, čo pandémia ešte viac zvýraznila, a dodal, že počas koronakrízy výkyvy na trhu práce majú väčší dosah na ženy než na mužov. "Je to alarmujúce, lebo v sociálnom a zdravotníckom sektore, ktorý predstavuje prvú líniu v boji s koronavírusom, pracuje vyše 70 percent žien. Je najvyšší čas, aby členské štáty prijali konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia ženám nielen rovnocenný prístup na trh práce, ale aj rovnakú odmenu za rovnakú prácu," dodal.

Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že nariadenie rovnakej mzdy za rovnakú prácu by nebolo novinkou, ale starým, rokmi socializmu prevereným spôsobom vyplácania tabuľkových miezd. "Bolo by to však administratívne náročné, neefektívne a diskriminácie by tam bolo tiež dosť. Za užitočnejšie považujem vytvorenie podmienok na zosúladenie práce a výchovy detí. Patrí k tomu aj rovnaká materská dovolenka pre otcov ako pre matky a maximálne možná pružnosť jej čerpania," opísal situáciu.

Miriam Lexmann (KDH) víta snahy o rovnakú odmenu, rovnaké zaobchádzanie, rovnováhu medzi pracovným a súkromný životom a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien, podľa nej však správa EP obsahuje aj problematické časti, ktoré zasahujú do výlučných právomocí členských štátov a ktoré sa týkajú kultúrno-etických otázok, daňových otázok, oblasti vzdelávania či dokonca kritiky krajín, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor. "Takéto porušenie princípu subsidiarity je neakceptovateľné," odkázala.






(spravodajca TASR Jaromír Novak)