Na archívnej snímke europoslanec Martin Hojsík.Foto: TASR Martin Baumann
Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať, povedal europoslanec Martin Hojsík.
Brusel/Štrasburg 15. septembra (TASR) - Správa o stave Únie, ktorú v stredu v Štrasburgu predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pomenovala súčasné problémy Európanov a naznačila výzvy, ktorým sa bude EÚ v najbližšom období zaoberať. Zhodli sa na tom slovenskí europoslanci.
Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že správa o stave Únie je príležitosťou, keď sa eurokomisia zodpovedá za svoje 12-mesačné pôsobenie v prospech občanov EÚ – tento rok aj za to, či a ako prispela k zmierňovaniu vplyvov koronakrízy a k ochrane tých najzraniteľnejších. "Medzi často zdôrazňované témy patrí najmä boj proti klimatickej zmene či podpora digitalizácie, o nič menej dôležitý však nie je ani boj proti chudobe, diskriminácii, za sociálnu spravodlivosť či opatrenia zamerané na odstraňovanie nezamestnanosti mladých," uviedla.
Podľa jej slov tieto a mnohé iné sociálne témy EK odsúva na vedľajšiu koľaj, čo treba zmeniť. Už aj preto, že hospodárske ozdravenie prináša so sebou aj bezprecedentné zvyšovanie cien. "Práve ochrana a minimálne garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je niečo, čím sa musíme začať okamžite zaoberať," odkázala.
Martin Hojsík (PS) skonštatoval, že šéfka eurokomisie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy, a ocenil, že sa zamerala aj na spravodlivosť riešenia tejto krízy. "Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, ktorí znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú," vysvetlil. A dodal, že EÚ potrebuje podporiť prechod na lokálne zelené energie, zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a odolnosť a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých.
Michal Wiezik (SPOLU) podotkol, že rozprava so šéfkou eurokomisie o stave Únie bola v duchu ponaučení z pandémie konavírusu. "Osobne som dúfal vo väčší dôraz na klimatickú zmenu a stratu biodiverzity. Odznelo, že sme pripravení robiť viac, sme dokonca pripravení zdvojnásobiť externé náklady na biodiverzitu s dôrazom na menej rozvinuté krajiny, no paradoxne sme nepočuli nič o stave lesov, praktikách v poľnohospodárstve či životných podmienkach zvierat v európskom priestore," upozornil.
Na archívnej snímke europslanec Michal Wiezik.Foto: TASR/AP
Podľa jeho slov je dobré, že EÚ je pripravená zvýšiť snahy o záchranu klímy a žiada takéto záväzky aj od svojich partnerov vo svete, lebo klimatické ambície musia byť nasledované globálnym úsilím.
Eugen Jurzyca (SaS) priznal, že nečakal, že šéfka eurokomisie pri slovách o vyšetrovaní justičných káuz a slobode médií spomenie aj Slovensko a vraždu Jána Kuciaka. V oblasti ekonomiky bolo podľa neho pozitívne hodnotený boj EK s pandémiou COVID-19. "Na strane druhej mala viac hovoriť o znižovaní verejných dlhov a podporiť nepopulárne reformy, lebo čelíme veľkým problémom a sú tu reformy, o ktorých treba politicky hovoriť," opísal situáciu. Spresnil, že EK by mala nielen hovoriť, ale z plánu obnovy aj vyčleniť peniaze na nepopulárne reformy či už v justícii, sociálnom systéme alebo v oblasti ochrany životného prostredia.
