Brusel 7. júl (TASR) - V stredu si poslanci Európskeho parlamentu (EP) pripomenú prvé výročie fungovania v poradí už deviateho zákonodarného zboru EÚ v európskej histórii.

Slovensko má v ňom 14 europoslancov, 12 z nich sú zaradení v štandardných európskych politických stranách a neváhali zhodnotiť svoj prvý rok pôsobenia v europarlamente a úspechy, ktoré EP v tomto období dosiahol. Dvaja slovenskí poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) sú v skupine Nezaradených, bez väčšieho vplyvu na tvorbu európskej legislatívy.

Eugen Jurzyca (SaS) zo skupiny reformistov a konzervatívcov (ECR) za významné považuje to, ako EÚ spolu s europarlamentom dokázali v krízovej situácii spružniť a sflexibilniť čerpanie prostriedkov z eurorozpočtu na tlmenie dopadov koronakrízy. Spresnil, že tak, ako pred eurovoľbami sľúbil, presadzoval efektívnu a štíhlu Úniu a rozhodovanie na základe objektívnych údajov a ich analýz.



"Za svoj najväčší úspech považujem, že sa mi podarilo za Európsky parlament vyjednať materiál týkajúci sa crowdfundingu," uviedol. "Pri nariadení o investičnom crowdfundingu sa mi podarilo z pozície spravodajcu presadiť meranie a posudzovanie konkrétnych indikátorov, na základe ktorých bude možné zistiť, ako sú kľúčové ustanovenia tohto nariadenia úspešné v praxi," vysvetlil. Je rád, že sa mu do správy EP k rozpočtu na rok 2020 podarilo presadiť výzvu, aby sa pri vynakladaní s európskymi rozpočtovými prostriedkami prihliadalo na princíp hodnoty za peniaze. V EP pomohol zastaviť návrhy na demontáž trhovej ekonomiky a Paktu stability a rastu, presadzované populistami cez správu ku Európskemu semestru.

Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že mandát europoslanca prijal s ambíciou prispieť k úspešnej transformácii slovenskej a európskej ekonomiky na zelenšiu, sociálnejšiu a modernejšiu, schopnú čeliť konkurentom z Ameriky a Číny. Dodal, že koronakríza zmenila myslenie inštitúcií EÚ a európsky plán obnovy sa stal obrovskou šancou reštartovať európsku ekonomiku. "Aj pod tlakom europarlamentu prišla Európska komisia s návrhom pomoci, ktorú Slovensko ešte nikdy nezažilo a zrejme ani už nezažije," opísal situáciu.

Hajšel v europarlamente priamo zodpovedá za vytváranie dvoch z dvanástich kľúčových balíkov, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Je tieňovým spravodajcom pre vytvorenie Fondu pre spravodlivú transformáciu, kde presadil zmeny, aby za zelenú transformáciu neplatili iba občania. Je tiež hlavným spravodajcom pre Nástroj na podporu platobnej schopnosti európskych podnikov. "Mám možnosť priamo ovplyvniť, na čo konkrétne táto pomoc môže ísť a za akých podmienok sa bude poskytovať. Verím, že to, čo sa mi podarilo presadiť, pomôže aj slovenským podnikom pri prekonávaní krízy, udržaní zamestnanosti a slovenským uhoľným regiónom pri znižovaní skleníkových plynov, aby sme pre naše deti zachovali prijateľné životné prostredie," uviedol.

Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) skonštatoval, že prvý rok v EP bol preňho "veľmi intenzívny", a dodal, že novému europarlamentu sa podarilo urobiť veľa práce. "Vyhlásili sme stav klimatickej núdze, zastavil som návrhy, ktoré by ublížili včelám, bojoval som za ochranu opeľovačov pred pesticídmi, posunuli sme sa v boji proti nelegálnemu obchodu so šteňatami a zaviedli dôležité pravidlá pre zelené investície," zhodnotil situáciu. Pripomenul, že aj vďaka týmto opatreniam stovky miliárd eur verejných aj súkromných financií v zelených projektoch budú investované zodpovedne.

Hojsík priznal, že v EP je veľmi aktívny v oblasti ochrany klímy, kde spolu s kolegami inicioval uznesenie EP k Európskej ekologickej dohode, ako aj k stavu klimatickej núdze. Okrem toho sa zasadzuje za ochranu biodiverzity a za záujmy poľnohospodárskej politiky, kde presadil napríklad to, že eurokomisia navrhla zákon o znížení používania nebezpečných pesticídov o 50 percent do roku 2030.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)