Brusel/Štrasburg 8. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu "dôrazne odsúdili" nový maďarský zákon namierený proti osobám patriacim do LGBTIQ komunity, ako aj rozklad demokracie a právneho štátu v Maďarsku. Na hlasovaní o nelegislatívnom uznesení sa zúčastnilo 11 zo 14 slovenských europoslancov, šiesti boli za, traja proti a dvaja sa zdržali.

Uznesenie schválilo 459 poslancov EP, proti sa vyslovilo 147 a 58 sa zdržalo hlasovania. V slovenskom tábore uznesenie podporili všetci traja liberálni poslanci zo skupiny Obnovme Európu (RE) Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá), Martin Hojsík a Michal Šimečka (obaja PS), ako aj poslanci zo skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Vladimír Bilčík a Michal Wiezik (obaja SPOLU). Z frakcie socialistov a demokratov (S&D) hlasovala zo slovenských europoslancov iba Monika Beňová (Smer-SD), a to v prospech uznesenia.

Proti boli "ľudovci" Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH) a Milan Uhrík (ĽSNS) z tábora nezaradených (NI). Zdržali sa dvaja poslanci: Eugen Jurzyca (SaS) z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Peter Pollák (OĽaNO) z EPP.

Hlasovacia listina EP pri tomto hlasovaní neuvádza mená poslancov Miroslav Číž a Robert Hajšel (obaja Smer-SD) a Miroslav Radačovský (Slovenský patriot) z frakcie NI.

Monika Beňová upozornila, že maďarský zákon týkajúci sa LGBTIQ osôb treba vnímať v kontexte blížiacich sa parlamentných volieb v Maďarsku v apríli 2022. "Maďarský premiér a jeho vládna strana si rovnako ako v minulosti úmyselne vytvárajú nepriateľa, na ktorého budú môcť v kampani ukazovať prstom a odkláňať tak pozornosť od tém, ktoré by občanov u našich južných susedov mohli zaujímať," uviedla. Dodala, že EÚ už na situáciu v Maďarsku prostredníctvom Európskej komisie a jej predsedníčky zareagovala, podobne tak urobili aj lídri 17 krajín EÚ. "Ochranu menšinových práv považujem za dôležitú. Na druhej strane však netreba maďarským vládnym politikom nepremyslenou hystériou pomáhať pri vytváraní a živení tém, ktoré budú môcť zneužívať v predvolebnom boji," odkázala.

Martin Hojsík tvrdí, že Maďarsko, konkrétne vláda Viktor Orbána, sa rozhodlo pre cenzúru, diskrimináciu a porušovanie hodnôt, na ktorých stojí EÚ. Skritizoval skutočnosť, že Slovensko sa nepridalo k 17 štátom, ktoré tento zákon odsúdili. "Je dôležité, aby sme hodnoty, ako je sloboda slova a rovnosť v Únii nielen dodržiavali, ale ich aj vymáhali," vysvetlil. Pripomenul, že EP je pripravený v tejto veci žalovať Radu EÚ, ak nebude konať, napríklad vymáhať dodržiavanie zásad právneho štátu a slobody slova dočasným pozastavením hlasovacích práv či cez finančné nástroje.

Michal Šimečka skonštatoval, že EP je menej opatrný ako Európska komisia, lebo v otázke ochrany právneho štátu, ľudských práv a demokracie často poukazuje na potrebu, aby EÚ konala zásadovejšie. "Komisia tak ďaleko nejde, ale potom sa vždy ukáže, že bolo by lepšie včas zakročiť, než veci nechať dôjsť príliš ďaleko. V tejto chvíli už ale aj eurokomisia koná, iniciovala žalobu na Maďarsko za tento zákon, čo môže skončiť finančnými pokutami," opísal situáciu. A pripomenul, že eurokomisia má možnosť konať aj v rámci nového mechanizmu podmienenosti čerpania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu a pozastaviť financovanie krajinám EÚ, ktoré zneužívajú európske zdroje alebo porušujú zásady právneho štátu.

Ivan Štefanec uviedol, že Viktor Orbán zavádza v Maďarsku autoritatívny režim a na zakrytie svojej činnosti zneužíva aj tému osôb s inou sexuálnou orientáciou. Zároveň však dodal, že bez ohľadu na to platí, že "vzdelávanie a školstvo je a musí ostať vo výhradnej kompetencii členských štátov".