Bratislava 30. júna (TASR) - Slovensko v piatok (1. 7.) prevezme v poradí už šieste predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4). Predsedať bude do júna 2023. Prioritami krajiny budú štyri tematické oblasti - prepojenia, ekonomika, udržateľnosť a ľudia. Vyplýva to z programu predsedníctva SR vo V4.

"Slovenské predsedníctvo vo V4 nadviaže na prioritné iniciatívy v rámci strategických cieľov vytýčených počas predchádzajúcich predsedníctiev s dôrazom na jasný príspevok k spoločným európskym riešeniam a s praktickým pozitívnym dosahom na občanov," uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Rezort diplomacie podotkol, že vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine musí byť spolupráca krajín viac ako kedykoľvek predtým založená na princípoch dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, právneho štátu, dobrých susedských vzťahov a oddanosti k európskej integrácii a transatlantickej spolupráci.

V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavskej republike ich budú krajiny V4 ďalej podporovať na ceste do EÚ. "Zároveň budeme pomáhať pri napĺňaní stanovených priorít, aby bol udelený štatút kandidátskej krajiny Gruzínsku," dopĺňa ministerstvo. Osobitná pozornosť bude zameraná na zmierňovanie dôsledkov pretrvávajúcej humanitárnej krízy vzniknutej na Ukrajine.

Foto: TASR/AP

V oblasti prepojenia sa bude predsedníctvo orientovať na prehlbovanie regionálnej spolupráce v oblasti rozvoja dopravy vrátane budovania cezhraničných prepojení. Zamerať sa chce aj na ďalší rozvoj jadrovej energetiky a zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetky nízkouhlíkové technológie.

V oblasti ekonomiky sa chce predsedníctvo zamerať na zelenú a digitálnu transformáciu. Prioritou budú udržateľné financovanie vrátane implementácie plánu obnovy. Kapitola udržateľnosť kladie dôraz na rozvoj spolupráce v témach, ako sú obehové hospodárstvo, zmena klímy či ochrana ovzdušia a prírody. V tematickej oblasti ľudia predsedníctvo reflektuje nedávne zvýšenie ročného rozpočtu Medzinárodného vyšehradského fondu s cieľom posilniť spoluprácu predovšetkým v oblasti mobility mládeže a medziľudských kontaktov.

Vyšehradská skupina

Vyšehradská skupina (V4) sa stala na začiatku 90. rokov príkladom spolupráce s cieľom podporiť demokratickú transformáciu a úspešnú integráciu svojich členov do európskych a euroatlantických štruktúr. Práve na vzájomnú podporu pri spoločnom návrate do Európy sa koncentrovala spolupráca v počiatočnom období.

"Ciele, ktoré si Vyšehradská štvorka vytýčila pred tromi desaťročiami – budovať demokraciu, rozvíjať slobodu a vrátiť náš región do zjednotenej Európy –, môžeme považovať za naplnené a môžeme sa začať pozerať po nových spoločných cieľoch," povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na summite prezidentov krajín V4, ktorý sa konal vo februári 2021 v Poľsku pri príležitosti 30. výročia založenia formátu V4.

Foto: TASR - Kancelária prezidenta SR

Slovenská republika preberie od piatku 1. júla po Maďarskej republike predsedníctvo v tomto zoskupení štyroch stredoeurópskych štátov.

História Vyšehradskej štvorky sa začala písať v severomaďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád), kde v roku 1335 podpísali na Vyšehradskom hrade zmluvu traja králi: český Ján Luxemburský, poľský Kazimír Veľký a hostiteľ a iniciátor stretnutia, uhorský panovník Karol Róbert. Zmluvou, nazvanou Vyšehradská deklarácia, sa v 14. storočí začala úspešná spolupráca v otázke zahraničnopolitických a ekonomických vzťahov troch stredoeurópskych kráľovstiev.

Na tomto symbolickom mieste potvrdili 15. februára 1991 prezidenti Československa a Poľska Václav Havel a Lech Walęsa spolu s predsedom maďarskej vlády Józsefom Antallom vznik Vyšehradskej skupiny. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) 31. decembra 1992 a jej rozdelením na dva samostatné subjekty, Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR), k 1. januáru 1993 sa pôvodná Vyšehradská trojka rozšírila na Vyšehradskú štvorku.

Vyšehradská skupina predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych štátov, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám, majú spoločné dejiny, kultúru a geografické postavenie. V4 je regionálnym zoskupením členských krajín Európskej únie (EÚ), vytvárajúcim priestor na posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja a hospodárskej a kultúrnej spolupráce.

V roku 2000 vznikol z iniciatívy Slovenska Medzinárodný vyšehradský fond (MVF) so sídlom v Bratislave, ktorý je dosiaľ jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Prostredníctvom kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných pobytov podporuje spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami v rámci krajín V4, ako aj v ďalších štátoch strednej a východnej Európy.

"Stredná Európa má svoje špecifiká a je preto potrebné prinášať témy tohto regiónu k európskemu stolu. Vyšehradská štvorka má aj v tomto kontexte naďalej zmysel," povedal v rozhovore pre českú spravodajskú televíziu ČT24 v októbri 2021 predseda slovenskej vlády Eduard Heger.

Foto: TASR - Dano Veselský

Členovia Vyšehradskej skupiny sa po roku pravidelne striedajú pri vedení tohto neformálneho zoskupenia. Predsedníctvo V4 trvá vždy od začiatku júla do konca júna nasledujúceho roku.

V súčasnosti je od 1. júla 2021 predsedajúcou krajinou V4 Maďarsko, ktoré je na jej čele do štvrtka 30. júna 2022.

Po ňom sa v piatok 1. júla 2022 ujme predsedníctva Slovenská republika. Naposledy bola SR predsedníckou krajinou vo V4 od 1. júla 2018 do 30. júna 2019, pričom išlo v poradí o piate slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine.