Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasťou slávnosti bude pontifikálna omša, v rámci ktorej bude osobitný obrad blahorečenia. Ide o akt, ktorým pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval od tej chvíle verejný cirkevný kult.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. septembra (TASR) – Slovensko bude mať od dnešného dňa nového blahoslaveného. Stane sa ním slovenský salezián kňaz Titus Zeman, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969.
Súčasťou hlavnej slávnosti, ktorá sa uskutoční dnes o 10.30 h, bude pontifikálna svätá omša, v rámci ktorej bude osobitný obrad blahorečenia. Ide o akt, ktorým pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval od tej chvíle verejný cirkevný kult.
"Slávnostný úkon blahorečenia vykoná na priestranstve Kostola Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke legát pápeža Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých," spresnil hovorca Saleziánov dona Bosca Rastislav Hamráček.
Omše sa okrem kardinála zúčastní aj hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime, slovenský kardinál Jozef Tomko a mnohí slovenskí a zahraniční biskupi. Medzi vyše 500 kňazmi budú aj saleziánski predstavení z okolitých krajín. Do služby je zapojených približne 170 dobrovoľníkov. Na celý víkend pricestuje do Bratislavy aj približne 500 mladých zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska. Relikvie nového blahoslaveného budú hneď po skončení svätej omše blahorečenia vystavené pre veriacich na úctu do 14.00 h.
Po dopoludňajšej hlavnej udalosti bude podvečer patriť slávnostnému ceremoniálu v HANT aréne. Nedeľná ďakovná svätá omša sa uskutoční v rodisku Titusa Zemana vo Vajnoroch, slúžiť ju bude predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Popoludní o 16.00 h bude vo farskom kostole vo Vajnoroch relikviár, kde bude jeho stabilné miesto.
Slovensko bude mať nového blahoslaveného po rokoch. Titus Zeman na začiatku komunistickej totality tajne previedol dve skupiny bohoslovcov a kňazov do Talianska, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode bol spolu s ďalšími zatknutý a po vykonštruovanom procese odsúdený na 25 rokov väzenia. Naposledy boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na rovnakom mieste v Petržalke. Organizátormi podujatia sú Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza.
blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitmi ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.
blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Súčasťou hlavnej slávnosti, ktorá sa uskutoční dnes o 10.30 h, bude pontifikálna svätá omša, v rámci ktorej bude osobitný obrad blahorečenia. Ide o akt, ktorým pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval od tej chvíle verejný cirkevný kult.
"Slávnostný úkon blahorečenia vykoná na priestranstve Kostola Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke legát pápeža Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých," spresnil hovorca Saleziánov dona Bosca Rastislav Hamráček.
Omše sa okrem kardinála zúčastní aj hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime, slovenský kardinál Jozef Tomko a mnohí slovenskí a zahraniční biskupi. Medzi vyše 500 kňazmi budú aj saleziánski predstavení z okolitých krajín. Do služby je zapojených približne 170 dobrovoľníkov. Na celý víkend pricestuje do Bratislavy aj približne 500 mladých zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska. Relikvie nového blahoslaveného budú hneď po skončení svätej omše blahorečenia vystavené pre veriacich na úctu do 14.00 h.
Po dopoludňajšej hlavnej udalosti bude podvečer patriť slávnostnému ceremoniálu v HANT aréne. Nedeľná ďakovná svätá omša sa uskutoční v rodisku Titusa Zemana vo Vajnoroch, slúžiť ju bude predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Popoludní o 16.00 h bude vo farskom kostole vo Vajnoroch relikviár, kde bude jeho stabilné miesto.
Slovensko bude mať nového blahoslaveného po rokoch. Titus Zeman na začiatku komunistickej totality tajne previedol dve skupiny bohoslovcov a kňazov do Talianska, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode bol spolu s ďalšími zatknutý a po vykonštruovanom procese odsúdený na 25 rokov väzenia. Naposledy boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na rovnakom mieste v Petržalke. Organizátormi podujatia sú Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza.
Profil Titusa Zemana
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch, dnešnej mestskej časti Bratislavy. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Keď komunistický režim v bývalom Československu 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, Zeman zorganizoval a viedol dva úspešné ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi.
Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Titusa Zemana spolu s ďalšími zatkli. Nasledovalo vypočúvanie spojené s neľudským mučením. Vo vykonštruovanom procese ho 22. februára 1952 odsúdili za špionáž a velezradu na 25 rokov väzenia. Vystriedal väznice v Bratislave, Ilave a Leopoldove na Slovensku a v Mírove, Jáchymove a Valdiciach v dnešnej Českej republike. Z väzenia ho podmienečne prepustili v roku 1964 vo veľmi vážnom zdravotnom stave. Štátna bezpečnosť (ŠtB) ho však naďalej sledovala.
V roku 1968 dostal súhlas na verejnú pastoračnú službu ako kňaz. Utrpenie spôsobené trinásťročným pobytom vo väzení spôsobilo, že 8. januára 1969 v Bratislave zomrel.
Po Nežnej revolúcii (1989), pri ktorej padol vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR) komunistický režim, začal byť Titus Zeman vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní. V roku 1991 bol rehabilitovaný. V novembri 2012 mu v Trnave odhalili pamätnú tabuľu.
Proces blahorečenia saleziánskeho kňaza Titusa Zemana sa začal vo februári 2010. V decembri 2012 sa skončila jeho diecézna fáza. Komisia kardinálov a biskupov na Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne vyjadrila pozitívnu mienku o jeho mučeníctve, čím tento proces blahorečenia dospel k zavŕšeniu. Zasadnutie komisie kardinálov a biskupov vo Vatikáne sa konalo práve v čase, keď v dňoch 20.-22. februára 2017 pripadlo 65 rokov od monsterprocesu komunistického režimu proti Titusovi Zemanovi a 19 spoločníkom. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve slovenského saleziána Titusa Zemana 27. februára 2017. Kňaz Titus Zeman má už teraz titul Boží služobník.
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch, dnešnej mestskej časti Bratislavy. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie. Keď komunistický režim v bývalom Československu 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, Zeman zorganizoval a viedol dva úspešné ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi.
Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Titusa Zemana spolu s ďalšími zatkli. Nasledovalo vypočúvanie spojené s neľudským mučením. Vo vykonštruovanom procese ho 22. februára 1952 odsúdili za špionáž a velezradu na 25 rokov väzenia. Vystriedal väznice v Bratislave, Ilave a Leopoldove na Slovensku a v Mírove, Jáchymove a Valdiciach v dnešnej Českej republike. Z väzenia ho podmienečne prepustili v roku 1964 vo veľmi vážnom zdravotnom stave. Štátna bezpečnosť (ŠtB) ho však naďalej sledovala.
V roku 1968 dostal súhlas na verejnú pastoračnú službu ako kňaz. Utrpenie spôsobené trinásťročným pobytom vo väzení spôsobilo, že 8. januára 1969 v Bratislave zomrel.
Po Nežnej revolúcii (1989), pri ktorej padol vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR) komunistický režim, začal byť Titus Zeman vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní. V roku 1991 bol rehabilitovaný. V novembri 2012 mu v Trnave odhalili pamätnú tabuľu.
Proces blahorečenia saleziánskeho kňaza Titusa Zemana sa začal vo februári 2010. V decembri 2012 sa skončila jeho diecézna fáza. Komisia kardinálov a biskupov na Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne vyjadrila pozitívnu mienku o jeho mučeníctve, čím tento proces blahorečenia dospel k zavŕšeniu. Zasadnutie komisie kardinálov a biskupov vo Vatikáne sa konalo práve v čase, keď v dňoch 20.-22. februára 2017 pripadlo 65 rokov od monsterprocesu komunistického režimu proti Titusovi Zemanovi a 19 spoločníkom. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve slovenského saleziána Titusa Zemana 27. februára 2017. Kňaz Titus Zeman má už teraz titul Boží služobník.
Výberový prehľad blahoslavených z územia dnešného Slovenska
blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitmi ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.
blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
