Brusel 6. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) vedie právne konania voči Slovensku v oblasti prania špinavých peňazí a v oblasti zavádzania pravidiel EÚ o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na pravidelný balík rozhodnutí EK o porušení právnych predpisov zo strany členských štátov EÚ.

Komisia pripomenula, že cieľom rozhodnutí, ktoré pokrývajú rôzne sektory a oblasti politiky EÚ, je zabezpečiť správne uplatňovanie únijného práva v prospech občanov a podnikov.

V kapitole Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov eurokomisia zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko a vyzvala vládu, aby správne transponovala 4. smernicu EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí do slovenskej legislatívy. Aj keď Slovensko oznámilo úplné zavedenie smernice, EK identifikovala niekoľko prípadov jej nesprávnej transpozície do vnútroštátneho práva. Tieto prípady sa týkajú správneho fungovania finančných spravodajských jednotiek (FIU), zavádzania sankcií a administratívnych opatrení na potrestanie trestných činov prania špinavých peňazí či vytvorenia mechanizmov pre oznamovateľov porušení zákona (whistlebloweri).

Komisia pripomenula, že ide o pravidlá, ktoré sú súčasťou nástroja boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom legislatívne medzery v jednom členskom štáte majú vplyv na EÚ ako celok.

Bez uspokojivej odpovede zo strany Slovenska do dvoch mesiacov môže EK rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie.

V kapitole Digitálna ekonomika eurokomisia zaslala vláde SR taktiež odôvodnené stanovisko. Od Slovenska, ako aj od Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Rakúska a Švédska žiada, aby uzákonili pravidlá EÚ o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora.

Komisia vyzvala uvedené krajiny, aby poskytli informácie o tom, ako transponujú pravidlá smernice EÚ o otvorených dátach z roku 2019 do svojho vnútroštátneho práva.

Lehota na transpozíciu smernice uplynula 17. júla 2021, pričom uvedené členské štáty neoznámili Bruselu všetky svoje vnútroštátne opatrenia, a to napriek formálnym výzvam zaslaným 30. septembra 2021.

Smernica o otvorených dátach má za cieľ odblokovať výhody údajov a na opätovné použitie pomáha sprístupniť viac z rozsiahleho a cenného súboru údajov, ktoré vytvára verejný sektor. Tým sa znížia prekážky vstupu na trh pre malé a stredné podniky prostredníctvom znížených nákladov na opätovné použitie údajov, sprístupní sa viac údajov a zvýšia sa obchodné príležitosti.

Smernica stimuluje vývoj inovatívnych riešení, ako sú mobilné aplikácie, zvyšuje transparentnosť otvorením prístupu k verejne financovaným výskumným údajom a podporuje nové technológie vrátane umelej inteligencie.

Ak uvedených deväť členských krajín nepošle uspokojivú odpoveď do dvoch mesiacov, eurokomisia ich môže zažalovať na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu.

spravodajca TASR Jaromír Novak