Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie pochovali na cintoríne v závere 19. a začiatkom 20. storočia, viacerých ale pochovali mnoho rokov po ich smrti.
Autor TASR
Martin 31. októbra (TASR) – Stošesťdesiatemu výročiu narodenia Jozefa Škultétyho a 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie bol venovaný program dnešnej pietnej spomienky na Národnom cintoríne v Martine, ktorú pri príležitosti Pamiatky zosnulých pripravili Slovenská národná knižnica (SNK), Literárne múzeum SNK, mesto Martin a Matica slovenská (MS).
Riaditeľ Literárneho múzea SNK Jozef Beňovský pripomenul, že na Národnom cintoríne je pochovaných viac ako 400 národných dejateľov. „SNK má na starosti 43 náhrobníkov. Staráme sa o náhrobníky, o ktoré sa nemal kto starať. Ročne investujeme na rekonštrukciu týchto pamiatok okolo 8000 eur. Od roku 2009 investovala SNK do opravy 14 pomníkov okolo 30.000 eur. Opravili sme pomníky J. Francisciho, Aničky Hurbanovej, S. H. Vajanského, A. Kmeťa, E. M. Šoltésovej, Ivana Šoltésa, hrobku K. Kuzmányho, A. A. Baníka, Jozefa Luňáčka, Jána Smreka, Viliama Paulínyho Tótha, Štefana Mikuláša Ferienčíka, Mikuláša Galandu. V tomto roku sme ošetrili hroby Karola Plicku, Petra Zgútha-Vrbického, Samuela Šípku a Juraja Hodžu,“ uviedol Beňovský.
Najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie pochovali na cintoríne v závere 19. a začiatkom 20. storočia, viacerých ale pochovali mnoho rokov po ich smrti. Napríklad slovenského politika Milana Hodžu či spisovateľa a výtvarníka, predvojnového správcu MS Jozefa Cígera Hronského. Obaja zomreli v emigrácii, ale po roku 1989 ich, tak ako si to za života želali, exhumovali a opätovne pochovali v Martine.
Tajomník MS pre kultúrno-osvetovú, umeleckú a záujmovú činnosť Peter Cabadaj podotkol, že v roku 2014 si v Martine pripomenú dvadsiate výročie prijatia zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov. „Je to z nášho pohľadu významné výročie, ktoré jednak zadefinovalo legislatívne postavenie tohto mesta v kontexte slovenských dejín, jeho úlohu, význam a poslanie. A zároveň výrazne pomohlo aj Národnému cintorínu získať finančné zdroje na to, aby bol skutočne národným panteónom našich dejateľov. Vďaka tomuto zákonu sme sa dostali do situácie, že Národný cintorín sa postupne rekonštruuje a v najbližších rokoch by mal byť miestom, ktoré bude dôstojnou formou vítať návštevníkov,“ povedal Cabadaj.
Cintorín založili koncom 18. storočia, pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku na ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 vyhlásili Národný cintorín za národnú kultúrnu pamiatku.
Riaditeľ Literárneho múzea SNK Jozef Beňovský pripomenul, že na Národnom cintoríne je pochovaných viac ako 400 národných dejateľov. „SNK má na starosti 43 náhrobníkov. Staráme sa o náhrobníky, o ktoré sa nemal kto starať. Ročne investujeme na rekonštrukciu týchto pamiatok okolo 8000 eur. Od roku 2009 investovala SNK do opravy 14 pomníkov okolo 30.000 eur. Opravili sme pomníky J. Francisciho, Aničky Hurbanovej, S. H. Vajanského, A. Kmeťa, E. M. Šoltésovej, Ivana Šoltésa, hrobku K. Kuzmányho, A. A. Baníka, Jozefa Luňáčka, Jána Smreka, Viliama Paulínyho Tótha, Štefana Mikuláša Ferienčíka, Mikuláša Galandu. V tomto roku sme ošetrili hroby Karola Plicku, Petra Zgútha-Vrbického, Samuela Šípku a Juraja Hodžu,“ uviedol Beňovský.
Najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie pochovali na cintoríne v závere 19. a začiatkom 20. storočia, viacerých ale pochovali mnoho rokov po ich smrti. Napríklad slovenského politika Milana Hodžu či spisovateľa a výtvarníka, predvojnového správcu MS Jozefa Cígera Hronského. Obaja zomreli v emigrácii, ale po roku 1989 ich, tak ako si to za života želali, exhumovali a opätovne pochovali v Martine.
Tajomník MS pre kultúrno-osvetovú, umeleckú a záujmovú činnosť Peter Cabadaj podotkol, že v roku 2014 si v Martine pripomenú dvadsiate výročie prijatia zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov. „Je to z nášho pohľadu významné výročie, ktoré jednak zadefinovalo legislatívne postavenie tohto mesta v kontexte slovenských dejín, jeho úlohu, význam a poslanie. A zároveň výrazne pomohlo aj Národnému cintorínu získať finančné zdroje na to, aby bol skutočne národným panteónom našich dejateľov. Vďaka tomuto zákonu sme sa dostali do situácie, že Národný cintorín sa postupne rekonštruuje a v najbližších rokoch by mal byť miestom, ktoré bude dôstojnou formou vítať návštevníkov,“ povedal Cabadaj.
Cintorín založili koncom 18. storočia, pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku na ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 vyhlásili Národný cintorín za národnú kultúrnu pamiatku.
