Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu je pamätným dňom SR.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Apoštolskými konštitúciami Praescriptionum sacrosancti a Qui divino vyhlásil pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu s arcibiskupským metropolitným sídlom v Trnave. Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu je pamätným dňom SR.
Prvú cirkevnú provinciu, ktorú tvorilo územie Slovenska (vtedy Nitrianskeho kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Veľkej Moravy), Moravy a Panónie ustanovil na jeseň v roku 869 pápež Hadrián II. Vznikla tak moravsko-panónska samostatná cirkevná provincia, nazývaná aj veľkomoravská, ktorej prvým arcibiskupom bol svätý Metod.
V roku 880 ustanovil pápež Ján VIII. na žiadosť panovníka Svätopluka bulou štyri samostatné biskupstvá vo Veľkomoravskej ríši. Jedno z nich bolo aj v Nitrianskom kniežatstve, kde bolo ustanovené nitrianske biskupstvo so sídlom v Nitre.
Ďalším medzníkom sa stal rok 1776. Vtedy zásluhou panovníčky Márie Terézie vzniklo 13. marca 1776 banskobystrické, spišské a rožňavské biskupstvo. Jeho utvorenie schválil pápež Pius VI. bulou Regalium principum.
Predchádzal tomu akt, keď pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex, pod vplyvom dvorného dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776, zriadil nové biskupstvá vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy.
Spišská diecéza vznikla pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepošstvu (1198 - 1776) a stala sa sufragánom Ostrihomu.
Ďalším dôležitým prelomom v dejinách rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol rok 1918, keď bola zriadená Trnavská apoštolská administratíva.
Napokon, 30. decembra 1977, po rokovaniach medzi Svätou stolicou a vládou bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) pápež Pavol VI. oddelil v Ríme apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy, určil hranice biskupstiev na Slovensku, ako aj Olomouckého biskupstva.
Vznikla tak samostatná Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave. Apoštolskou konštitúciou Qui divine povýšil apoštolskú administratúru v Trnave na arcibiskupstvo.
Prvú cirkevnú provinciu, ktorú tvorilo územie Slovenska (vtedy Nitrianskeho kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Veľkej Moravy), Moravy a Panónie ustanovil na jeseň v roku 869 pápež Hadrián II. Vznikla tak moravsko-panónska samostatná cirkevná provincia, nazývaná aj veľkomoravská, ktorej prvým arcibiskupom bol svätý Metod.
V roku 880 ustanovil pápež Ján VIII. na žiadosť panovníka Svätopluka bulou štyri samostatné biskupstvá vo Veľkomoravskej ríši. Jedno z nich bolo aj v Nitrianskom kniežatstve, kde bolo ustanovené nitrianske biskupstvo so sídlom v Nitre.
Ďalším medzníkom sa stal rok 1776. Vtedy zásluhou panovníčky Márie Terézie vzniklo 13. marca 1776 banskobystrické, spišské a rožňavské biskupstvo. Jeho utvorenie schválil pápež Pius VI. bulou Regalium principum.
Predchádzal tomu akt, keď pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex, pod vplyvom dvorného dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776, zriadil nové biskupstvá vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy.
Spišská diecéza vznikla pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepošstvu (1198 - 1776) a stala sa sufragánom Ostrihomu.
Ďalším dôležitým prelomom v dejinách rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol rok 1918, keď bola zriadená Trnavská apoštolská administratíva.
Napokon, 30. decembra 1977, po rokovaniach medzi Svätou stolicou a vládou bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) pápež Pavol VI. oddelil v Ríme apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy, určil hranice biskupstiev na Slovensku, ako aj Olomouckého biskupstva.
Vznikla tak samostatná Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave. Apoštolskou konštitúciou Qui divine povýšil apoštolskú administratúru v Trnave na arcibiskupstvo.
