FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika, spresnila organizácia.
Autor TASR
Bratislava 18. novembra (TASR) - Slovensko je spomedzi krajín V4 najmenej pripravené na budúce výzvy v zdravotníctve. Vyplýva to z dát medzinárodnej organizácie Globsec o pripravenosti zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení.
"Slovensko sa spomedzi krajín V4 ocitlo v celkovom indexe pripravenosti zdravotníctva na budúce výzvy na poslednom mieste a v celkovom meraní (desať štátov) štvrté od konca. Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika," spresnila organizácia. Na posledných miestach skončilo Bulharsko a Rumunsko. V rámci celej Európy sa najlepšie umiestnilo Nórsko.
"V prípade Slovenska môžeme objektívne povedať, že je v mnohých oblastiach na chvoste výkonnosti, respektíve na štvrtom mieste od konca z pohľadu celkových výsledkov. Súčasne vieme, že bez zásadnejších reforiem a zmien v procesoch fungovania, vyplývajúcich z krajín, ktoré sú v rebríčku pred nami, nebudeme schopní zmeniť túto trajektóriu," skonštatoval jeden z autorov indexu Michal Štofko.
Podotkol, že pre Slovensko je to výstražný signál smerujúci k požiadavkám na lepšie budúce rozhodnutia. "Slovensko vykazuje veľmi nízku pripravenosť na budúce výzvy, primárne z dôvodu nízkej prevencie, nadpriemerných rizikových faktorov, nízkych výdavkov na osobu či nízkej flexibility a stability v sektore," priblížil Štofko.
Dodal, že Slovensko je dlhodobo v rámci krajín Európskej únie na poslednom mieste vo vynakladaní finančných prostriedkov do prevencie. Výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú 0,06 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín EÚ je až 0,28 percenta.
Index hodnotí pripravenosť zdravotníckych systémov z dvoch pohľadov. Prvý analyzuje "štartovaciu" pozíciu krajín, čiže faktory, ktoré opisujú súčasný stav zdravotníckych systémov, ako je počet zdravotníkov, odvrátiteľných úmrtí či očakávaná dĺžka dožitia. Druhý pohľad sa zameriava na pripravenosť krajín na budúce výzvy, či majú flexibilné procesy a snažia sa znížiť preventabilný dopyt po starostlivosti. Dáta zbierajú pomocou verejne dostupných databáz, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu, OECD, Európskej komisie či WHO.
"Slovensko sa spomedzi krajín V4 ocitlo v celkovom indexe pripravenosti zdravotníctva na budúce výzvy na poslednom mieste a v celkovom meraní (desať štátov) štvrté od konca. Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika," spresnila organizácia. Na posledných miestach skončilo Bulharsko a Rumunsko. V rámci celej Európy sa najlepšie umiestnilo Nórsko.
"V prípade Slovenska môžeme objektívne povedať, že je v mnohých oblastiach na chvoste výkonnosti, respektíve na štvrtom mieste od konca z pohľadu celkových výsledkov. Súčasne vieme, že bez zásadnejších reforiem a zmien v procesoch fungovania, vyplývajúcich z krajín, ktoré sú v rebríčku pred nami, nebudeme schopní zmeniť túto trajektóriu," skonštatoval jeden z autorov indexu Michal Štofko.
Podotkol, že pre Slovensko je to výstražný signál smerujúci k požiadavkám na lepšie budúce rozhodnutia. "Slovensko vykazuje veľmi nízku pripravenosť na budúce výzvy, primárne z dôvodu nízkej prevencie, nadpriemerných rizikových faktorov, nízkych výdavkov na osobu či nízkej flexibility a stability v sektore," priblížil Štofko.
Dodal, že Slovensko je dlhodobo v rámci krajín Európskej únie na poslednom mieste vo vynakladaní finančných prostriedkov do prevencie. Výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú 0,06 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín EÚ je až 0,28 percenta.
Index hodnotí pripravenosť zdravotníckych systémov z dvoch pohľadov. Prvý analyzuje "štartovaciu" pozíciu krajín, čiže faktory, ktoré opisujú súčasný stav zdravotníckych systémov, ako je počet zdravotníkov, odvrátiteľných úmrtí či očakávaná dĺžka dožitia. Druhý pohľad sa zameriava na pripravenosť krajín na budúce výzvy, či majú flexibilné procesy a snažia sa znížiť preventabilný dopyt po starostlivosti. Dáta zbierajú pomocou verejne dostupných databáz, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu, OECD, Európskej komisie či WHO.
