Bratislava 19. októbra (TASR) – Zdravotné poisťovne na Slovensku v roku 2018 evidovali viac ako 3500 pacientov v kóme alebo bdelej kóme. Všeobecná zdravotná poisťovňa tiež eviduje, že z ich 988 poistencov s touto diagnózou, bolo 968 v domácej starostlivosti.
Predstavitelia občianskeho združenia (OZ) Pomocná ruka nádeje, ktorí pomáhajú ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím v dosahovaní dôstojného a plnohodnotného života, poukazujú na to, že tieto čísla sú veľmi vysoké a jasne ukazujú nedostatky v slovenskom zdravotníctve. Podľa nich sú často ľudia v kóme v stabilizovanom stave posielaní domov doslova dožiť a rodinní príslušníci sa musia s problémom popasovať sami v domácom prostredí. Zároveň je opatrovanie blízkych zo strany sociálneho systému veľmi komplikované.
„Na Slovensku chýbajú zariadenia, ktoré by sa dokázali plnohodnotne o týchto pacientov postarať. Pacienti s ťažkými diagnózami, ako je kóma a bdelá kóma, by mali začať s rehabilitáciami od samého začiatku v špeciálnom zariadení a nič sa nesmie zanedbať,“ upozorňuje Michaela Hulíková z OZ Pomocná ruka nádeje. Na Slovensku však podľa nej neexistuje žiadne takéto zariadenie a kým sa rodina spamätá z toho, čo sa stalo, ubieha im čas. „Môže trvať mesiace, kým si naštudujú a zistia, čo všetko potrebujú. Niekedy je už pre pacienta neskoro,“ hovorí. Intenzívna odborná liečba a rehabilitácia pacientov v kóme a v bdelej kóme od úplného začiatku by podľa predstaviteľov združenia mala byť podporovaná štátom, kým sa rodina zabehne do nového systému života.
Kóma je najťažší stupeň poruchy vedomia. Lekárska veda zatiaľ nevie odpovedať na otázku, či k precitnutiu pacienta môže prísť po pár dňoch, pár mesiacoch alebo pár rokoch. „Ľudia v kóme vnímajú a cítia to, čo sa deje okolo nich, aj keď im telo nedokáže reagovať na vonkajšie podnety,“ pripomínajú predstavitelia združenia.
Diagnózy kóma a bdelá kóma podľa nich znamenajú obrovské zmeny nielen pre pacienta, ale aj pre jeho blízkych. „Týchto pacientov je nezanedbateľné množstvo, treba nastaviť systém tak, aby tí, ktorí sa rozhodnú pre domácu starostlivosť, nemuseli bojovať s úradmi,“ uviedli.
Ilustračná snímka Foto: TASR/Oliver Ondráš
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej hľadajú efektívne riešenia pre prepojenie zdravotného systému so sociálnym, ktoré prinesú konkrétne výsledky. „Zatiaľ navrhujeme opatrenia na úpravy v zdravotníckych a sociálnych zákonoch tak, aby priniesli predĺženie poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach a následnej starostlivosti, ktorá by sa mala poskytovať na oddeleniach dlhodobo chorých, oddeleniach paliatívnej medicíny, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, doliečovacích oddeleniach, v hospicoch a liečebniach,“ uviedla pre TASR Eliášová.
„Navrhujeme, aby v nemocniciach mohol pacient stráviť tri mesiace, v domoch ošetrovateľskej starostlivosti šesť mesiacov. Vytvoríme tak veľmi potrebný priestor pre rodinných príslušníkov, aby sa mohli dostatočne pripraviť na príchod svojho blízkeho z nemocnice,“ doplnila hovorkyňa MZ SR. Návrhy sa týkajú aj posilnenia sietí hospicov, mobilných hospicov i agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Človeku, ktorý opatruje svojho blízkeho v kóme či s iným ťažkým zdravotným postihnutím, štát v súčasnosti poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie stanovený zákonom. „Výška príspevku pri opatrovaní jednej osoby je aktuálne 430,35 eura mesačne, ak opatrovanie vykonáva osoba v produktívnom veku, a 215,18 eura mesačne, ak opatrovateľ poberá dôchodok,“ spresnila hovorkyňa MPSVR SR Daniela Rodinová.
