Bratislava 5. januára (TASR) - Po rozdelení Československa malo Slovensko pred Českou republikou výhodu, ktorou bola kremnická mincovňa. Nová mena samostatnej republiky vznikala na slovenskej strane plynule, kým na tej českej si museli poradiť so zložitou situáciou.
"Pre nás sa zmenili návrhy mincí a mincovňa mala skúsenosti, takže plynule pokračovala vo výrobe slovenskej meny z nových dizajnov. Avšak v Českej republike (ČR), tam to bolo trošku komplikovanejšie," priblížil pre TASR vtedajšiu situáciu Ľuboš Kupec z Mincovne Kremnica.
Komplikáciou pre Čechov bol fakt, že v ČR neexistovala mincovňa, ktorá by okamžite začala s výrobou novej meny. "Tá mincovňa (v ČR) bola založená v roku 1993, možno 1994, ale tie prvé mince si oni dali vyraziť," konštatoval Kupec s tým, že kremnická mincovňa pre nich v tom čase mince nevyrábala, Česi si ich dali vyraziť inde.
Mincovňa v Kremnici.Foto: TASR/Dušan Hein
Skúškou pre Slovensko bol aj vstup do eurozóny a následné zavedenie spoločnej európskej meny euro. "Do konca roka sme museli vyrobiť vyše 400 miliónov mincí, čo bolo aj na nás príliš veľa. Mali sme vtedy málo strojov," opísal Kupec, pričom mincovňa nechcela prenechať túto úlohu niekomu inému. "Vtedy to bola otázka prestíže. Banka si mohla dať vyraziť tieto mince aj v zahraničí, ale my sme deklarovali, že sme schopní to všetko urobiť a napokon sme to aj zvládli," poznamenal.
Slovensku pomáhali pri splnení úlohy aj dobré vzťahy s inými mincovňami. "Často nás zachránila aj partnerská mincovňa, napríklad z rakúskej mincovne sme mali zapožičané nejaké platničky, ktoré sme rýchlo potrebovali a ktoré sme im potom, keď už sme ich mali k dispozícii, zase vrátili. Takže bola to taká súdržnosť medzi mincovňami," dodal Kupec.
