Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmluva sa vzťahuje na všetky konvenčné zbrane ako sú napríklad bojové tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelecké systémy veľkého kalibru, bojové lietadlá a ďalšie.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) - Slovensko podpíše zmluvu o obchodovaní so zbraňami. Dnes s tým súhlasila vláda.
Táto globálna norma položí základ pre čo najvyšší univerzálny štandard pre obchodovanie so zbraňami, ako aj dôslednú kontrolu legálneho obchodu so zbraňami.
Vzťahuje sa na všetky konvenčné zbrane v rámci týchto kategórií - bojové tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelecké systémy veľkého kalibru, bojové lietadlá, útočné helikoptéry, bojové plavidlá, rakety a raketové komplety, ručné a ľahké zbrane. Obsahuje aj kategóriu streliva, munície a náhradných dielov a komponentov, ktorých implementácia sa limitovane viaže iba na posúdenie exportných rizík a zakázaných vývozov.
Zmluva uznáva záujmy štátov
Zmluva uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne vyrábať, nadobúdať a obchodovať so zbraňami. Zároveň potvrdzuje, že regulácia a kontrola konvenčných zbraní v rámci štátu je suverénnym a exkluzívnym právom každého štátu.
Potvrdzuje tiež právo štátov na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Uznáva princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, mierového riešenia sporov, vyvarovania sa používaniu hrozieb a rešpektovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
Každý zmluvný štát bude povinný vytvoriť a udržiavať národný kontrolný systém, vrátane národných kontrolných zoznamov vojenských materiálov. Rovnako by mali ustanoviť národné orgány zodpovedné za výkon kontroly obchodovania so zbraňami.
Sú prípady, kedy sa obchody zamietnu
Exaktne sa definujú prípady, kedy takéto obchody zamietnuť. A to vtedy, ak sú v rozpore s opatreniami prijatými Bezpečnostnou radou OSN, zvlášť zbrojnými embargami. Ďalej, ak by došlo k porušeniu medzinárodných zmlúv, prípadne by mohol byť transfer zbraní zneužitý na genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, vrátane útokov proti civilným osobám.
Posudzovanie exportných prípadov má zahŕňať aj tzv. zlaté pravidlo. Teda zhodnotenie rizika vážneho porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ako aj toho, či takýto vývoz neprispeje k násiliu páchaného na ženách a deťoch. Súčasťou je aj posúdenie rizika zneužitia zbraní teroristami a nadnárodným organizovaným zločinom.
Dokument vyzýva na spoluprácu krajín
Dokument tiež vyzýva na spoluprácu jednotlivých krajín a výmenu informácií za účelom znižovania týchto rizík. Štáty budú povinné udržiavať po dobu 10 rokov záznamy na národnej úrovni o exportoch zbraní.
Zmluva má časovo neohraničenú platnosť a umožňuje zmluvným stranám od nej odstúpiť s tým, že môžu vysvetliť dôvody, prečo sa tak rozhodli.
Slovensko patrilo medzi 154 krajín, ktoré v 2. apríla vo Valnom zhromaždení (VZ) OSN hlasovali za prijatie zmluvy o obchodovaní so zbraňami. Tri štáty boli proti a 23 sa zdržalo. Významní výrobcovia zbraní Čína a Rusko sa pridali k Venezuele, Kube, Bolívii, Nikarague a ďalším, ktorí sa zdržali. Viacero krajín sa však sťažovalo, že dokument zvýhodňuje vývozcov pred dovážajúcimi štátmi.
Text bude od 3. júna v sídle OSN v New Yorku otvorený na podpis. Zmluva nadobudne platnosť 90 dní po tom, ako 50. krajina v poradí uloží ratifikačné listiny u depozitára, ktorým je generálny tajomník OSN.
Táto globálna norma položí základ pre čo najvyšší univerzálny štandard pre obchodovanie so zbraňami, ako aj dôslednú kontrolu legálneho obchodu so zbraňami.
Vzťahuje sa na všetky konvenčné zbrane v rámci týchto kategórií - bojové tanky, obrnené bojové vozidlá, delostrelecké systémy veľkého kalibru, bojové lietadlá, útočné helikoptéry, bojové plavidlá, rakety a raketové komplety, ručné a ľahké zbrane. Obsahuje aj kategóriu streliva, munície a náhradných dielov a komponentov, ktorých implementácia sa limitovane viaže iba na posúdenie exportných rizík a zakázaných vývozov.
Zmluva uznáva záujmy štátov
Zmluva uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne vyrábať, nadobúdať a obchodovať so zbraňami. Zároveň potvrdzuje, že regulácia a kontrola konvenčných zbraní v rámci štátu je suverénnym a exkluzívnym právom každého štátu.
Potvrdzuje tiež právo štátov na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Uznáva princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, mierového riešenia sporov, vyvarovania sa používaniu hrozieb a rešpektovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
Každý zmluvný štát bude povinný vytvoriť a udržiavať národný kontrolný systém, vrátane národných kontrolných zoznamov vojenských materiálov. Rovnako by mali ustanoviť národné orgány zodpovedné za výkon kontroly obchodovania so zbraňami.
Sú prípady, kedy sa obchody zamietnu
Exaktne sa definujú prípady, kedy takéto obchody zamietnuť. A to vtedy, ak sú v rozpore s opatreniami prijatými Bezpečnostnou radou OSN, zvlášť zbrojnými embargami. Ďalej, ak by došlo k porušeniu medzinárodných zmlúv, prípadne by mohol byť transfer zbraní zneužitý na genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, vrátane útokov proti civilným osobám.
Posudzovanie exportných prípadov má zahŕňať aj tzv. zlaté pravidlo. Teda zhodnotenie rizika vážneho porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ako aj toho, či takýto vývoz neprispeje k násiliu páchaného na ženách a deťoch. Súčasťou je aj posúdenie rizika zneužitia zbraní teroristami a nadnárodným organizovaným zločinom.
Dokument vyzýva na spoluprácu krajín
Dokument tiež vyzýva na spoluprácu jednotlivých krajín a výmenu informácií za účelom znižovania týchto rizík. Štáty budú povinné udržiavať po dobu 10 rokov záznamy na národnej úrovni o exportoch zbraní.
Zmluva má časovo neohraničenú platnosť a umožňuje zmluvným stranám od nej odstúpiť s tým, že môžu vysvetliť dôvody, prečo sa tak rozhodli.
Slovensko patrilo medzi 154 krajín, ktoré v 2. apríla vo Valnom zhromaždení (VZ) OSN hlasovali za prijatie zmluvy o obchodovaní so zbraňami. Tri štáty boli proti a 23 sa zdržalo. Významní výrobcovia zbraní Čína a Rusko sa pridali k Venezuele, Kube, Bolívii, Nikarague a ďalším, ktorí sa zdržali. Viacero krajín sa však sťažovalo, že dokument zvýhodňuje vývozcov pred dovážajúcimi štátmi.
Text bude od 3. júna v sídle OSN v New Yorku otvorený na podpis. Zmluva nadobudne platnosť 90 dní po tom, ako 50. krajina v poradí uloží ratifikačné listiny u depozitára, ktorým je generálny tajomník OSN.
