Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Slovensko si 7. júna 2017 pripomenie 156. výročie prijatia Memoranda národa slovenského. Poslanci v Zákone Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa na počesť prijatia výročia Memoranda národa slovenského uzniesli, že 7. jún sa stal pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).
TASR pri príležitosti výročia tejto významnej udalosti v dejinách Slovenska prináša o nej niekoľko hlavných faktov.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.
Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991.
Na význam oboch Memoránd národa slovenského, z roku 1861 a 1991, pre národnú a štátnu suverenitu a národnú identitu Slovákov, upozornili 2. júna 2006 v Martine účastníci seminára a slávnostného zhromaždenia MS pri príležitosti 145. výročia Memoranda národa slovenského a 15. výročia druhého memoranda.
Účastníci podujatí v roku 2006 vyzvali politikov, aby v duchu memoránd "prekonali všetky stranícke obmedzenia a sebecké záujmy, vniesli do politiky mravný aspekt a v záujme spoločného cieľa sa dohodli na čiastkových ústupkoch a kompromisoch".
Pri príležitosti 150. výročia prijatia Memoranda národa slovenského vydala Národná banka Slovenska (NBS) 17. mája 2011 striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur s touto tematikou.
TASR pri príležitosti výročia tejto významnej udalosti v dejinách Slovenska prináša o nej niekoľko hlavných faktov.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.
Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991.
Na význam oboch Memoránd národa slovenského, z roku 1861 a 1991, pre národnú a štátnu suverenitu a národnú identitu Slovákov, upozornili 2. júna 2006 v Martine účastníci seminára a slávnostného zhromaždenia MS pri príležitosti 145. výročia Memoranda národa slovenského a 15. výročia druhého memoranda.
Účastníci podujatí v roku 2006 vyzvali politikov, aby v duchu memoránd "prekonali všetky stranícke obmedzenia a sebecké záujmy, vniesli do politiky mravný aspekt a v záujme spoločného cieľa sa dohodli na čiastkových ústupkoch a kompromisoch".
Pri príležitosti 150. výročia prijatia Memoranda národa slovenského vydala Národná banka Slovenska (NBS) 17. mája 2011 striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur s touto tematikou.