Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z dostupnej verzie NECP z augusta 2023 nie je podľa koalície možné určiť, či niektoré čísla ministerstvá nestihli od roku 2018 aktualizovať, alebo to skutočne tak plánujú.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. júla (TASR) - Slovensko mešká s aktualizáciou Národného energetického a klimatického plánu (NECP). Jeho revíziu mali členské štáty predložiť Európskej komisii (EK) do 30. júna. Súčasťou procesu malo byť aj verejné pripomienkovanie, ktoré doteraz nezačalo. Upozornila na to Klimatická koalícia.
"Plán má určiť, ako bude Slovensko postupovať v oblasti energetiky s cieľom splniť klimatické ciele. Obsahovať má nielen výpočet opatrení na znižovanie emisií v rôznych sektoroch a s tým súvisiace technológie či investičné projekty, ale aj návrh, ako podporiť obyvateľov ohrozených energetickou chudobou," vysvetlila koalícia.
Tvrdí, že namiesto aktualizácie NECP vláda oznamuje veľké projekty. Užitočnosť projektov, ako sú vodné nádrže, plány na zachytávanie uhlíka, podpora fosílneho plynu, vodíka, či ďalšia jadrová elektráreň je podľa Klimatickej koalície diskutabilná. "Chýba im dôsledné vyčíslenie prínosov a nákladov vrátane uváženia a plánovania toho, čo je najlepšie pre Slovensko. Teda presne to, čo má popísať energeticko-klimatický plán," podotkli environmentalisti.
Z dostupnej verzie NECP z augusta 2023 nie je podľa koalície možné určiť, či niektoré čísla ministerstvá nestihli od roku 2018 aktualizovať, alebo to skutočne tak plánujú. "Napríklad v texte je uvedený záväzný cieľ Európskej únie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 aspoň 32 percent, ten sa však zvýšil na minimálne 42,5 percenta. A tak aj Slovenský cieľ, 23 percent, ktorý plán uvádza, je veľmi nízky a podľa pripomienok EK má byť na úrovni 35 percent," skonštatovali environmentalisti.
Podotkli, že dôležitým faktorom je aj súčasný stav slovenských financií a predpoklad vývoja do budúcna. Zo štúdie Európskej centrálnej banky vyplýva, že Slovensko je najhoršie z krajín eurozóny v otázkach prípravy na klimatickú zmenu, deficitu rozpočtu, digitalizácie, demografického starnutia a výdavkov na obranu. "Keď krajina čelí viacerým krízam súčasne, nemôže strieľať od boku ale potrebuje kvalitne plánovať, do čoho investuje na základe premyslenej stratégie a analýz. To je dôležité nielen pre klimatické ciele, ale aj aby sme financie použili efektívne tam a pre tých, kde je to naozaj treba," podotkla koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.
Envirorezort pre TASR reagoval, že prípravu NECP má v gescii ministerstvo hospodárstva, ktoré zodpovedá aj za dodržanie časového rámca podania. "MŽP SR sa na príprave plánu aktívne podieľa, pričom prioritne rieši rozmer dekarbonizácie a poskytuje rozsiahle analytické vstupy," doplnil odbor komunikácie.
"Plán má určiť, ako bude Slovensko postupovať v oblasti energetiky s cieľom splniť klimatické ciele. Obsahovať má nielen výpočet opatrení na znižovanie emisií v rôznych sektoroch a s tým súvisiace technológie či investičné projekty, ale aj návrh, ako podporiť obyvateľov ohrozených energetickou chudobou," vysvetlila koalícia.
Tvrdí, že namiesto aktualizácie NECP vláda oznamuje veľké projekty. Užitočnosť projektov, ako sú vodné nádrže, plány na zachytávanie uhlíka, podpora fosílneho plynu, vodíka, či ďalšia jadrová elektráreň je podľa Klimatickej koalície diskutabilná. "Chýba im dôsledné vyčíslenie prínosov a nákladov vrátane uváženia a plánovania toho, čo je najlepšie pre Slovensko. Teda presne to, čo má popísať energeticko-klimatický plán," podotkli environmentalisti.
Z dostupnej verzie NECP z augusta 2023 nie je podľa koalície možné určiť, či niektoré čísla ministerstvá nestihli od roku 2018 aktualizovať, alebo to skutočne tak plánujú. "Napríklad v texte je uvedený záväzný cieľ Európskej únie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 aspoň 32 percent, ten sa však zvýšil na minimálne 42,5 percenta. A tak aj Slovenský cieľ, 23 percent, ktorý plán uvádza, je veľmi nízky a podľa pripomienok EK má byť na úrovni 35 percent," skonštatovali environmentalisti.
Podotkli, že dôležitým faktorom je aj súčasný stav slovenských financií a predpoklad vývoja do budúcna. Zo štúdie Európskej centrálnej banky vyplýva, že Slovensko je najhoršie z krajín eurozóny v otázkach prípravy na klimatickú zmenu, deficitu rozpočtu, digitalizácie, demografického starnutia a výdavkov na obranu. "Keď krajina čelí viacerým krízam súčasne, nemôže strieľať od boku ale potrebuje kvalitne plánovať, do čoho investuje na základe premyslenej stratégie a analýz. To je dôležité nielen pre klimatické ciele, ale aj aby sme financie použili efektívne tam a pre tých, kde je to naozaj treba," podotkla koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.
Envirorezort pre TASR reagoval, že prípravu NECP má v gescii ministerstvo hospodárstva, ktoré zodpovedá aj za dodržanie časového rámca podania. "MŽP SR sa na príprave plánu aktívne podieľa, pričom prioritne rieši rozmer dekarbonizácie a poskytuje rozsiahle analytické vstupy," doplnil odbor komunikácie.
