Karpatské nebo je názov jedného z projektov, ktoré spoločne zrealizovali v rámci cezhraničnej spolupráce Prešovský samosprávny kraj a jeho poľskí partneri z Prikarpatského a Malopoľského vojvodstva.
Autor TASR
Kolonica 6. apríla (TASR) - Cezhraničná spolupráca medzi Poľskom a Slovenskom sa v posledných rokoch úspešne rozvíja aj na poli astronómie. Úsilie partnerov v prihraničných regiónoch je momentálne zamerané napríklad na vytvorenie takzvaného Parku tmavej oblohy Východné Karpaty. Jeho súčasťou by mali byť zároveň územia Ukrajiny, ktoré sú v súčasnosti podobne ako i východná časť slovensko-poľského pohraničia, jedinečným miestom pre pozorovanie hviezd.
Karpatské nebo je názov jedného z projektov, ktoré spoločne zrealizovali v rámci cezhraničnej spolupráce Prešovský samosprávny kraj a jeho poľskí partneri z Prikarpatského a Malopoľského vojvodstva. Jeho cieľom bol rozvoj cestovného ruchu - astroturistiky a vytvorenie lepších podmienok pre realizáciu vzdelávacích aktivít. Spomínaný projekt financoval v tejto súvislosti napríklad výstavbu nového planetária v areáli Astronomického observatória na Kolonickom sedle. Nachádza sa na území Parku tmavej oblohy Poloniny. Vzniklo na ploche Národného parku Poloniny ešte v roku 2010. Podobné územie s názvom Park hviezdneho neba vyhlásili len pred niekoľkými týždňami aj na území susediaceho národného parku v poľských Bieščadoch. Má takmer trikrát väčšiu rozlohu ako ten na slovenskej strane.
"Súčasťou priestoru v blízkosti hraníc Poľska, Slovenska a Ukrajiny je okrem jedinečného prírodného bohatstva zároveň spoločné karpatské nebo. Ešte aj dnes je posiate množstvom trblietavých hviezd, ktoré zatiaľ nevybledli dôsledkom svetelného znečistenia typického pre procesy urbanizácie a industrializácie," uviedol pre TASR riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Igor Kudzej.
V tejto súvislosti majú podľa jeho slov astronómovia v spomínaných prihraničných regiónoch, ktoré patria k najtmavším miestam na zemi, vytvorené jedinečné podmienky pre svoju prácu. Týka sa to aj Kolonického sedla za Sninou, kde je zriadené spomínané detašované pracovisko humenskej Vihorlatskej hvezdárne - Astronomické observatórium. Jeho zamestnanci používajú pri výskume okrem množstva prístrojov aj Vihorlatský národný teleskop. S priemerom hlavného zrkadla jeden meter je najväčším ďalekohľadom na Slovensku.
Územia pod karpatským nebom, ktoré pretínajú hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska, chcú astronómovia prepojiť cez nový - spoločný Park tmavej oblohy Východné Karpaty. "Je logické, že naše aktivity na rozšírenie zóny ochrany pred svetelným znečistením smerujú do tejto oblasti. Ak sa nám to podarí, v priestore Východných Karpát vznikne jeden úžasný celok, ktorý v Európe nemá obdobu," konštatoval Kudzej.
Karpatské nebo je názov jedného z projektov, ktoré spoločne zrealizovali v rámci cezhraničnej spolupráce Prešovský samosprávny kraj a jeho poľskí partneri z Prikarpatského a Malopoľského vojvodstva. Jeho cieľom bol rozvoj cestovného ruchu - astroturistiky a vytvorenie lepších podmienok pre realizáciu vzdelávacích aktivít. Spomínaný projekt financoval v tejto súvislosti napríklad výstavbu nového planetária v areáli Astronomického observatória na Kolonickom sedle. Nachádza sa na území Parku tmavej oblohy Poloniny. Vzniklo na ploche Národného parku Poloniny ešte v roku 2010. Podobné územie s názvom Park hviezdneho neba vyhlásili len pred niekoľkými týždňami aj na území susediaceho národného parku v poľských Bieščadoch. Má takmer trikrát väčšiu rozlohu ako ten na slovenskej strane.
Spoločné karpatské nebo
"Súčasťou priestoru v blízkosti hraníc Poľska, Slovenska a Ukrajiny je okrem jedinečného prírodného bohatstva zároveň spoločné karpatské nebo. Ešte aj dnes je posiate množstvom trblietavých hviezd, ktoré zatiaľ nevybledli dôsledkom svetelného znečistenia typického pre procesy urbanizácie a industrializácie," uviedol pre TASR riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Igor Kudzej.
V tejto súvislosti majú podľa jeho slov astronómovia v spomínaných prihraničných regiónoch, ktoré patria k najtmavším miestam na zemi, vytvorené jedinečné podmienky pre svoju prácu. Týka sa to aj Kolonického sedla za Sninou, kde je zriadené spomínané detašované pracovisko humenskej Vihorlatskej hvezdárne - Astronomické observatórium. Jeho zamestnanci používajú pri výskume okrem množstva prístrojov aj Vihorlatský národný teleskop. S priemerom hlavného zrkadla jeden meter je najväčším ďalekohľadom na Slovensku.
Územia pod karpatským nebom, ktoré pretínajú hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska, chcú astronómovia prepojiť cez nový - spoločný Park tmavej oblohy Východné Karpaty. "Je logické, že naše aktivity na rozšírenie zóny ochrany pred svetelným znečistením smerujú do tejto oblasti. Ak sa nám to podarí, v priestore Východných Karpát vznikne jeden úžasný celok, ktorý v Európe nemá obdobu," konštatoval Kudzej.