Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenskí aktivisti demonštrovali dnes pred Veľvyslanectvom USA v Bratislave za prepustenie amerického vojaka Bradleya Manninga. Počas nej odovzdali petíciu, ktorú zatiaľ podporilo vyše 300 ľudí.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Slovenskí aktivisti demonštrovali dnes pred Veľvyslanectvom USA v Bratislave za prepustenie amerického vojaka Bradleya Manninga, údajného informátora WikiLeaks.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher, išlo o pokojnú akciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 20 ľudí. Počas nej odovzdali petíciu, ktorú zatiaľ podporilo vyše 300 ľudí. Keďže sa dá online podpísať do konca apríla, organizátori očakávajú, že toto číslo sa ešte zvýši. "Bolo to historicky prvýkrát, čo americká ambasáda od nás niečo prijala. Doteraz odmietala prijať čokoľvek," priblížil Weisenbacher.
Akciu, ktorá prebehla podľa neho bez najmenších problémov, zorganizoval Inštitút ľudských práv a Wikileaks Slovensko.
"Už sú to viac ako tri roky, čo je Manning vo väzení, z toho takmer rok bol na samotke bez okna. Hrozí mu doživotie, avšak jeho údajným zločinom je, že prezradil pravdu o zločinoch mocných. Je to hrdina a nie zločinec. Doteraz sme vyzbierali viac ako 300 podpisov žiadajúcich jeho prepustenie napriek tomu, že jeho prípad je na Slovensku takmer neznámy," podotkla Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv.
Demonštrácie a podujatia na jeho podporu sa organizujú v rôznych mestách sveta.
Inštitút sa v tomto prípade angažuje dlhodobo. V januári zorganizoval demonštráciu pred budovou amerického veľvyslanectva a vo februári aktivisti naň "zaútočili" mailovými žiadosťami a telefonátmi. Ambasáda vtedy na jeden deň vypla svoj server.
Manning sa vo februári priznal k ľahším verziám niektorých z 22 obvinení, ktorým čelí. Prokuratúra sa stále snaží dokázať jeho vinu v pôvodných obvineniach, čo by mohlo viesť udeleniu maximálneho, teda doživotného trestu.
Vojenský súd s 25-ročným vojakom sa začne na základni Fort Meade 3. júna. Čelí obvineniam z poskytnutia státisícov tajných dokumentov stránke WikiLeaks, ktorého sa mal dopustiť v rokoch 2009 a 2010, kedy pôsobil ako analytik tajných služieb v irackom Bagdade.
Podľa vlastných slov chcel zverejnením materiálov odhaliť "krvilačnosť" Spojených štátov a neúctu k ľudským životom počas vojen v Afganistane a Iraku.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher, išlo o pokojnú akciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 20 ľudí. Počas nej odovzdali petíciu, ktorú zatiaľ podporilo vyše 300 ľudí. Keďže sa dá online podpísať do konca apríla, organizátori očakávajú, že toto číslo sa ešte zvýši. "Bolo to historicky prvýkrát, čo americká ambasáda od nás niečo prijala. Doteraz odmietala prijať čokoľvek," priblížil Weisenbacher.
Akciu, ktorá prebehla podľa neho bez najmenších problémov, zorganizoval Inštitút ľudských práv a Wikileaks Slovensko.
"Už sú to viac ako tri roky, čo je Manning vo väzení, z toho takmer rok bol na samotke bez okna. Hrozí mu doživotie, avšak jeho údajným zločinom je, že prezradil pravdu o zločinoch mocných. Je to hrdina a nie zločinec. Doteraz sme vyzbierali viac ako 300 podpisov žiadajúcich jeho prepustenie napriek tomu, že jeho prípad je na Slovensku takmer neznámy," podotkla Alena Krempaská z Inštitútu ľudských práv.
Demonštrácie a podujatia na jeho podporu sa organizujú v rôznych mestách sveta.
Inštitút sa v tomto prípade angažuje dlhodobo. V januári zorganizoval demonštráciu pred budovou amerického veľvyslanectva a vo februári aktivisti naň "zaútočili" mailovými žiadosťami a telefonátmi. Ambasáda vtedy na jeden deň vypla svoj server.
Manning sa vo februári priznal k ľahším verziám niektorých z 22 obvinení, ktorým čelí. Prokuratúra sa stále snaží dokázať jeho vinu v pôvodných obvineniach, čo by mohlo viesť udeleniu maximálneho, teda doživotného trestu.
Vojenský súd s 25-ročným vojakom sa začne na základni Fort Meade 3. júna. Čelí obvineniam z poskytnutia státisícov tajných dokumentov stránke WikiLeaks, ktorého sa mal dopustiť v rokoch 2009 a 2010, kedy pôsobil ako analytik tajných služieb v irackom Bagdade.
Podľa vlastných slov chcel zverejnením materiálov odhaliť "krvilačnosť" Spojených štátov a neúctu k ľudským životom počas vojen v Afganistane a Iraku.
