Paríž 18. apríla (TASR) - Medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vo štvrtok vo svojom každoročnom rebríčku slobody tlače varovala, že nenávistné prejavy voči novinárom, ktoré rozdúchavajú populisti a autoritatívni lídri po celom svete, sa čoraz častejšie zvrhávajú do násilia. Informovala o tom agentúra AFP.

Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu 35. miesto, čo je pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.

RSF pri zverejnení tohtoročného globálneho indexu varovali, že počet krajín, v ktorých môžu novinári bezpečne pracovať, klesá. Nepriateľský postoj mnohých politikov voči médiám "podnecuje množiace sa násilné činy, ktoré medzi novinármi zvýšili úroveň strachu a rizika".

"Ak politická debata skĺzne do atmosféry občianskej vojny, kde sa s novinármi zaobchádza ako s obetnými baránkami, demokracia bude vo veľkom nebezpečenstve," povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire.

Sloboda tlače bola na dobrej úrovni v menej ako v jednej štvrtine zo 180 krajín, ktoré index pokrýva.

Spojené štáty americké medziročne poklesli zo 45. na 48. miesto. Obdobie od zvolenia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2016 je jedným z "najtemnejších momentov pre americkú komunitu novinárov", uvádza sa v správe RSF. Organizácia v tejto súvislosti pripomína útok z júna minulého roka, keď 38-ročný Jarrod Ramos streľbou z brokovnice usmrtil piatich ľudí v redakcii lokálneho denníka Capital Gazette v meste Annapolis v americkom štáte Maryland.

Rusku, ktoré organizácia radí medzi "priekopníkov potláčania médií", patrí v rebríčku 149. priečka.

Na čele indexu sa udržali škandinávske krajiny Nórsko, Fínsko a Švédsko. Rebríček krajín na opačnom konci uzatvárajú Čína, Eritrea, Severná Kórea a Turkménsko.

RSF takisto vyjadrila obavy z narastajúceho počtu krajín s despotickými lídrami. V tejto súvislosti pripomína vlaňajšiu vraždu saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího, ku ktorej došlo na konzuláte Rijádu v tureckom Istanbule.

India označovaná za najväčšiu demokraciu sveta, v indexe poklesla o dve priečky na 140. miesto. Najväčšie média v krajine podľa RSF prevzal provládny konglomerát.

Najväčší pokles v oblasti slobody tlače zaznamenali viaceré africké krajiny, napríklad Tanzánia (o 25 miest) Mauritánia a Eritrea. Situácia sa však podľa RSF zlepšila v bývalých sovietskych republikách Arménsko, Kirgizsko a Uzbekistan.

Kuciakova vražda upriamila pozornosť na situáciu novinárov

Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka z februára minulého roka spustila na Slovensku bezprecedentné politické zemetrasenie a upriamila pozornosť na otázku bezpečnosti novinárov. Uvádza to na svojej webovej stránke organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v súvislosti so štvrtkovým zverejnením nového Svetového indexu slobody tlače.

Slovenskej republike patrí v aktuálnom vydaní indexu slobody tlače, ktorý vydáva RSF, 35. miesto. To predstavuje pokles o osem miest oproti 27. priečke z minulého roka. V roku 2017 bolo Slovensko na 17 a v roku 2016 12 mieste.

Stať venovanú SR Reportéri bez hraníc uvádzajú pod názvom "Novinári sú rok po vražde Kuciaka zastrašovaní".

RSF uvádza, že Kuciak vo svojom poslednom článku odhalil, že kalábrijská mafia využívala kontakty v rámci slovenskej vlády na zneužívanie fondov EÚ. Následná vlna protestov vyústila do odstúpenia premiéra Roberta Fica a niekoľkých ďalších ministrov jeho vlády.

Polícia v septembri minulého roka zatkla na základe podozrení z Kuciakovej vraždy štyri osoby a v marci 2019 bolo voči podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi vznesené obvinenie z jej objednania, píše RSF.

Fico, aj keď už nie je premiérom, podľa Reportérov bez hraníc z pozície lídra vládnej strany Smer-SD často útočí na média. RSF v tejto súvislosti pripomína jeho výroky na adresu novinárov, ktorých svojho času nazval "špinavé protislovenské prostitútky" a obvinil ich zo snáh poškodiť predsedníctvo SR v Rade EÚ v roku 2016.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 na Slovensku znovu nastolila otázky týkajúce sa nevysvetlených zmiznutí dvoch novinárov z rokov 2008 a 2015 a opäť otvorila problematiku bezpečnosti novinárov a ich zdrojov, uvádza RSF.

Slovenské média, ktoré predtým vlastnili popredné medzinárodné mediálne spoločnosti, sa podľa RSF v posledných rokoch dostali pod kontrolu miestnych oligarchov, ktorých hlavné obchodné záujmy ležia mimo žurnalistiky.

Reportéri bez hraníc uvádzajú, že v súčasnosti je ohrozená aj nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Približne 30 novinárov podľa RSF v roku 2018 odišlo z RTVS po nezhodách s vedením, ktoré bolo vymenované v roku 2017 a je prepojené s koaličnou SNS.

Smer-SD a SNS sa podľa RSF stále snažia regulovať média a najmä znova zaviesť do platnosti právo na odpoveď, ktoré bolo zrušené v roku 2011. Za urážku na cti podľa trestného zákonníka stále hrozí trest až do ôsmich rokov odňatia slobody, čo politici využívajú na zastrašovanie novinárov a médií, uvádza si RSF.

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Novela tlačového zákona, ktorú parlamentu predložili poslanci strany Smer-SD má toto právo znova zaviesť.