Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – V stredu 9. septembra uplynie 79 rokov, odkedy vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) vydala nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov - takzvaný Židovský kódex. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, kedy si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
"Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté od tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935," uvádza historik Pavol Makyna na stránke Ústavu pamäti národa.
Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Zároveň je Židovský kódex najrozsiahlejšou právnou normou vydanou v rokoch 1939-1945.
"Riešenie tzv. židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe pomocou definície pojmu 'Žid' (každý, kto pochádzal aspoň z troch starých rodičov židovského pôvodu) a 'židovský miešanec' (osoby pochádzajúce z dvoch, resp. jedného starého židovského rodiča)," popisuje Makyna.
Kódex v prvej časti výrazne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov – upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Podľa ustanovení Hlavy IV. "Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec."
"Druhá časť kódexu sa zaoberala majetkovoprávnym postavením Židov a odoberala im niektoré predmety osobného vlastníctva. V tretej a najrozsiahlejšej časti kódexu sa normami upravoval prevod židovského majetku do 'árijského' vlastníctva," uvádza na stránke ÚPN historik.
Ako pripomína webová stránka Dokumentačného strediska holokaustu, v dôsledku uplatňovania tzv. Židovského kódexu bolo židovské obyvateľstvo do konca roka 1941 chudobné a sociálne odkázané. "Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany hľadal riešenie tejto situácie a v snahe zbaviť sa Židov sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou Tretej ríše," uvádza stránka holokaust.sk.
Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942, do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.
Každoročne si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomínajú verejní činitelia aj občania. Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhli architekti Peter a Lucia Žalmanovci.
"Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté od tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935," uvádza historik Pavol Makyna na stránke Ústavu pamäti národa.
Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Zároveň je Židovský kódex najrozsiahlejšou právnou normou vydanou v rokoch 1939-1945.
"Riešenie tzv. židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe pomocou definície pojmu 'Žid' (každý, kto pochádzal aspoň z troch starých rodičov židovského pôvodu) a 'židovský miešanec' (osoby pochádzajúce z dvoch, resp. jedného starého židovského rodiča)," popisuje Makyna.
Kódex v prvej časti výrazne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov – upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Podľa ustanovení Hlavy IV. "Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec."
"Druhá časť kódexu sa zaoberala majetkovoprávnym postavením Židov a odoberala im niektoré predmety osobného vlastníctva. V tretej a najrozsiahlejšej časti kódexu sa normami upravoval prevod židovského majetku do 'árijského' vlastníctva," uvádza na stránke ÚPN historik.
Ako pripomína webová stránka Dokumentačného strediska holokaustu, v dôsledku uplatňovania tzv. Židovského kódexu bolo židovské obyvateľstvo do konca roka 1941 chudobné a sociálne odkázané. "Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany hľadal riešenie tejto situácie a v snahe zbaviť sa Židov sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou Tretej ríše," uvádza stránka holokaust.sk.
Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942, do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.
Každoročne si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomínajú verejní činitelia aj občania. Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhli architekti Peter a Lucia Žalmanovci.
