Židovský kódex, ktorý vláda vydala 9. septembra 1941, patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - Prvý transport slovenských Židov bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 o 20.20 h. Nasledujúci deň vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli podrobené selekcii na rampe v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Podľa svedectiev väznenie z prvého transportu prežilo asi 20 mladých dievčat. V koncentračných táboroch v dôsledku transportovania zahynulo celkovo viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.
V piatok (9. 9.) uplynie 81 rokov od prijatia nariadenia číslo 198/1941 vlády vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) o právnom postavení Židov - tzv. Židovského kódexu. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, keď si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Židovský kódex, ktorý vláda vydala 9. septembra 1941, patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe. Bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta.
Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935. Riešenie židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe pomocou definície pojmu "Žid" (každý, kto pochádzal aspoň z troch starých rodičov židovského pôvodu) a "židovský miešanec" (osoby pochádzajúce z dvoch, resp. jedného židovského starého rodiča).
Jeden z paragrafov tohto nariadenia (paragraf 22) určoval Židom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť. Ministerstvo vnútra Slovenského štátu v tom istom mesiaci nariadilo zriadiť židovské pracovné strediská v Novákoch, Vyhniach a Seredi. Kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl.
Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Ďalej sa kódex zaoberal majetkovoprávnym postavením Židov a odoberal im niektoré predmety osobného vlastníctva. V najrozsiahlejšej časti kódexu sa normami upravoval prevod židovského majetku. V dôsledku jeho uplatňovania bolo židovské obyvateľstvo do konca roka 1941 chudobné a sociálne odkázané.
Protižidovská politika napokon vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942 a do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.
Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených viac ako 80 percent predvojnového židovského obyvateľstva. Každoročne si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomínajú verejní činitelia aj občania. Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997.
Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
V piatok (9. 9.) uplynie 81 rokov od prijatia nariadenia číslo 198/1941 vlády vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) o právnom postavení Židov - tzv. Židovského kódexu. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, keď si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Židovský kódex, ktorý vláda vydala 9. septembra 1941, patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe. Bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta.
Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935. Riešenie židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe pomocou definície pojmu "Žid" (každý, kto pochádzal aspoň z troch starých rodičov židovského pôvodu) a "židovský miešanec" (osoby pochádzajúce z dvoch, resp. jedného židovského starého rodiča).
Jeden z paragrafov tohto nariadenia (paragraf 22) určoval Židom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť. Ministerstvo vnútra Slovenského štátu v tom istom mesiaci nariadilo zriadiť židovské pracovné strediská v Novákoch, Vyhniach a Seredi. Kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl.
Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.
Ďalej sa kódex zaoberal majetkovoprávnym postavením Židov a odoberal im niektoré predmety osobného vlastníctva. V najrozsiahlejšej časti kódexu sa normami upravoval prevod židovského majetku. V dôsledku jeho uplatňovania bolo židovské obyvateľstvo do konca roka 1941 chudobné a sociálne odkázané.
Protižidovská politika napokon vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942 a do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií trvala od septembra 1944 do marca 1945.
Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených viac ako 80 percent predvojnového židovského obyvateľstva. Každoročne si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomínajú verejní činitelia aj občania. Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997.
Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.