Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2019 malo Maďarsko podiel skládkovania komunálneho odpadu na úrovni 51 percent. Česko dosiahlo 48-percentný podiel skládkovania a Poľsko 43 percent.
Autor TASR
Bratislava 6. apríla (TASR) - Slovensko spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) skládkuje najviac. Podiel skládkovania komunálneho odpadu je 52 percent. Uvádza to analytička Eva Sadovská zo spoločnosti Wood & Company vo svojej analýze.
V roku 2019 malo Maďarsko podiel skládkovania komunálneho odpadu na úrovni 51 percent. Česko dosiahlo 48-percentný podiel skládkovania a Poľsko 43 percent. "Všetky štyri krajiny spája pozitívny trend vývoja, keďže pred desiatimi rokmi končilo na ich skládkach 73 až 84 percent smetí," uvádza Sadovská.
V okolitých krajinách rastie energetické zhodnocovanie odpadu. Na Slovensku sa jeho podiel pohybuje okolo desiatich percent. V Česku vzrástol od roku 2009 z 13 percent na 17 percent v roku 2019. Poľsko sa podľa Sadovskej za desať rokov dostalo v spaľovaní z nuly na 21 percent, v Maďarsku z desiatich percent na 14.
Sadovská pripomína, že reformný balík zameraný na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu stanovuje na rok 2035 dva ciele. Ide o to, aby sa minimálne 65 percent komunálneho odpadu recyklovalo a maximálne desať percent ukladalo na skládky. "Pre zvyšných 25 percent, ako aj pre požadovaných desať percent na skládkach, existuje riešenie v podobe energetického zhodnocovania odpadu," konštatuje.
Na Slovensku sú dve zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), a to v Bratislave a Košiciach, poukazuje analytička. Zároveň podotýka, že postavené boli ešte pred revolúciou a za posledných 30 rokov k nim nepribudli žiadne nové. "Na Slovensku je potrebné postaviť minimálne päť ZEVO určených výhradne na regionálny nerecyklovateľný odpad," tvrdí.
V roku 2019 malo Maďarsko podiel skládkovania komunálneho odpadu na úrovni 51 percent. Česko dosiahlo 48-percentný podiel skládkovania a Poľsko 43 percent. "Všetky štyri krajiny spája pozitívny trend vývoja, keďže pred desiatimi rokmi končilo na ich skládkach 73 až 84 percent smetí," uvádza Sadovská.
V okolitých krajinách rastie energetické zhodnocovanie odpadu. Na Slovensku sa jeho podiel pohybuje okolo desiatich percent. V Česku vzrástol od roku 2009 z 13 percent na 17 percent v roku 2019. Poľsko sa podľa Sadovskej za desať rokov dostalo v spaľovaní z nuly na 21 percent, v Maďarsku z desiatich percent na 14.
Sadovská pripomína, že reformný balík zameraný na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu stanovuje na rok 2035 dva ciele. Ide o to, aby sa minimálne 65 percent komunálneho odpadu recyklovalo a maximálne desať percent ukladalo na skládky. "Pre zvyšných 25 percent, ako aj pre požadovaných desať percent na skládkach, existuje riešenie v podobe energetického zhodnocovania odpadu," konštatuje.
Na Slovensku sú dve zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), a to v Bratislave a Košiciach, poukazuje analytička. Zároveň podotýka, že postavené boli ešte pred revolúciou a za posledných 30 rokov k nim nepribudli žiadne nové. "Na Slovensku je potrebné postaviť minimálne päť ZEVO určených výhradne na regionálny nerecyklovateľný odpad," tvrdí.
