Bratislava 26. októbra (TASR) - Na Slovensku sa v nedeľu 27. októbra 2019 skončí letný čas. Ručičky hodiniek bude treba posunúť z 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) na 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu dlhšie.

Letný čas trval od 31. marca do 27. októbra 2019. SELČ platil vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 26. marca 2019 na zasadnutí v Štrasburgu podporili ukončenie striedania sezónneho času od roku 2021. Občania členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V tých krajinách EÚ, v ktorých sa rozhodnú ponechať štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Vyplynulo to z textu smernice, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 410 za, 191 proti a 51 sa zdržalo hlasovania. Europarlament tak podporil návrh Európskej komisie (EK), samotné ukončenie sezónnych zmien času však poslanci posunuli z roku 2019 na 2021, informoval EP na svojom portáli.

Poslanci EP v nadväznosti na občianske iniciatívy vyzvali vo februári 2018 Európsku komisiu, aby zvážila zmenu smernice upravujúcej striedanie SELČ a SEČ.

EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o sezónnom striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, EK výsledky oficiálne zverejnila 31. augusta 2018. Podľa výsledkov si 84 percent respondentov už nepraje zmeny času. Predseda EK Jean-Claude Juncker na to 12. septembra 2018 zareagoval slovami, že striedanie sezónneho času je potrebné zrušiť. EK 14. septembra 2018 poskytla vyjadrenie, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, pričom je na členských štátoch EÚ, aby sa rozhodli, či sa ich občania budú riadiť letným alebo stredoeurópskym časom.

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou Iba pre jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov EP. Iniciatíva Iba pre jeden čas mala jediný cieľ - zrušiť striedanie "letného" a "zimného" času a zaviesť v Českej republike a celej EÚ len jeden čas.

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času (2000/84/ES) dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie "letného" a SEČ vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Podľa psychológov však možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.