Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Slovensko v nedeľu 27. októbra prejde z letného na stredoeurópsky čas

Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky, stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas

Bratislava 26. októbra (TASR) - Na Slovensku sa v nedeľu 27. októbra 2019 skončí letný čas. Ručičky hodiniek si bude treba posunúť z 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) na 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu dlhšie.

Letný čas trval od 31. marca do 27. októbra 2019. Letný čas platil vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 26. marca 2019 na zasadnutí v Štrasburgu podporili ukončenie striedania sezónneho času od roku 2021.

Občania členských štátov Európskej únie (EÚ), ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V tých krajinách EÚ, ktoré sa rozhodnú ponechať si štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Vyplynulo to z textu smernice, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 410 za, 191 proti a 51 sa zdržalo hlasovania. Europarlament tak podporil návrh Európskej komisie (EK), samotné ukončenie sezónnych zmien času však poslanci posunuli z roku 2019 na 2021, informoval EP na svojom portáli.

Poslanci EP v nadväznosti na občianske iniciatívy vyzvali vo februári 2018 Európsku komisiu, aby zvážila zmenu smernice upravujúcej striedanie letného a zimného času.

EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o sezónnom striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, EK výsledky oficiálne zverejnila 31. augusta 2018. Podľa výsledkov si 84 percent respondentov už nepraje zmeny času. Predseda EK Jean-Claude Juncker na to 12. septembra 2018 zareagoval slovami, že striedanie sezónneho času je potrebné zrušiť.

EK následne - 14. septembra 2018 - poskytla vyjadrenie, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, pričom je na členských štátoch EÚ, aby sa rozhodli, či sa ich občania budú riadiť letným alebo stredoeurópskym časom.

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou Iba pre jeden čas (For Only One Time) sa obrátili na poslancov EP. Iniciatíva Iba pre jeden čas mala jediný cieľ - zrušiť striedanie "letného" a "zimného" času a zaviesť v Českej republike a celej EÚ len jeden čas.

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času (2000/84/ES) dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie "letného" a SEČ vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Podľa psychológov však možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

Pellegrini: Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia a obetí

Pellegrini verí, že diplomatické úsilie a dialóg, ktorý sa začal na medzinárodnej scéne, prinesú ukončenie vojny a nastolenie udržateľného mieru.

- Kežmarská polícia obvinila z trestného činu ublíženia na zdraví spáchaného v súbehu s trestným činom nebezpečného vyhrážania sa 15-ročného mladíka. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova informovala, že udrel sekerou brata a vyhrážal sa zabitím aj svojmu otcovi.

- Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku obvinil 35-ročného muža z trestného činu ublíženia na zdraví. Krajská policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová informovala, že muž z obce Veľká Lomnica v dome napadol ženu.

- Vyše 30 ľudí vrátane malých detí utrpelo v pondelok zranenia pri čelnej zrážke dvoch autobusov hromadnej dopravy v meste Saarbrücken na západe Nemecka.

- Ministerstvo obrany SR uzavrelo zmluvu na rekonštrukciu a vybudovanie nových rolovacích dráh na vojenskom letisku Sliač. Za práce, odborný dohľad a projektovú dokumentáciu skupine zhotoviteľov zaplatí takmer 50 miliónov eur.

- Utrpenie a obeta Ukrajincov sú nesmierne. Hanebné zločiny Putinovho režimu sa nedajú ničím ospravedlniť. Vyhlásil to líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka.

- Mier na Ukrajine nemôže byť podľa českého prezidenta Petra Pavla prijatý za každú cenu a akákoľvek dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu.

- Cesta k mieru na Ukrajine vedie cez rokovania. Ak chceme, aby u východných susedov zavládol skutočný a trvalý mier, je nevyhnutné, aby sa v určitej fáze rokovaní do nich zapojili aj zástupcovia Európskej únie. Povedal to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Ruský súd potvrdil v pondelok trojročný trest odňatia slobody pre francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera, ktorého v októbri 2024 odsúdili za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch.

- Pápež František, ktorý leží v nemocnici v kritickom stave pre obojstranný zápal pľúc, mal dobrú noc a odpočíva, informoval v pondelok Vatikán.

- Horský priechod Čertovica je pre nehodu neprejazdný. Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

- Krajský súd v Liberci poslal na tri roky do väzenia Artura Simona, ktorý sa chcel pridať k militantnému hnutiu Hizballáh, prípadne k Hamasu.

- Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil podľa štátnych médií v pondelok prezident Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, píše TASR.

- Česká pozícia v otázke vojny na Ukrajine zostáva podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského nemenná. ČR bude Ukrajinu naďalej podporovať všetkými spôsobmi.

- Úrad vlády (ÚV) SR podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.