Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredseda SN tvrdí, že väčšina krajín EÚ pristupuje k svojmu záväzku prijímať väzňov z Guantánama omnoho opatrnejšie ako Slovensko.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Slovensko už prijalo osem väzňov z Gauntánama, zatiaľ čo omnoho väčšie Nemecko len troch. "Hoci sa k podobnej pomoci Barackovi Obamovi pri legalizácii pomerov okolo Guantánama zaviazali v roku 2009 mnohé krajiny Európskej únie (EÚ), väčšina z nich pristupuje k svojmu záväzku omnoho opatrnejšie ako Slovensko," vyhlásil pre TASR prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška, podľa ktorého by Slovensko malo prijímanie ďalších väzňov pozastaviť.
"Vo štvrtok 20. novembra prijala slovenská administratíva v rámci medzinárodných dohôd z júna 2009, uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a USA, ďalších dvoch väzňov z amerického internačného tábora Guantánamo," pripomína Paška.
Dodáva, že podľa informácií hovorcu ministerstva vnútra Petara Lazarova majú byť doposiaľ v USA prísne strážení väzni Tunisan Hisham Sliti (48) a Jemenčan Hussain Almerfedi (36) na Slovensku zaradení do trojročného integračného programu, ktorý im má pomôcť úspešne sa začleniť do našej spoločnosti.
"Podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva nepredstavujú 'bývalí teroristi' z Al-Káidy pre našu krajinu žiadne bezpečnostné riziko, lebo vraj neboli z ničoho obvinení, ani za nič odsúdení... Logickou otázkou preto ostáva, za čo ich teda v USA viac ako desať rokov držali v najprísnejšie stráženej väznici," pýta sa Paška.
Zo zverejnených informácií podľa neho tiež nie je zrejmé, "kedy, kto a ako kompetentne u nás vyhodnocoval skutočné bezpečnostné riziko vyplývajúce z deportácií v USA väznených islamských radikálov na ich nedobrovoľné, nútené, začleňovanie do našej spoločnosti".
Paška tvrdí, že väčšina krajín EÚ pristupuje k svojmu záväzku prijímať väzňov z Guantánama omnoho opatrnejšie ako Slovensko.
"Veď my sme z amerického internačného tábora prijali už osem väzňov, zatiaľ čo naši susedia Česi ani Rakúšania žiadneho, Maďari, Bulhari, Lotyši, Švédi a Dáni len jedného, Taliani, Íri či Portugalci dvoch a veľké bohaté Nemecko iba troch," konštatoval Paška.
"Majú snáď v uvedených krajinách úzkoprsejších bezpečnostných analytikov ako my? Alebo ich analytici na rozdiel od našich už zaregistrovali narastajúcu radikalizáciu v islamskom svete? Stupňujúce sa bombové útoky Al-Káidy, vraždenie a únosy Boko Haram, či rastúcu krutosť a brutalitu bojovníkov 'Islamského štátu Iraku a Sýrie' (ISIS), ktorí verejne vyhlásili územie Slovenska za súčasť svojho budúceho štátu," pýta sa podpredseda SNS.
"A prečo majú naši chudobní občania zo svojich daní platiť dlhoročné integračné programy, pobyty amerických väzňov, islamských radikálov a ich rodín u nás? Ich ubytovanie, stravovanie, každodenné profesionálne tlmočenie, jazykovú prípravu, školy a vzdelávanie pre ich deti, či zdravotnú starostlivosť pre všetkých členov širokej rodiny, ktorých si k nám dovedú," uzatvára Paška.
"Nehazardujme s našou bezpečnosťou, správajme sa primerane a poučme sa od našich susedov Čechov, Rakúšanov, Maďarov, ale aj samotných Nemcov a prestaňme nadmerným transferom nebezpečných cudzích bremien ohrozovať slovenské obyvateľstvo," dodáva.
Slovenská republika už v roku 2009 privítala rozhodnutie amerického prezidenta Baracka Obamu zatvoriť kontroverzné väzenie v Guantáname. Už vtedy sa Slovensko pripojilo k iniciatíve niektorých členských štátov NATO, EÚ a iných krajín a v roku 2010 prijalo tri osoby, ktoré boli zadržiavané v tejto väznici a poskytlo im podmienky na to, aby v Európe mohli začať nový život. V iniciatíve SR pokračovala v roku 2013, keď prijala ďalších troch väzňov.
Vo štvrtok (20.11.) Slovenská republika opäť prijala dvoch väzňov z Guantánama. Ide o občanov Tuniska a Jemenu. "Tak, ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre SR nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko. Ide o pokračovanie dohody s USA z roku 2009," informoval 21. novembra Petar Lazarov, hovorca Ministerstva vnútra SR.
"Osoby budú zaradené do trojročného programu integrácie, teda v priebehu troch rokov budú integrované do slovenskej spoločnosti. Ich ľudské práva budú dodržiavané. Z bezpečnostných a taktických dôvodov sa nebudeme vyjadrovať k miestu ich pobytu," doplnil Lazarov.
"Vo štvrtok 20. novembra prijala slovenská administratíva v rámci medzinárodných dohôd z júna 2009, uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a USA, ďalších dvoch väzňov z amerického internačného tábora Guantánamo," pripomína Paška.
Dodáva, že podľa informácií hovorcu ministerstva vnútra Petara Lazarova majú byť doposiaľ v USA prísne strážení väzni Tunisan Hisham Sliti (48) a Jemenčan Hussain Almerfedi (36) na Slovensku zaradení do trojročného integračného programu, ktorý im má pomôcť úspešne sa začleniť do našej spoločnosti.
"Podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva nepredstavujú 'bývalí teroristi' z Al-Káidy pre našu krajinu žiadne bezpečnostné riziko, lebo vraj neboli z ničoho obvinení, ani za nič odsúdení... Logickou otázkou preto ostáva, za čo ich teda v USA viac ako desať rokov držali v najprísnejšie stráženej väznici," pýta sa Paška.
Zo zverejnených informácií podľa neho tiež nie je zrejmé, "kedy, kto a ako kompetentne u nás vyhodnocoval skutočné bezpečnostné riziko vyplývajúce z deportácií v USA väznených islamských radikálov na ich nedobrovoľné, nútené, začleňovanie do našej spoločnosti".
Paška tvrdí, že väčšina krajín EÚ pristupuje k svojmu záväzku prijímať väzňov z Guantánama omnoho opatrnejšie ako Slovensko.
"Veď my sme z amerického internačného tábora prijali už osem väzňov, zatiaľ čo naši susedia Česi ani Rakúšania žiadneho, Maďari, Bulhari, Lotyši, Švédi a Dáni len jedného, Taliani, Íri či Portugalci dvoch a veľké bohaté Nemecko iba troch," konštatoval Paška.
"Majú snáď v uvedených krajinách úzkoprsejších bezpečnostných analytikov ako my? Alebo ich analytici na rozdiel od našich už zaregistrovali narastajúcu radikalizáciu v islamskom svete? Stupňujúce sa bombové útoky Al-Káidy, vraždenie a únosy Boko Haram, či rastúcu krutosť a brutalitu bojovníkov 'Islamského štátu Iraku a Sýrie' (ISIS), ktorí verejne vyhlásili územie Slovenska za súčasť svojho budúceho štátu," pýta sa podpredseda SNS.
"A prečo majú naši chudobní občania zo svojich daní platiť dlhoročné integračné programy, pobyty amerických väzňov, islamských radikálov a ich rodín u nás? Ich ubytovanie, stravovanie, každodenné profesionálne tlmočenie, jazykovú prípravu, školy a vzdelávanie pre ich deti, či zdravotnú starostlivosť pre všetkých členov širokej rodiny, ktorých si k nám dovedú," uzatvára Paška.
"Nehazardujme s našou bezpečnosťou, správajme sa primerane a poučme sa od našich susedov Čechov, Rakúšanov, Maďarov, ale aj samotných Nemcov a prestaňme nadmerným transferom nebezpečných cudzích bremien ohrozovať slovenské obyvateľstvo," dodáva.
Slovenská republika už v roku 2009 privítala rozhodnutie amerického prezidenta Baracka Obamu zatvoriť kontroverzné väzenie v Guantáname. Už vtedy sa Slovensko pripojilo k iniciatíve niektorých členských štátov NATO, EÚ a iných krajín a v roku 2010 prijalo tri osoby, ktoré boli zadržiavané v tejto väznici a poskytlo im podmienky na to, aby v Európe mohli začať nový život. V iniciatíve SR pokračovala v roku 2013, keď prijala ďalších troch väzňov.
Vo štvrtok (20.11.) Slovenská republika opäť prijala dvoch väzňov z Guantánama. Ide o občanov Tuniska a Jemenu. "Tak, ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre SR nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko. Ide o pokračovanie dohody s USA z roku 2009," informoval 21. novembra Petar Lazarov, hovorca Ministerstva vnútra SR.
"Osoby budú zaradené do trojročného programu integrácie, teda v priebehu troch rokov budú integrované do slovenskej spoločnosti. Ich ľudské práva budú dodržiavané. Z bezpečnostných a taktických dôvodov sa nebudeme vyjadrovať k miestu ich pobytu," doplnil Lazarov.
