Bratislava 27. júna (TASR) – Slovensko na júlovom samite Severoatlantickej aliancie (NATO) opakovane potvrdí svoj záväzok postupne zvyšovať výdavky na obranu. Úroveň dvoch percent HDP by malo dosiahnuť v roku 2024. Je to súčasť základných pozícií slovenskej delegácie, ktoré schválila v stredu vláda.

Zasadnutie Severoatlantickej rady a partnerských formátov NATO na úrovni hláv štátov a vlád sa uskutoční 11. a 12. júla v Bruseli. Slovenskú delegáciu povedie prezident SR Andrej Kiska. Ďalšími členmi budú minister obrany SR Peter Gajdoš, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko a stály predstaviteľ SR pri NATO Radovan Javorčík.

„Z môjho pohľadu je veľmi dôležité a snáď to bude aj hlavnou témou samitu, že po 25 rokoch úsilia sa Macedónsko dohodlo s Gréckom na svojom mene,“ uviedol po rokovaní vlády štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok s tým, že Macedónsko je na dobrej ceste k pozvaniu za člena NATO. „Podľa mňa je to veľmi dobrá správa, lebo to ukazuje, že Macedónsko dokázalo vyriešiť tento spor, pričom sa zdá, že pôsobí na tieto krajiny pozitívna motivácia. Krajiny nemôžu vchádzať do NATO s bilaterálnymi problémami, to sa podarilo vyriešiť, a to treba vysoko oceniť,“ doplnil Korčok.

Podľa ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) bude dôležitým bodom rokovania samitu aj otázka plnenia úloh z hľadiska zahraničných operácií, pričom Slovensko potvrdí spôsobilosť pokračovať v misii s názvom Rozhodná podpora v Afganistane. „Veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré NATO prijme, je aj vytvorenie novej výcvikovej misie v Iraku, kde v podstate na základe bilaterálnej spolupráce naše ozbrojené sily plnia úlohy výcvikovej misie a chceme v tomto i naďalej pokračovať,“ vysvetlil minister.

SR doteraz na pôde NATO a v plánovacích materiáloch štátneho rozpočtu potvrdila napĺňanie záväzku vyčleniť obranné výdavky na úrovni 1,6 percenta HDP v roku 2020 a 1,7 percenta v roku 2021. Na samite v Bruseli SR potvrdí aj ďalšie postupné zvyšovanie obranných výdavkov do úrovne 2 percent HDP v roku 2024.

Na samite NATO by Slovensko malo potvrdiť aj zámer splniť Ciele spôsobilosti vychádzajúce z požiadaviek kolektívnej obrany, vrátane záväzku poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu. Slovensko má tiež naďalej záujem pokračovať bez prerušenia v posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Súhlasiť bude aj so záväzkom spojencov v spolupráci s EÚ zlepšovať podmienky na zabezpečenie rýchlych a plynulých vojenských presunov na území EÚ a NATO.

SR bude súhlasiť s adaptovanou veliteľskou štruktúrou NATO a na národnej úrovni vytvorí podmienky na potrebné zvýšenie účasti v nej. Potvrdí tiež pokračovanie účasti v misii Rozhodná podpora v Afganistane a zvýšenie počtu vojakov nasadených v misii v rámci existujúceho mandátu. Slovensko bude prispievať do zvereneckého fondu Afganskej národnej armády aj po roku 2020, a to ročnou sumou pol milióna USD s výhľadom do roku 2024.

Slovensko potvrdí aj platnosť duálneho prístupu k Rusku a vyjadrí pripravenosť kedykoľvek viesť s Ruskou federáciou cielený a zmysluplný politický dialóg v rámci Rady NATO – Rusko, ktorého súčasťou bude diskusia o situácii na Ukrajine. Podporí i pokračovanie politiky otvorených dverí NATO, čo znamená, že členstvo v organizácii je aj naďalej otvorené pre všetky krajiny, ktoré o to prejavia záujem a splnia všetky potrebné kritériá. Pritom platí, že rozhodnutie o pozvánke ašpirantskej krajiny do NATO robia výhradne spojenci na základe konsenzu.