Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri vakcínach bol od počiatočného výskumu v laboratóriu, cez klinické skúšky až po konečný produkt. Jedným z nich je vakcína Pevenar 13, ktorá sa používa aj na očkovanie detí na Slovensku.
Autor TASR
Washington 17. marca (TASR) – Viliam Pavliak už dlhé roky vyvíja vakcíny proti jedným z najodolnejších baktérií. Svetu pomáha bojovať proti cholere, týfusu, salmonele, pneumokokovým, meningokovým a viacerým ďalším ochoreniam. Pri vakcínach bol od počiatočného výskumu v laboratóriu, cez klinické skúšky až po konečný produkt. Jedným z nich je vakcína Pevenar 13, ktorá sa používa aj na očkovanie detí na Slovensku. Pre TASR Pavliak, ktorý momentálne pôsobí v juhokórejskom Soule, porozprával o vývoji svojej kariéry a o tom, prečo nezostal na Slovensku.
Pavliak vyrástol v Dudinciach a na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyštudoval v roku 1982 chemické inžinierstvo. Postgraduál absolvoval na Chemickom ústave SAV v Bratislave v odbore biochémia. Titul kandidáta vied získal v roku 1988 a potom pokračoval vo výskumnej práci na chemickom ústave, kde sa začala jeho kariéra v oblasti vývoja a produkcie vakcín založených na polysacharidoch nachádzajúcich sa na povrchu patogénnych mikroorganizmov a bojujúcich proti imunitnému systému človeka.
"Chemický ústav v Bratislave bol svetovo uznávaný a zameraný na výskum cukrov. Naše laboratórium vedené Dr. Jozefom Sandulom a Dr. Ladislavom Maslerom študovalo polysacharidy patogénnych kvasiniek rodu Candida, ktoré spôsobujú u osôb s poškodeným imunitným systémom kandidové infekcie. Moja práca bola zameraná na štúdium tých štruktúr polysacharidov, proti ktorým imunitný systém vyvolá odpoveď vo forme tvorby protilátok," vysvetlil vedec.
Už o rok však začal Pavliak pociťovať túžbu rozšíriť si skúsenosti na svetovom vedeckom pracovisku. Požiadal preto o vedeckú stáž na Fogartovom medzinárodnom inštitúte (NIH) a Národnom inštitúte zdravia (NIH) v americkom meste Bethesda neďaleko od Washingtonu.
"Po skončení stáže na NIH v roku 1991 neboli na Slovensku podmienky pre vedu veľmi ružové, tak som sa rozhodol zostať v zahraničí a odišiel som aj s rodinou do Kanady, kde som pracoval v laboratóriu Dr. Harolda Jenningsa na Inštitúte biologických vied (NRC) v Ottawe. Počas pobytu v Kanade som vyhral v lotérii zelenú kartu, ktorá mi umožnila vrátiť sa do USA," spomína Pavliak.
Počas stáže na NIH pracoval vedec na vývoji prototypu vakcíny proti ochoreniam spôsobených baktériou Shigella dysenteriae a počas stáže NRC sa zaoberal patogénnymi baktériami rodu Neiseria meningitidis, ktoré spôsobujú zápal mozgových blán. Po návrate do Spojených štátov v roku 1993 pracoval vo viacerých medzinárodných biofarmaceutických firmách na vývoji vakcín proti nozokomiálnym infekciám spôsobených patogénnym mikroorganizmom Staphylococcus aureus, ktorý je rezistentný voči antibiotikám.
Pavliak postupne prešiel od výskumu a vývoja vakcín až k produkcii a charakterizácii vakcín pre klinické skúšky. Funkčne sa posunul zo senior vedca až na riaditeľa výskumu a vývoja. V roku 2016 dostal ponuku od Medzinárodného inštitútu pre vakcíny (IVI) v Soule v Južnej Kórei, kde dodnes pôsobí ako vedúci vývoja vakcín.
"Moja súčasná práca je zameraná na vývoj vakcín pre krajiny tretieho sveta a na transfer vakcínových technológií výrobcom v rozvojových krajinách. Spolupracujem s výrobcami v Južnej Kórei, Indii, Indonézii a Bangladéši na vakcínach proti cholere, týfusu a salmonele," uviedol Pavliak.
Za svoj najväčší pracovný úspech považuje vývoj vakcíny proti infekciám spôsobených baktériou Staphylococcus aureus rezistentnou voči antibiotikám. Táto vakcína je teraz v posledných štádiách klinických skúšok.
Za základ svojho úspechu v zahraničí považuje to, že bol v správnom čase na správnom mieste.
"Téma mojej vedeckej ašpirantskej práce ma priniesla do oblasti polysacharidov ako dôležitých molekúl, ktoré chránia patogénne mikroorganizmy pred útokom imunitného systému človeka. A práve používanie týchto molekúl na vývoj vakcín sa začalo práve vtedy, keď som prišiel do USA," vysvetlil Pavliak a dodal, že pre Slováka v zahraničí je dôležité aj to, aby si išiel za svojím cieľom a nenechal sa obmedzovať alebo spomaľovať pocitom, že je cudzinec.
spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová
Pavliak vyrástol v Dudinciach a na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyštudoval v roku 1982 chemické inžinierstvo. Postgraduál absolvoval na Chemickom ústave SAV v Bratislave v odbore biochémia. Titul kandidáta vied získal v roku 1988 a potom pokračoval vo výskumnej práci na chemickom ústave, kde sa začala jeho kariéra v oblasti vývoja a produkcie vakcín založených na polysacharidoch nachádzajúcich sa na povrchu patogénnych mikroorganizmov a bojujúcich proti imunitnému systému človeka.
"Chemický ústav v Bratislave bol svetovo uznávaný a zameraný na výskum cukrov. Naše laboratórium vedené Dr. Jozefom Sandulom a Dr. Ladislavom Maslerom študovalo polysacharidy patogénnych kvasiniek rodu Candida, ktoré spôsobujú u osôb s poškodeným imunitným systémom kandidové infekcie. Moja práca bola zameraná na štúdium tých štruktúr polysacharidov, proti ktorým imunitný systém vyvolá odpoveď vo forme tvorby protilátok," vysvetlil vedec.
Už o rok však začal Pavliak pociťovať túžbu rozšíriť si skúsenosti na svetovom vedeckom pracovisku. Požiadal preto o vedeckú stáž na Fogartovom medzinárodnom inštitúte (NIH) a Národnom inštitúte zdravia (NIH) v americkom meste Bethesda neďaleko od Washingtonu.
"Po skončení stáže na NIH v roku 1991 neboli na Slovensku podmienky pre vedu veľmi ružové, tak som sa rozhodol zostať v zahraničí a odišiel som aj s rodinou do Kanady, kde som pracoval v laboratóriu Dr. Harolda Jenningsa na Inštitúte biologických vied (NRC) v Ottawe. Počas pobytu v Kanade som vyhral v lotérii zelenú kartu, ktorá mi umožnila vrátiť sa do USA," spomína Pavliak.
Počas stáže na NIH pracoval vedec na vývoji prototypu vakcíny proti ochoreniam spôsobených baktériou Shigella dysenteriae a počas stáže NRC sa zaoberal patogénnymi baktériami rodu Neiseria meningitidis, ktoré spôsobujú zápal mozgových blán. Po návrate do Spojených štátov v roku 1993 pracoval vo viacerých medzinárodných biofarmaceutických firmách na vývoji vakcín proti nozokomiálnym infekciám spôsobených patogénnym mikroorganizmom Staphylococcus aureus, ktorý je rezistentný voči antibiotikám.
Pavliak postupne prešiel od výskumu a vývoja vakcín až k produkcii a charakterizácii vakcín pre klinické skúšky. Funkčne sa posunul zo senior vedca až na riaditeľa výskumu a vývoja. V roku 2016 dostal ponuku od Medzinárodného inštitútu pre vakcíny (IVI) v Soule v Južnej Kórei, kde dodnes pôsobí ako vedúci vývoja vakcín.
"Moja súčasná práca je zameraná na vývoj vakcín pre krajiny tretieho sveta a na transfer vakcínových technológií výrobcom v rozvojových krajinách. Spolupracujem s výrobcami v Južnej Kórei, Indii, Indonézii a Bangladéši na vakcínach proti cholere, týfusu a salmonele," uviedol Pavliak.
Za svoj najväčší pracovný úspech považuje vývoj vakcíny proti infekciám spôsobených baktériou Staphylococcus aureus rezistentnou voči antibiotikám. Táto vakcína je teraz v posledných štádiách klinických skúšok.
Za základ svojho úspechu v zahraničí považuje to, že bol v správnom čase na správnom mieste.
"Téma mojej vedeckej ašpirantskej práce ma priniesla do oblasti polysacharidov ako dôležitých molekúl, ktoré chránia patogénne mikroorganizmy pred útokom imunitného systému človeka. A práve používanie týchto molekúl na vývoj vakcín sa začalo práve vtedy, keď som prišiel do USA," vysvetlil Pavliak a dodal, že pre Slováka v zahraničí je dôležité aj to, aby si išiel za svojím cieľom a nenechal sa obmedzovať alebo spomaľovať pocitom, že je cudzinec.
spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová
