Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Smatanu je potrebná aktualizácia parametrov a princípov, na ktorých stojí vstup liekov na slovenský trh.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Na Slovensku nie je dostupná veľká časť onkologických liekov, ktoré hodnotia európski experti ako lieky s najväčším prínosom. Na sociálnej sieti na to upozornil analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotníckej politiky Martin Smatana. Odvoláva sa pritom na poslednú správu Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Tá poukazuje na to, že za posledný rok sa dostupnosť liekov na rakovinu na Slovensku nezlepšila. Hovorí, že celkovo je z 95 moderných liekov na onkologické ochorenia registrovaných cez Európsku liekovú agentúru (EMA) v rokoch 2011 až 2020 v SR dostupná len tretina z nich, konkrétne 31 liekov. Kým v minulom roku napríklad v Rumunsku pribudlo 11 nových štandardne hradených liekov, v Česku ich bolo osem. Na Slovensku však v tomto období pribudol len jeden liek.
„Napríklad pri liečbe rakoviny prsníka môžu lekári v Poľsku, Česku či Maďarsku využiť z desiatich naposledy registrovaných liekov až päť. Na Slovensku však majú v takýchto prípadoch lekári k dispozícii pre pacientky iba dva lieky,“ uviedlo AIFP.
Asociácia tiež hovorí o tom, že tieto lieky sú v SR neraz hradené len užším skupinám pacientov, ako je odporúčané európskymi alebo medzinárodnými usmerneniami odborníkov. Zdôraznila, že lieky tak často dostavajú iba pacienti v horších štádiách ochorení, kde už môže byť na plnohodnotnú terapiu neskoro.
Analytik Smatana zasa poukázal na to, že úspešnosť žiadostí liekov na výnimku sa počíta z podaných žiadostí. Mnohokrát sa podľa jeho tvrdenia žiadosti ani neodošlú, a to pre byrokraciu, dĺžku vybavenia celého procesu a mnohé iné problémy.
Vysvetlil, že od prvej revízie výdavkov v zdravotníctve z roku 2019 je cieľom rezortov zdravotníctva a financií obmedziť systém výnimkových liekov a zaviesť jasné pravidlá, kto má kedy nárok na výnimku. Kompenzáciu systémových chýb pri vstupe liekov nárastom výnimiek za riešenie nepovažuje.
Podľa Smatanu je potrebná aktualizácia parametrov a princípov, na ktorých stojí vstup liekov na slovenský trh. „Ministerstvo zdravotníctva pripravilo už na jeseň minulého roku návrh úprav, v ktorom riešili pomerne veľa drobných problémov, ktoré však ako celok výrazne pomáhali. Škoda, že sa návrh nepredstavil verejnosti a nedostal do praxe,“ dodal analytik.
Tá poukazuje na to, že za posledný rok sa dostupnosť liekov na rakovinu na Slovensku nezlepšila. Hovorí, že celkovo je z 95 moderných liekov na onkologické ochorenia registrovaných cez Európsku liekovú agentúru (EMA) v rokoch 2011 až 2020 v SR dostupná len tretina z nich, konkrétne 31 liekov. Kým v minulom roku napríklad v Rumunsku pribudlo 11 nových štandardne hradených liekov, v Česku ich bolo osem. Na Slovensku však v tomto období pribudol len jeden liek.
„Napríklad pri liečbe rakoviny prsníka môžu lekári v Poľsku, Česku či Maďarsku využiť z desiatich naposledy registrovaných liekov až päť. Na Slovensku však majú v takýchto prípadoch lekári k dispozícii pre pacientky iba dva lieky,“ uviedlo AIFP.
Asociácia tiež hovorí o tom, že tieto lieky sú v SR neraz hradené len užším skupinám pacientov, ako je odporúčané európskymi alebo medzinárodnými usmerneniami odborníkov. Zdôraznila, že lieky tak často dostavajú iba pacienti v horších štádiách ochorení, kde už môže byť na plnohodnotnú terapiu neskoro.
Analytik Smatana zasa poukázal na to, že úspešnosť žiadostí liekov na výnimku sa počíta z podaných žiadostí. Mnohokrát sa podľa jeho tvrdenia žiadosti ani neodošlú, a to pre byrokraciu, dĺžku vybavenia celého procesu a mnohé iné problémy.
Vysvetlil, že od prvej revízie výdavkov v zdravotníctve z roku 2019 je cieľom rezortov zdravotníctva a financií obmedziť systém výnimkových liekov a zaviesť jasné pravidlá, kto má kedy nárok na výnimku. Kompenzáciu systémových chýb pri vstupe liekov nárastom výnimiek za riešenie nepovažuje.
Podľa Smatanu je potrebná aktualizácia parametrov a princípov, na ktorých stojí vstup liekov na slovenský trh. „Ministerstvo zdravotníctva pripravilo už na jeseň minulého roku návrh úprav, v ktorom riešili pomerne veľa drobných problémov, ktoré však ako celok výrazne pomáhali. Škoda, že sa návrh nepredstavil verejnosti a nedostal do praxe,“ dodal analytik.
