Pomocou týchto opatrení by sa podľa experta hnutia pre oblasť pôdohospodárstva Jaroslava Karahuta mohol stať zo Slovenska primerane potravinovo sebestačný štát.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) – Slovensko je potravinovo závislý štát. Nachádza sa v potravinovom riziku, čo znamená, že v prípade nepredvídaných okolností nie je schopné pokryť výživové nároky svojich občanov. Na sobotnej tlačovej konferencii v rámci svojej programovej konferencie to zdôraznili predstavitelia hnutia Sme rodina.
"Dnes máme 37-% potravinovú sebestačnosť," vyčíslil predseda hnutia Boris Kollár. Pripomenul, že v roku 1989 bola sebestačnosť Slovenska na úrovni 95 %. Sme rodina preto pripravilo komplex opatrení na podporu pôdohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka.
Pomocou týchto opatrení by sa podľa experta hnutia pre oblasť pôdohospodárstva Jaroslava Karahuta mohol stať zo Slovenska primerane potravinovo sebestačný štát. Hnutie napríklad navrhuje štátnu pomoc producentom potravín a producentom surovín pre potravinársky priemysel vo výške 70 miliónov eur ročne.
Uskutočňovala by sa formou úverového bonusu na naštartovanie investičných a produkčných procesov v agropotravinárstve, tiež vytvorením štátneho fondu pre riešenie a prevenciu rizík a krízových situácií v pôdohospodárstve pre prípad klimatických a nepredvídaných zmien, a tiež v rámci programu Zelená nafta. Jeho podstatou je podpora producentov potravín založená na pevnej sadzbe vratky časti spotrebnej dane z motorovej nafty.
V rámci legislatívnych nástrojov navrhuje hnutie napríklad prijať zákony na zakladanie a rozvoj rodinných fariem, či zavedenie inštitútu sezónnej práce alebo reformu legislatívy v oblasti predaja z dvora. Okrem iného by sa mala tiež podľa Sme rodina prijať protikorupčná legislatíva v oblasti vyplácania dotačných a podporných prostriedkov či reforma pozemkového práva.
"V prípade, že sa tieto opatrenia naplnia, vieme v priebehu niekoľkých rokov dosiahnuť na Slovensku sebestačnosť na úrovni 70 %," uviedol Karahuta. To je podľa jeho slov spodná hranica potravinovej bezpečnosti Slovenska.
Predseda hnutia Kollár zároveň kritizoval udalosti posledných týždňov na Slovensku. Napríklad problémy farmárov s kradnutím pôdy či úrody, ktorým polícia nepomohla a tiež problémy s agrodotáciami.
"Dnes máme 37-% potravinovú sebestačnosť," vyčíslil predseda hnutia Boris Kollár. Pripomenul, že v roku 1989 bola sebestačnosť Slovenska na úrovni 95 %. Sme rodina preto pripravilo komplex opatrení na podporu pôdohospodárstva, produkcie potravín a rozvoja vidieka.
Pomocou týchto opatrení by sa podľa experta hnutia pre oblasť pôdohospodárstva Jaroslava Karahuta mohol stať zo Slovenska primerane potravinovo sebestačný štát. Hnutie napríklad navrhuje štátnu pomoc producentom potravín a producentom surovín pre potravinársky priemysel vo výške 70 miliónov eur ročne.
Uskutočňovala by sa formou úverového bonusu na naštartovanie investičných a produkčných procesov v agropotravinárstve, tiež vytvorením štátneho fondu pre riešenie a prevenciu rizík a krízových situácií v pôdohospodárstve pre prípad klimatických a nepredvídaných zmien, a tiež v rámci programu Zelená nafta. Jeho podstatou je podpora producentov potravín založená na pevnej sadzbe vratky časti spotrebnej dane z motorovej nafty.
V rámci legislatívnych nástrojov navrhuje hnutie napríklad prijať zákony na zakladanie a rozvoj rodinných fariem, či zavedenie inštitútu sezónnej práce alebo reformu legislatívy v oblasti predaja z dvora. Okrem iného by sa mala tiež podľa Sme rodina prijať protikorupčná legislatíva v oblasti vyplácania dotačných a podporných prostriedkov či reforma pozemkového práva.
"V prípade, že sa tieto opatrenia naplnia, vieme v priebehu niekoľkých rokov dosiahnuť na Slovensku sebestačnosť na úrovni 70 %," uviedol Karahuta. To je podľa jeho slov spodná hranica potravinovej bezpečnosti Slovenska.
Predseda hnutia Kollár zároveň kritizoval udalosti posledných týždňov na Slovensku. Napríklad problémy farmárov s kradnutím pôdy či úrody, ktorým polícia nepomohla a tiež problémy s agrodotáciami.