Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na otázku, či by opozícii záležalo na udržaní tejto kompetencie prezidenta aj v prípade, že by sa hlavou štátu stal Robert Fico, Kaník odvetil, že súčasný spôsob je najvyváženejší.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. apríla (TASR) - Vládny Smer-SD trvá na tom, aby prezident SR viac nemohol menovať troch členov Súdnej rady SR a táto kompetencia má byť na pleciach len vlády (štyria členovia), parlamentu (štyria členovia) a sudcov (osem členov). Takto interpretovali závery dnešného rokovania o ústavných zmenách v justícii z dielne Smeru-SD a KDH predstavitelia opozície.
"Smer-SD kategoricky tvrdí, že je to pre nich dôležitá otázka rovnako, ako plošné previerky sudcov," povedala novinárom Lucia Žitňanská (Most-Híd) s tým, že KDH sa k tejto téme na rokovaní nevyjadrilo. Ďalšie zasadnutie je naplánované na 25. apríla na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. "Politická otázka je, či predkladatelia zo Smeru-SD a KDH budú pripravení ustúpiť od odobratia kompetencie prezidentovi. To je kľúčové," povedala.
Aj Miroslav Kadúc (OĽaNO) deklaroval, že opozícia nesúhlasí s celoplošnými previerkami sudcov ani so zrušením kompetencie prezidenta menovať členov súdnej rady. "Som veľmi sklamaný z toho, čo sa udialo," podotkol. Podľa Jozefa Viskupiča (OĽaNO) je veľmi dôležité, ako sa k tejto otázke postaví KDH. "Keď sme sa ich pýtali, čo urobia s týmto návrhom, odpoveď od KDH bola až prehnane emotívna. To, aby nebol prezident vyšachovaný, je kruciálna otázka," zdôraznil.
Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) vidí v návrhu novely Ústavy SR množstvo nedotiahnutých vecí. "Zástupcovia súdnictva majú veľa problémov s týmto návrhom. Keby bola novela prijatá v tejto podobe, podľa SDKÚ-DS nejde o reformu, ale o deformáciu súdnictva. Takáto debata, ako bola dnes, sa mala uskutočniť ešte pred predložením návrhu do prvého čítania. Toto je neštandardný spôsob," povedal s dôvetkom, že ani SDKÚ-DS v žiadnom prípade nebude súhlasiť s oslabením prezidenta a s previerkami sudcov, ktoré sa vymykajú všetkým zvyklostiam.
Na otázku, či by opozícii záležalo na udržaní tejto kompetencie prezidenta aj v prípade, že by sa hlavou štátu stal Robert Fico, Kaník odvetil, že súčasný spôsob je najvyváženejší. "Je to rozloženie medzi výkonné zložky moci, ktoré majú rôzne zdroje moci. Parlament volia občania v iných voľbách ako prezidenta, v inom čase a na iné funkčné obdobie. Každý reprezentuje inú skupinu v inom čase," vysvetlil.
Líder SDKÚ-DS Pavol Frešo začul na dnešnom rokovaní aj návrh, že by sa novela ústavy mohla z májovej schôdze odsunúť napr. na jún. "Tá vôľa predkladateľov prijať ústavný zákon buď slabne alebo nie sú v tejto chvíli dohodnutí. Zásadné nie oslabovaniu prezidenta zaznelo od všetkých, okrem predkladateľov zo Smeru-SD a KDH," potvrdil.
Pavol Hrušovský (KDH) považuje túto otázku stále za otvorenú. "Je tam veľký priestor a ochota rokovať ďalej. Som presvedčený, že k nejakej zhode príde," konštatoval. Aký model preferuje KDH, teda či súčasný stav alebo oslabenie prezidenta, Hrušovský jasne nepovedal. "Je tu priestor na otvorenú diskusiu," zopakoval. Na otázku, aké má konkrétne výhrady voči tomu, aby mala hlava štátu túto právomoc aj naďalej, Hrušovský novinárov vyzval, aby sa nevenovali len "jednému parciálnemu problému".
Hrušovský tvrdí, že pôvodný návrh na odobratie kompetencie prezidentovi vyšiel zo strany Smer-SD. "Ak by mal prejsť, trvali sme na tom, aby štyroch kandidátov parlamentu nominovala koalícia aj opozícia po dvoch," zopakoval.
Šéf Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) potvrdil, že jeho strana s návrhom súhlasí. Zdôraznil, že táto iniciatíva vznikla na strane KDH a ešte pred prezidentskými voľbami, kedy nebolo jasné, kto bude novou hlavou štátu. "Je to výsledok dohody KDH a Smeru-SD. Momentálne sa na tých návrhoch trvá, rokovania ale budú pokračovať," podotkol. Na otázku, či bola táto kompetencia prezidenta doteraz vykonávaná zle, odvetil, že sa to treba opýtať KDH. "Je to výsledok kompromisu," uzavrel.
KDH odmietlo, že s návrhom odobrať právomoc prezidentovi menovať členov súdnej rady prišli oni. Podľa nich to vyplýva z dokumentov z času rokovania o návrhu ústavných zmien. "Stanovisko KDH reagovalo na návrh Smeru, v ktorom už pri kreovaní Súdnej rady nie je uvedený prezident. My sme len presadili pluralitu do návrhu tým, aby bol parlamentný návrh rozdelený na 2 + 2 (vládne a opozičné kluby). Návrh Smeru je z 19. 2, stanovisko KDH 26. 2," dodal v stanovisku hovorca KDH Matej Kováč.
"Smer-SD kategoricky tvrdí, že je to pre nich dôležitá otázka rovnako, ako plošné previerky sudcov," povedala novinárom Lucia Žitňanská (Most-Híd) s tým, že KDH sa k tejto téme na rokovaní nevyjadrilo. Ďalšie zasadnutie je naplánované na 25. apríla na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. "Politická otázka je, či predkladatelia zo Smeru-SD a KDH budú pripravení ustúpiť od odobratia kompetencie prezidentovi. To je kľúčové," povedala.
Aj Miroslav Kadúc (OĽaNO) deklaroval, že opozícia nesúhlasí s celoplošnými previerkami sudcov ani so zrušením kompetencie prezidenta menovať členov súdnej rady. "Som veľmi sklamaný z toho, čo sa udialo," podotkol. Podľa Jozefa Viskupiča (OĽaNO) je veľmi dôležité, ako sa k tejto otázke postaví KDH. "Keď sme sa ich pýtali, čo urobia s týmto návrhom, odpoveď od KDH bola až prehnane emotívna. To, aby nebol prezident vyšachovaný, je kruciálna otázka," zdôraznil.
Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) vidí v návrhu novely Ústavy SR množstvo nedotiahnutých vecí. "Zástupcovia súdnictva majú veľa problémov s týmto návrhom. Keby bola novela prijatá v tejto podobe, podľa SDKÚ-DS nejde o reformu, ale o deformáciu súdnictva. Takáto debata, ako bola dnes, sa mala uskutočniť ešte pred predložením návrhu do prvého čítania. Toto je neštandardný spôsob," povedal s dôvetkom, že ani SDKÚ-DS v žiadnom prípade nebude súhlasiť s oslabením prezidenta a s previerkami sudcov, ktoré sa vymykajú všetkým zvyklostiam.
Na otázku, či by opozícii záležalo na udržaní tejto kompetencie prezidenta aj v prípade, že by sa hlavou štátu stal Robert Fico, Kaník odvetil, že súčasný spôsob je najvyváženejší. "Je to rozloženie medzi výkonné zložky moci, ktoré majú rôzne zdroje moci. Parlament volia občania v iných voľbách ako prezidenta, v inom čase a na iné funkčné obdobie. Každý reprezentuje inú skupinu v inom čase," vysvetlil.
Líder SDKÚ-DS Pavol Frešo začul na dnešnom rokovaní aj návrh, že by sa novela ústavy mohla z májovej schôdze odsunúť napr. na jún. "Tá vôľa predkladateľov prijať ústavný zákon buď slabne alebo nie sú v tejto chvíli dohodnutí. Zásadné nie oslabovaniu prezidenta zaznelo od všetkých, okrem predkladateľov zo Smeru-SD a KDH," potvrdil.
Pavol Hrušovský (KDH) považuje túto otázku stále za otvorenú. "Je tam veľký priestor a ochota rokovať ďalej. Som presvedčený, že k nejakej zhode príde," konštatoval. Aký model preferuje KDH, teda či súčasný stav alebo oslabenie prezidenta, Hrušovský jasne nepovedal. "Je tu priestor na otvorenú diskusiu," zopakoval. Na otázku, aké má konkrétne výhrady voči tomu, aby mala hlava štátu túto právomoc aj naďalej, Hrušovský novinárov vyzval, aby sa nevenovali len "jednému parciálnemu problému".
Hrušovský tvrdí, že pôvodný návrh na odobratie kompetencie prezidentovi vyšiel zo strany Smer-SD. "Ak by mal prejsť, trvali sme na tom, aby štyroch kandidátov parlamentu nominovala koalícia aj opozícia po dvoch," zopakoval.
Šéf Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) potvrdil, že jeho strana s návrhom súhlasí. Zdôraznil, že táto iniciatíva vznikla na strane KDH a ešte pred prezidentskými voľbami, kedy nebolo jasné, kto bude novou hlavou štátu. "Je to výsledok dohody KDH a Smeru-SD. Momentálne sa na tých návrhoch trvá, rokovania ale budú pokračovať," podotkol. Na otázku, či bola táto kompetencia prezidenta doteraz vykonávaná zle, odvetil, že sa to treba opýtať KDH. "Je to výsledok kompromisu," uzavrel.
KDH odmietlo, že s návrhom odobrať právomoc prezidentovi menovať členov súdnej rady prišli oni. Podľa nich to vyplýva z dokumentov z času rokovania o návrhu ústavných zmien. "Stanovisko KDH reagovalo na návrh Smeru, v ktorom už pri kreovaní Súdnej rady nie je uvedený prezident. My sme len presadili pluralitu do návrhu tým, aby bol parlamentný návrh rozdelený na 2 + 2 (vládne a opozičné kluby). Návrh Smeru je z 19. 2, stanovisko KDH 26. 2," dodal v stanovisku hovorca KDH Matej Kováč.
