Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kiskovi sa v novele, ktorú plénum schválilo 24. júna, nepáčila zmena spôsobu hlasovania v Súdnej rade SR o personálnych otázkach z verejného na tajné.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. júla (TASR) - Hlasovanie Súdnej rady SR o vymenovaní a odvolaní sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, šéfa a podpredsedov Súdnej rady aj členov a predsedov disciplinárnych senátov bude napokon tajné. Poslanci NR SR dnes 78 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú do pléna vrátil prezident SR Andrej Kiska. Jeho pripomienku, aby hlasovanie súdnej rady bolo naďalej verejné, Smer-SD odmietol.
Kiska argumentoval tým, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady SR bolo najlepším riešením. Zároveň zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje Kiska za dôležitú súčasť úsilia o zlepšenie situácie.
Poslanci Smeru-SD však tvrdili, že tajná voľba je lepšia, keďže ide o výdobytok demokracie. "Ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval Boris Susko (Smer-SD) s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Samotná právna norma tiež sprísňuje pravidlá pre sudcov, okrem iného rieši aj preverovanie sudcovskej spôsobilosti. Zmeny súvisia s novelou Ústavy SR od Smeru-SD a KDH. Novela upravuje aj spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR, postavenie šéfa Súdnej rady v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR.
Schválený zákon sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti (PN). Novela zvyšuje počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predlžuje funkčné obdobie predsedov a podpredsedov súdov z troch na päť rokov.
Novinkou sú aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce.
Zmení sa aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť podľa novely podávať aj šéf Súdnej rady SR.
Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
Kiska argumentoval tým, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady SR bolo najlepším riešením. Zároveň zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje Kiska za dôležitú súčasť úsilia o zlepšenie situácie.
Poslanci Smeru-SD však tvrdili, že tajná voľba je lepšia, keďže ide o výdobytok demokracie. "Ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval Boris Susko (Smer-SD) s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Samotná právna norma tiež sprísňuje pravidlá pre sudcov, okrem iného rieši aj preverovanie sudcovskej spôsobilosti. Zmeny súvisia s novelou Ústavy SR od Smeru-SD a KDH. Novela upravuje aj spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR, postavenie šéfa Súdnej rady v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR.
Schválený zákon sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti (PN). Novela zvyšuje počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predlžuje funkčné obdobie predsedov a podpredsedov súdov z troch na päť rokov.
Novinkou sú aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce.
Zmení sa aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť podľa novely podávať aj šéf Súdnej rady SR.
Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
L. ŽITŇANSKÁ: Smer-SD zabuchol dvere justície pred občanmi
Vládna strana Smer-SD nechala verejnosť za dverami Súdnej rady SR, ktorá bude voľby do kľúčových funkcií aj hlasovania o sudcoch pred občanmi tajiť. Vyhlásila to dnes exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) v reakcii na dnešné hlasovanie, keď parlament prelomil veto prezidenta a presadil, že hlasovanie v súdnej rade bude tajné.
Žitňanská privítala skutočnosť, že prezident Andrej Kiska vrátil novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Ničím ju však neprekvapilo to, že poslanci Smeru-SD dnes pripomienke Kisku nevyhoveli a od 1. septembra tak budú voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedu ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedu, tajné. Zároveň budú neverejné aj všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov.
"To, že slovenskej justícii pomôže len dôsledná verejná kontrola a tlak verejnej mienky, hovorím už dávno. Aj ako ministerka, aj ako opozičná poslankyňa. Preto som privítala rozhodnutie prezidenta vrátiť zákon práve z dôvodu, že opäť zaviedol neverejné hlasovania za zatvorenými dverami Súdnej rady SR," vysvetlila.
Smer-SD podľa jej slov musel znovu verejnosti vysvetliť, aké dôvody ho viedli k utajeniu voľby predsedu Najvyššieho súdu SR. "Vládni poslanci to však opäť urobili po svojom, pričom argumentácia predkladateľov novely, ich postoj k rozhodnutiu prezidenta, ma bohužiaľ, ničím neprekvapili. Slovenskú justíciu zatvorili pred občanmi, verejnosť nechali za dverami Súdnej rady SR," zdôraznila Žitňanská, podľa ktorej predmetný zákon aj tak skončí na Ústavnom súde SR kvôli sudcovským previerkam. "Myslím si, že tak ako sa predsedovi parlamentu Paškovi vrátila kauza 'Čentéš', tak sa raz poslancom Smeru-SD a KDH vráti aj kauza sudcovských previerok," dodala.
Vládna strana Smer-SD nechala verejnosť za dverami Súdnej rady SR, ktorá bude voľby do kľúčových funkcií aj hlasovania o sudcoch pred občanmi tajiť. Vyhlásila to dnes exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) v reakcii na dnešné hlasovanie, keď parlament prelomil veto prezidenta a presadil, že hlasovanie v súdnej rade bude tajné.
Žitňanská privítala skutočnosť, že prezident Andrej Kiska vrátil novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Ničím ju však neprekvapilo to, že poslanci Smeru-SD dnes pripomienke Kisku nevyhoveli a od 1. septembra tak budú voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedu ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedu, tajné. Zároveň budú neverejné aj všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov.
"To, že slovenskej justícii pomôže len dôsledná verejná kontrola a tlak verejnej mienky, hovorím už dávno. Aj ako ministerka, aj ako opozičná poslankyňa. Preto som privítala rozhodnutie prezidenta vrátiť zákon práve z dôvodu, že opäť zaviedol neverejné hlasovania za zatvorenými dverami Súdnej rady SR," vysvetlila.
Smer-SD podľa jej slov musel znovu verejnosti vysvetliť, aké dôvody ho viedli k utajeniu voľby predsedu Najvyššieho súdu SR. "Vládni poslanci to však opäť urobili po svojom, pričom argumentácia predkladateľov novely, ich postoj k rozhodnutiu prezidenta, ma bohužiaľ, ničím neprekvapili. Slovenskú justíciu zatvorili pred občanmi, verejnosť nechali za dverami Súdnej rady SR," zdôraznila Žitňanská, podľa ktorej predmetný zákon aj tak skončí na Ústavnom súde SR kvôli sudcovským previerkam. "Myslím si, že tak ako sa predsedovi parlamentu Paškovi vrátila kauza 'Čentéš', tak sa raz poslancom Smeru-SD a KDH vráti aj kauza sudcovských previerok," dodala.
B. Susko: Tajnosť hlasovania je dôležitý demokratický princíp
Tajnosť hlasovania sa nielen v našej ústavnej teórii považuje za základný demokratický princíp. Má totiž voličovi zabezpečiť, že ho pri voľbe nebude nikto ovplyvňovať a súčasne nikto nezisťuje, ako volil. Počas dnešnej parlamentnej rozpravy k novele zákona o sudcoch a prísediacich to vyhlásil člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Boris Susko (Smer-SD).
Práve zavedenie tajnosti hlasovania v Súdnej rade SR, ktorú presadil Smer-SD je dôvodom, prečo spomínanú novelu vrátil do parlamentu prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu žiada vrátiť spôsob hlasovania o personálnych otázkach na verejný, čo Smer-SD odmieta.
Susko upozorňuje, že ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. "Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval poslanec s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Podľa jeho slov teda na podporu verejného hlasovania existuje jediný argument, a to verejná kontrola. "Argumenty proti - je tu riziko zneužitia poznatkov kto ako hlasoval a zvolený funkcionár je vydierateľní tými, ktorí za neho hlasovali a chcú profitovať," dodal.
Tajnosť hlasovania sa nielen v našej ústavnej teórii považuje za základný demokratický princíp. Má totiž voličovi zabezpečiť, že ho pri voľbe nebude nikto ovplyvňovať a súčasne nikto nezisťuje, ako volil. Počas dnešnej parlamentnej rozpravy k novele zákona o sudcoch a prísediacich to vyhlásil člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Boris Susko (Smer-SD).
Práve zavedenie tajnosti hlasovania v Súdnej rade SR, ktorú presadil Smer-SD je dôvodom, prečo spomínanú novelu vrátil do parlamentu prezident SR Andrej Kiska. Hlava štátu žiada vrátiť spôsob hlasovania o personálnych otázkach na verejný, čo Smer-SD odmieta.
Susko upozorňuje, že ak je funkcionár zvolený verejnou voľbou, mohol by zneužiť svoje poznatky, kto hlasoval za neho a kto bol proti. "Na druhej strane je pri tajnej voľbe chránený voči tým, ktorí by chceli profitovať zo skutočnosti, že za neho hlasovali," argumentoval poslanec s tým, že v dejinách bol zneužívaný skôr princíp verejnej voľby.
Podľa jeho slov teda na podporu verejného hlasovania existuje jediný argument, a to verejná kontrola. "Argumenty proti - je tu riziko zneužitia poznatkov kto ako hlasoval a zvolený funkcionár je vydierateľní tými, ktorí za neho hlasovali a chcú profitovať," dodal.
