Bratislava 9. decembra (TASR) - Voľba Richarda Rašiho za nového podpredsedu Smeru-SD a schvaľovanie nového politického programu tejto strany. Aj toto čaká na 415 pozvaných delegátov snemu Smeru-SD, ktorý sa v sobotu uskutoční v Martine. Pozvaných je aj 50 domácich hostí a 20 zástupcov ambasád.

Rašiho navrhol na podpredsednícku funkciu predseda strany Robert Fico (Smer-SD). Primátor Košíc má zasadnúť na uvoľnené miesto po abdikácii Mareka Maďariča. Fico Rašiho navrhol, lebo je dobrý. "Je to tvár Smeru-SD, je so stranou spojený od samotného začiatku. Považujeme ho za mimoriadne perspektívny káder do budúcnosti," vysvetlil.

V rámci programu snemu by malo ísť o jediné personálne rozhodnutie v straníckom vedení. Ostatní piati podpredsedovia Robert Kaliňák, Juraj Blanár, Peter Žiga, Peter Pellegrini a Peter Kažimír sa Maďariča napodobniť nechystajú a vo funkciách ostávajú. Mandát majú ešte na tri roky.

Na sneme sa nevyrieši ani otázka generálneho manažéra strany. Túto pozíciu zástava minister práce Ján Richter, pričom do budúcna by sa jej mal venovať jeden zo straníkov naplno. Kto to bude, zatiaľ jasné nie je. Richter sa rozhodol, že chce radšej zostať ministrom. "Možno to budem ja. Mám predstavu, že by som riadil stranu, keby to bolo možné," povedal s úsmevom Fico a doplnil, že o tom niekedy v budúcnosti rozhodne predsedníctvo.

Na margo Richtera Fico poznamenal, že je to vynikajúci minister práce a aj keby chcel odísť, bude ho presviedčať, aby zostal. predsedovu stopercentnú dôveru má aj Kaliňák.

Foto: TASR - Martin Baumann

Fico po rokovaní predsedníctva viackrát zopakoval, že Smer-SD je najúspešnejšia strana v histórii Slovenska. "Ja to chcem trochu roztočiť, rozbehnúť. Som vo výbornej fyzickej kondícii, som pripravený makať ďalej," uistil a poznamenal, že aj jeho vo funkcii predsedu zaväzuje podpora verejnosti. "Cítim, že máme kádre, ktoré sú schopné v tomto projekte pokračovať," konštatoval.

R. Raši: Vedenie Smeru-SD nikdy neuvažovalo, že by som bol ministrom práce

Vedenie Smeru-SD ani jeho predseda Robert Fico nikdy neuvažovali, že by bol Richard Raši ministrom práce namiesto Jána Richtera. TASR to pred snemom strany v Martine povedal Raši s tým, že išlo len o informácie médií.

"Vedenie strany o tom ani nerozhodovalo, ani o tom so mnou nikto nehovoril," poznamenal. Raši je aktuálne kandidátom Fica na podpredsednícku stoličku, ktorá je uvoľnená po abdikácii Mareka Maďariča. Posledné slovo budú mať delegáti. "Verím, že prinesiem mnoho postrehov a návrhov," odkázal.

Na margo Maďariča Raši povedal, že je vynikajúci minister kultúry a mal by ním ostať. "Ja ho mám rád ako človeka, politika aj odborníka. Svoje miesto v strane určite má," dodal.

Snem Smeru-SD vedie vicepremiér pre investície a podpredseda strany Peter Pellegrini. Okrem 415 delegátov je pozvaných aj 50 domácich hostí a 20 zástupcov ambasád.

Členovia predsedníctva prichystali aj nový politický program strany. "Schválili sme, že Smer-SD nechce byť typickou medzinárodnou sociálnou demokraciou, ale chce byť slovenskou sociálnou demokraciou, ktorá berie na vedomie špecifiká tejto krajiny," vysvetlil Fico.

Smer-SD je tiež strana, ktorá hovorí o európskej orientácii, o orientácii na jadro, čo vníma ako základný predpoklad spolupráce s inými politickými subjektmi. Špecifikom Slovenska je podľa Fica napr. pohľad na migráciu. "Tu si myslíme, že Slovensko vie ponúknuť iné možnosti, do akých nás tlačili partneri. Ale sú tu aj iné témy, kde máme právo na špecifický pohľad, lebo nie je možné, aby nám niekto vnucoval napr. holandský pohľad," podotkol.

Fico zároveň avizuje veľkú novelizáciu Ústavy SR. Konkrétnejší však byť nechcel s tým, že si to necháva na prejav. "Sú tam vážne veci, ktoré ponúknem na verejnú diskusiu," povedal s dôvetkom, že sa chce baviť o sociálnom pilieri, o dôchodkovom veku a o dôchodkoch ako takých.

Profil strany Smer - sociálna demokracia

Vtedajší nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Predtým 16. januára 1999 abdikoval na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (MV SR) zaregistrovali Smer 8. novembra 1999.

Ustanovujúci snem Smeru sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je lídrom strany dodnes.

Najsilnejšou ľavicovou (sociálnodemokratickou) stranou na Slovensku sa Smer stal v roku 2005. Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť a začlenili sa do strany Smer, ktorej názov sa neskôr zmenil na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).

Prvých parlamentných volieb sa strana zúčastnila v septembri v roku 2002. So ziskom 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR), sa Smer stal najsilnejšou opozičnou stranou.

Na archívnej snímke premiér Robert Fico. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Už pod skratkou Smer-SD prijali stranu 19. mája 2005 v Paríži za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Okrem toho je strana členom Socialistickej internacionály ako najväčšej politickej organizácie na svete.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov, čím dosiahol 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde premiéra Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície s SNS pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s nacionalistickou, xenofóbnou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v Prahe.

Ešte lepší výsledok dosiahol Smer-SD v parlamentných voľbách v roku 2010, keď získal 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel. Strana však nenašila koaličného partnera na zostavenie vlády, a tak prešla do opozície.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. Po posledných voľbách do EP v roku 2014 svoje poslanecké mandáty obhájili Monika Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka a Monika Smolková.

V prezidentských voľbách v roku 2004 a 2009 podporil Smer-SD Ivana Gašparoviča.

Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Víťazom volieb, poznačených aj kauzou Gorila, sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.

V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo. Úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal totiž 59,4 percenta hlasov. Robert Fico tak ostal premiérom SR.

Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Fica. Tomu sa podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016.

V koaličnej vláde, ktorú v súčasnosti tvoria už len tri strany (Smer-SD, SNS, Most-Híd), má Smer-SD okrem premiéra, ktorým je Robert Fico aj sedem ministrov. Ministrom vnútra je Robert Kaliňák, ministrom hospodárstva Peter Žiga, rezort práce, sociálnych vecí a rodiny riadi Ján Richter, ministrom zdravotníctva je nominant Smeru-SD Tomáš Drucker, ministrom kultúry Marek Maďarič, na čele rezortu financií stojí Peter Kažimír a šéfom slovenskej diplomacie je tiež nominant strany Miroslav Lajčák. Post podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zastáva Peter Pellegrini.

Vo vedení Smeru-SD sú okrem predsedu strany Roberta Fica šiesti podpredsedovia: Robert Kaliňák, Juraj Blanár, Peter Žiga, Marek Maďarič, Peter Pellegrini a Peter Kažimír. Generálnym manažérom Smeru-SD je Ján Richter a členom vedenia strany je aj Vladimír Faič. Predsedom poslaneckého klubu Smeru-SD v NR SR je súčasný podpredseda parlamentu Martin Glváč.

Výberová chronológia snemov strany Smer - sociálna demokracia

I. ustanovujúci snem, 11. decembra 1999 - Stupava
Delegáti ustanovujúceho snemu strany Smer zvolili vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico, generálnou manažérkou Monika Beňová.

II. snem, 9. decembra 2000 - Košice
Snem označil za zahraničnopolitickú prioritu strany vstup Slovenska do EÚ. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) nevylúčil.

Mimoriadny snem, 5. mája 2001 - Stupava
Delegáti schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov strany zvolili Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.

III. snem, 10. mája 2003 - Hlohovec
Účastníci snemu potvrdili vo vedúcej funkcii strany Roberta Fica. Vo funkciách podpredsedov strany opäť potvrdili Moniku Beňovú, Dušana Čaploviča a Milana Murgaša. Novými podpredsedami strany sa stali Pavol Paška a Robert Kaliňák. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

IV. snem, 13. decembra 2003 - Piešťany
Delegáti schválili jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienili vypísaním predčasných parlamentných volieb. Účastníci snemu prijali Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.

V. snem, 11. decembra 2004 - Bratislava
Delegáti snemu odsúhlasili zlúčenie s SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu strany na Smer-SD (Smer - sociálna demokracia). Na základe dohôd tri mimoparlamentné strany ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.

VI. snem, 30. septembra 2006 - Trenčín
Delegáti potvrdili vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolili nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušili privilégiá zakladajúcich členov.

VII. snem, 9. decembra 2006 – Bratislava
Účastníci slávnostného snemu Smeru-SD sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval predseda sociálnych demokratov Robert Fico.

Foto: TASR/Michal Svítok

VIII. snem, 8. decembra 2007 - Prešov
Slávnostný snem Smeru-SD ukázal, že Slovensko má v tejto strane silnú sociálnu demokraciu, konštatoval predseda strany Robert Fico. Snem potvrdil názorovú jednotu vedenia strany. Robert Fico vyjadril presvedčenie, že pokiaľ sa na Slovensku bude štandardizovať politická scéna, bude pre SR po voľbách v roku 2010 postačovať koalícia dvoch subjektov.

IX. snem, 6. decembra 2008 - Nitra
Približne 570 delegátov si na slávnostnom sneme pripomenulo 9. výročie vzniku strany. Členovia tohto najsilnejšieho politického subjektu v SR zhodnotili uplynulé obdobie. S hlavným referátom o činnosti strany vystúpil predseda strany Robert Fico. Na sneme odovzdali zlaté odznaky za zásluhy pre stranu.

X. snem, 6. decembra 2009 - Bratislava
Delegáti slávnostného snemu Smeru-SD si pripomenuli 10. výročie založenia strany. Prijali posolstvo, z ktorého vyplynulo, že strana Smer-SD sa od roku 1999 vyprofilovala na štandardnú sociálnodemokratickú politickú stranu, ktorá zintegrovala stredo-ľavú časť slovenského politického spektra a predstavuje silného súpera v skupine konzervatívnych a liberálnych politických strán. Na sneme sa okrem iných hostí zúčastnili aj vtedajší predseda českej ČSSD Jiří Paroubek a vtedajší predseda rakúskych sociálnych demokratov Werner Faymann.

XI. snem, 13. novembra 2010 - Ružomberok
Predsedom Smeru-SD zostal aj naďalej jeho dovtedajší líder Robert Fico. Rozhodli o tom delegáti v tajnom hlasovaní, v ktorom nemal protikandidáta a získal stopercentnú podporu. Na podpredsedníckych postoch Smeru-SD nastala iba jedna zmena. Igora Federiča, ktorý nekandidoval, nahradil Peter Kažimír. Ostatných piatich podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Mareka Maďariča, Vladimíra Maňku a Roberta Kaliňáka delegáti potvrdili vo funkciách. Delegáti snemu Smeru-SD zmenou stanov rozšírili dôvody na vylúčenie zo strany. Po novom ním je aj to, ak člen tohto politického subjektu prijme nomináciu na verejnú funkciu na kandidátke inej politickej strany alebo pôjde do volieb ako nezávislý bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. Rovnaké podmienky platia aj v prípade prerušeného členstva. Počas tohto obdobia zaniká tiež členstvo a možnosť byť volený do orgánov strany. Poslednou úpravou v stanovách bola zmena skratky strany z doterajšieho Smeru na zaužívaný Smer-SD.

XII. snem, 10. decembra 2011 - Košice
Takmer 500 delegátov strany Smer-SD sa zišlo v Košiciach na pracovnom sneme. Okrem delegátov prišlo asi 80 hostí, medzi nimi šéf českej ČSSD Bohuslav Sobotka či predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev, tiež predstavitelia diplomatického zboru na Slovensku. Na sneme predstavil šéf Smeru-SD Robert Fico volebný program. Odznaky za zásluhy získalo niekoľko straníkov.

XIII. snem, 8. decembra 2012 - Trnava
Na trnavskom výročnom sneme strany Smer-SD bolo prítomných 450 delegátov a 57 hostí. Medzi nimi predseda českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka (ČSSD) či vtedajší líder Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Prítomní boli aj zástupcovia odborov, Klubu 500, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Jednoty dôchodcov. Pozdravný list poslal aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. Fico na sneme strany predstavil šiestich kandidátov na predsedov vyšších územných celkov (VÚC). Do Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Žilinského kraja nominoval vládny Smer-SD ich doterajších predsedov Zdenka Trebuľu, Petra Chudíka, Vladimíra Maňku, Milana Belicu a Juraja Blanára. V trenčianskom VÚC nominovala strana poslanca NR SR Jaroslava Bašku. Voľby do samosprávnych krajov sa uskutočnili koncom roka 2013.

Foto: TASR/Michal Svítok

XIV. snem, 7. decembra 2013 - Nitra
Rok 2014 bude rokom volieb a symbolov, ale aj rokom boja za zníženie nezamestnanosti, proti daňovým únikom a časom, kedy musí strana Smer-SD vytvárať tlak na rast miezd. V prejave na výročnom sneme Smeru-SD to povedal predseda strany Robert Fico. Na sneme, ktorý sa niesol pod heslom "Stabilne a zodpovedne pre Slovensko", sa okrem delegátov zúčastnili predstavitelia diplomatického zboru, členovia vlády za Smer-SD, poslanci Národnej rady SR za túto stranu, europoslanci a predsedovia samosprávnych krajov zvolení s podporou Smeru-SD.

Mimoriadny pracovný snem, 28. júna 2014 - Bratislava
Premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico potvrdil individuálne zmeny vo vláde a medzi štátnymi tajomníkmi, pokarhal však aj svojich poslancov v NR SR. Pripomenul, že za 15 rokov sa jeho politický subjekt ani raz neoslabil delením, čo je na slovenské pomery zázrak. Podpredseda Smeru-SD Vladimír Maňka sa na mimoriadnom pracovnom sneme strany vzdal postu podpredsedu. Robert Fico navrhol delegátom, aby na jeho miesto zvolili vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. Rovnako navrhol so súhlasom Mareka Maďariča, aby snem opätovne zvolil za podpredsedu práve Maďariča, ktorý sa po prehraných prezidentských voľbách, keď robil Ficovi šéfa volebnej kampane, vzdal tejto funkcie v strane. Delegáti pracovného snemu napokon rozhodli a Marek Maďarič a Peter Pellegrini sa stali podpredsedami strany.

Slávnostný snem, 6. decembra 2014 - Nitra
Slávnostnému snemu strany Smer-SD v Nitre predsedal podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. V tejto pozícii zostal aj po tom, ako sa po kauze piešťanského CT vzdal funkcie predsedu NR SR aj mandátu poslanca. Otvorenie snemu v priestoroch Agrokomplexu, ktorý bol oslavou 15. výročia založenia strany, bolo spojené so svetelnou šou a štátnou hymnou SR. Delegáti snemu si pozreli vystúpenie žilinského folklórneho súboru Rozsutec a niekoľkominútový videozostrih 15-ročnej činnosti a úspechov Smeru-SD. Na slávnostný snem Smeru-SD bolo pozvaných 947 delegátov (prítomných bolo 882) a aj český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD).

Pracovný snem, 23. mája 2015 - Bratislava
Pracovný snem viedol podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Na sneme sa zišlo 253 z 270 pozvaných delegátov. Premiér Robert Fico predstavil 15-bodový sociálny, ekonomický a finančný balíček. Obsahoval napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) od 1. januára 2016 na 10 percent na vybrané základné potraviny, zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov, obnovu spoločných priestorov nemocníc, zvýšenie podpory rodín a pomoc regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti.

Slávnostný snem, 5. decembra 2015 - Nitra
Slávnostnému snemu strany Smer-SD v Nitre opäť predsedal podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. Hosťami snemu boli český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD), predseda Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár, predseda Zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár, predseda ZMOS Michal Sýkora, šéf Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipiansky. Strana si stanovila za cieľ lepší výber daní a boj s daňovými únikmi, čím chcela financovať tretí sociálny balík.

Pracovný snem, 10. decembra 2016 - Prešov
Delegáti snemu schválili priority Smeru-SD na rok 2017 pod názvom "Držíme slovo", ktoré sa týkali rastu miezd vo verejnom a súkromnom sektore, zamestnanosti a oblasti odstraňovania regionálnych rozdielov. Smer-SD v rámci priorít avizoval zvýšenie minimálnej mzdy aspoň na hranicu 500 eur od roku 2019, zvýšenie materskej pre pracujúcich rodičov na úroveň 98 percent čistej mzdy od mája 2017, ale aj reštriktívne opatrenia voči tým, ktorí odmietajú pracovné ponuky a zneužívajú sociálny systém, ako aj rozšírenie zákona zameraného na podporu najmenej rozvinutých okresov aj na Gelnicu, Košice - okolie, Medzilaborce, Sninu a Bardejov. Ministra vnútra Roberta Kaliňáka opätovne zvolili za podpredsedu Smeru-SD. Robert Fico, ktorý nemal protikandidáta, ostal naďalej lídrom strany. Podpredsedami strany sa opätovne stali Peter Pellegrini, Peter Kažimír a Marek Maďarič. Za nových podpredsedov Smeru-SD delegáti snemu zvolili Juraja Blanára a Petra Žigu, ktorí vo funkciách nahradili Pavla Pašku a Dušana Čaploviča, tí však boli zvolení do straníckeho predsedníctva.