Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O post mali záujem dvaja kandidáti. Péter Őry sa však kandidatúry vzdal.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júna (TASR) - Na dnešnom 3. republikovom sneme Strany maďarskej komunity (SMK) v Nových Zámkoch zvolili delegáti nového predsedu. Stal sa ním József Menyhárt, ktorý získal celkom 180 hlasov, proti hlasovali 16 delegáti, dvaja sa zdržali hlasovania. Pre TASR to uviedla tlačová tajomníčka strany Helena Fialová.
O post predsedu SMK mali záujem dvaja kandidáti. Péter Őry sa však kandidatúry vzdal. Nominovaní boli aj Gyula Bárdos a József Berényi, ktorý stranu viedol ešte donedávna a funkcie sa vzdal pre zlý volebný parlamentný výsledok. Bárdos aj Berényi nominácie odmietli.
Menyhárt bol doteraz predsedom dunajskostredského okresného predsedníctva, politické skúsenosti má aj z komunálnej politiky. "Vo voľbách sa preferenciami dostal na tretie miesto v rámci SMK," vysvetlila Fialová s tým, že na dnešnom sneme majú byť zvolení najvyšší predstavitelia SMK vrátane predsedov komisií. "A bude zvolené celé predsedníctvo, v rámci neho päť podpredsedov pre odborné oblasti," doplnila Fialová. Predsedom Republikovej rady SMK sa stal Péter Őry.
"Myslím si, že v budúcnosti pôjde o tímovú prácu. Máme skvelých odborníkov. Chceme dosiahnuť politickú kontinuitu. Cieľom každej strany by mala byť prítomnosť v parlamente, to je prostriedok na presadenie vlastných predstáv do praxe. To sa nám teraz nepodarilo. Musíme nájsť podporovateľov medzi poslancami v parlamente, ktorí by podporovali naše dôležité záležitosti," uviedol pre TASR krátko po zvolení Menyhárt. Dodal, že SMK sa musí zamyslieť nad dôležitými otázkami, akými hodnotami sa živí, čo je jej cieľom a akými prostriedkami ho chce dosiahnuť. "Rýchla asimilácia nemôže byť našou alternatívou," zdôraznil.
Po tohtoročných marcových parlamentných voľbách zostala SMK opäť mimo parlamentu po tom, čo získala 4,04 percenta voličov (105.495 hlasov). Do parlamentu sa strana nedostala už po tretí raz. Vtedajší predseda Berényi po volebnej prehre odstúpil.
21. júna 1998 - Uskutočnil sa ustanovujúci kongres SMK, do ktorej sa spojili Spolužitie, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Maďarská občianska strana (MOS). Pôvodný názov bol Strana maďarskej koalície (SMK). Na Ministerstve vnútra SR bol tento politický subjekt zaregistrovaný 22. mája 1998. SMK sa stala právnym nástupcom predchádzajúcich strán. Ako zaznelo na ustanovujúcom sneme SMK, cieľom zjednotenia týchto troch maďarských strán do jednej bolo udržať parlamentné zastúpenie Maďarskej koalície a dostať sa v septembrových parlamentných voľbách 1998 do zákonodarného zboru v čo najväčšom počte, ale aj pracovať na prospech demokracie, budovať právny štát a dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín. Predsedom SMK sa stal Béla Bugár a čestným predsedom Miklós Duray.
13. novembra 1999 - Na druhom kongrese SMK v Komárne delegáti potvrdili vo funkcii predsedu strany Bélu Bugára a funkciu čestného podpredsedu strany zmenili na výkonného podpredsedu. Stal sa ním Miklós Duray.
3. februára 2001 - Tretí kongres SMK, ktorý sa uskutočnil v Dunajskej Strede, posúdil dovtedajšie plnenie požiadaviek SMK zakotvených v Programovom vyhlásení vlády SR. Kongres posúdil aj aktuálnu vnútropolitickú situáciu v SR, celkové pôsobenie strany na politickej scéne Slovenska (v parlamente, vláde i koaličnej rade).
25. mája 2002 - Hlavným bodom štvrtého kongresu SMK v Bratislave bolo schválenie volebného programu SMK, ktorý bol zameraný na posilnenie právneho postavenia Maďarov na Slovensku. Kongres nevolil orgány strany. Kongres SMK zhodnotil aj štvorročné pôsobenie strany vo vládnej koalícii ako pozitívne.
29. marec 2003 - Delegáti piateho celorepublikového kongresu SMK v Komárne rozhodli, že predsedom SMK na nasledujúce štvorročné funkčné obdobie bude opäť doterajší líder strany Béla Bugár. Zástupcom predsedu sa stal Árpád Duka-Zólyomi, výkonným podpredsedom Miklós Duray, podpredsedom a zároveň šéfom ministerského klubu Pál Csáky. Podpredsedom pre hospodárstvo zostal István Harna. Podpredsedom pre školstvo a kultúru sa stal znova László Szigeti a sociálne otázky Edit Bauer, šéfom poslaneckého klubu bol Gyula Bárdos. Jedinou novou tvárou vo vedení bol Zsolt Komlósy, ktorý vo funkcii predsedu Republikovej rady vystriedal Pála Farkasa. Účastníci kongresu odsúhlasili aj zmenu stanov.
6. novembra 2004 - Delegáti šiesteho celorepublikového kongresu SMK rokovali v Galante. SMK si chcela zachovať silný vplyv v južných regiónoch. Béla Bugár pripustil, že SMK by mohla po parlamentných voľbách spolupracovať aj so Smerom, nepáčili sa im mnohé vyjadrenia poslanca Dušana Čaploviča. SMK ako strana pravého stredu sa vo svojej politike zameriavala na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty.
13. mája 2006 – Siedmy kongres SMK v Komárne schválil volebný program strany pre júnové parlamentné voľby a súčasne odštartoval volebnú kampaň.
31. marca 2007 – Na ôsmom kongrese Strany maďarskej koalície (SMK) v Komárne sa predsedom strany stal Pál Csáky. Získal o 14 hlasov viac ako jeho protikandidát, dovtedajší predseda strany Béla Bugár, ktorému ponúkol funkciu čestného predsedu strany. Bývalý líder SMK post čestného predsedu odmietol, nakoľko by sa museli opätovne otvoriť stanovy strany. Zdôraznil však, že v strane zotrvá.
17. októbra 2009 - Delegáti kongresu Strany maďarskej koalície v Rimavskej Sobote vyjadrili svoju nespokojnosť nad ostatnými udalosťami vo verejnom živote našej krajiny. Republikový kongres SMK výraznou väčšinou hlasov potvrdil Pála Csákyho v kresle šéfa tejto opozičnej strany. SMK v tomto roku čelila rozkolu a odchodu viacerých členov. V júni 2009 SMK opustili Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál a Tibor Bastrnák.
10. júla 2010 - Na mimoriadnom kongrese SMK v Dunajskej Strede ukončil Pál Csáky svoje pôsobenie na čele strany a za predsedu SMK bol zvolený József Berényi.
21. septembra 2012 - Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) po sneme vo Fiľakove zmenila svoj názov na Stranu maďarskej komunity (SMK). Novelizácia stanov mala umožniť ľahší vstup do strany.
14. septembra 2013 – Zachovanie a rozvoj maďarskej komunity, jej identity a hospodárske pozdvihnutie južného Slovenska sú najdôležitejšími cieľmi Strany maďarskej komunity (SMK). Zhodli sa na tom účastníci slávnostného kongresu SMK, ktorý sa konal v Dunajskej Strede pri príležitosti 15. výročia vzniku strany. Samotnému kongresu predchádzalo rokovanie Republikovej rady SMK. Okrem prípravy na voľby do vyšších územných celkov sa rada zaoberala aj situáciou v školstve a rozvojom cestnej infraštruktúry. Predstavitelia SMK kritizovali aj prípravu a spôsob financovania výstavby nových diaľničných úsekov.
SMK-MKP je stranou pravého stredu, vo svojej politike sa zameriava na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty. Pôvodný názov bol Strana maďarskej koalície (SMK). Na Ministerstve vnútra SR bol tento politický subjekt zaregistrovaný 22. mája 1998. V októbri 2012 strana zmenila názov na Stranu maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP). Jej predseda József Berényi po volebnom neúspechu strany v marci 2016 odstúpil z funkcie. Dôvodom bolo, že SMK sa opäť nedostala do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Predsednícke činnosti prebral podľa stanov strany šéf Republikovej rady SMK László Szigeti. Ďalší členovia republikového predsedníctva v záujme stability a ďalšej plynulej činnosti zostali do volebného republikového kongresu vo svojej funkcii.
SMK získalo v parlamentných voľbách 5. marca 2016 iba 4 percentá hlasov voličov a zostalo tak mimoparlamentnou stranou.
Ustanovujúci kongres SMK bol 21. júna 1998 v Dunajskej Strede. Tu sa spojili strany Spolužitie, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Maďarská občianska strana do jedného subjektu - Strany maďarskej koalície (SMK). Cieľom zjednotenia troch maďarských strán bolo udržať parlamentné zastúpenie Maďarskej koalície a dostať sa v septembrových parlamentných voľbách 1998 do zákonodarného zboru SR v čo najväčšom počte. Témami strany bolo pracovať na prospech demokracie, budovať právny štát a dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín. Prvým predsedom SMK sa stal Béla Bugár (do roku 2007) a čestným predsedom Miklós Duray.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 získala SMK 9,12 percenta hlasov a v Národnej rade (NR) SR obsadila 15 kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu so Stranou demokratickej koalície (SDK), Stranou demokratickej ľavice (SDĽ) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP). Získala tri vládne posty.
V októbrových parlamentných voľbách 2002 získala SMK 11,6 percenta hlasov a v parlamente obsadila 20 poslaneckých kresiel. SMK vstúpila do vládnej koalície s SDKÚ, KDH a Alianciou nového občana (ANO).
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). SMK v nich získala 13,24 percenta hlasov a voliči do EP poslali Edith Bauer a Árpada Duka-Zolyomiho.
Júlové parlamentné voľby 2006 poslali SMK do opozície. Strana získala 11,68 percenta hlasov a obsadila 20 poslaneckých kresiel. V marci 2007 sa predsedom strany stal Pál Csáky (funkciu vykonával do roku 2010). Počas tohto obdobia sa vyhrotili vzťahy v strane natoľko, že v apríli 2009 opustili rady poslaneckého klubu SMK Béla Bugár, Gábor Gál a László Nagy a stali sa nezávislými poslancami NR SR. Chceli tak upozorniť vedenie strany, že utláčaním názorov, vypudením členov a predstaviteľov sa problémy neriešia. V júni 2009 opustili Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál a Tibor Bastrnák rady SMK.
V júni 2009 sa konali ďalšie voľby do EP. SMK volilo 11,33 percenta voličov a kreslá v EP získali Edith Bauer a Alajos Mészáros.
Parlamentné voľby v júni 2010 boli pre SMK neúspešné. Získala 4,33 percenta hlasov voličov, čo z nej spravilo mimoparlamentnú stranu. Na mimoriadnom kongrese SMK v júli 2010 v Dunajskej Strede ukončil Pál Csáky svoje pôsobenie na čele strany a za predsedu SMK bol zvolený József Berényi. SMK sa však darilo v komunálnych voľbách v novembri 2010. Strana získala posty približne 200 primátorov a starostov a 1200 miestnych poslancov. SMK sa tak stala v miestnych voľbách štvrtou najsilnejšou stranou po strane Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH.
V marcových predčasných parlamentných voľbách 2012 získala SMK 4,28 percenta hlasov a opäť sa do parlamentu nedostala. Strana však postavila svojho kandidáta v prezidentských voľbách 2014. Bol ním Gyula Bárdos. Získal 5,10 percenta voličských hlasov, ale do druhého kola nepostúpil.
V októbri 2012 strana zmenila názov na Stranu maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP).
V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do EP. SMK volilo 6,53 percent voličov a kreslo v EP získal Pál Csáky. V rámci EP pôsobí strana v skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov, EPP-ED).
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, zostala SMK už po tretí raz mimo parlamentu. Získala 4,04 percenta hlasov voličov (105.495 hlasov).
O post predsedu SMK mali záujem dvaja kandidáti. Péter Őry sa však kandidatúry vzdal. Nominovaní boli aj Gyula Bárdos a József Berényi, ktorý stranu viedol ešte donedávna a funkcie sa vzdal pre zlý volebný parlamentný výsledok. Bárdos aj Berényi nominácie odmietli.
Menyhárt bol doteraz predsedom dunajskostredského okresného predsedníctva, politické skúsenosti má aj z komunálnej politiky. "Vo voľbách sa preferenciami dostal na tretie miesto v rámci SMK," vysvetlila Fialová s tým, že na dnešnom sneme majú byť zvolení najvyšší predstavitelia SMK vrátane predsedov komisií. "A bude zvolené celé predsedníctvo, v rámci neho päť podpredsedov pre odborné oblasti," doplnila Fialová. Predsedom Republikovej rady SMK sa stal Péter Őry.
"Myslím si, že v budúcnosti pôjde o tímovú prácu. Máme skvelých odborníkov. Chceme dosiahnuť politickú kontinuitu. Cieľom každej strany by mala byť prítomnosť v parlamente, to je prostriedok na presadenie vlastných predstáv do praxe. To sa nám teraz nepodarilo. Musíme nájsť podporovateľov medzi poslancami v parlamente, ktorí by podporovali naše dôležité záležitosti," uviedol pre TASR krátko po zvolení Menyhárt. Dodal, že SMK sa musí zamyslieť nad dôležitými otázkami, akými hodnotami sa živí, čo je jej cieľom a akými prostriedkami ho chce dosiahnuť. "Rýchla asimilácia nemôže byť našou alternatívou," zdôraznil.
Po tohtoročných marcových parlamentných voľbách zostala SMK opäť mimo parlamentu po tom, čo získala 4,04 percenta voličov (105.495 hlasov). Do parlamentu sa strana nedostala už po tretí raz. Vtedajší predseda Berényi po volebnej prehre odstúpil.
Výberový chronologický prehľad kongresov Strany maďarskej komunity (SMK):
21. júna 1998 - Uskutočnil sa ustanovujúci kongres SMK, do ktorej sa spojili Spolužitie, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Maďarská občianska strana (MOS). Pôvodný názov bol Strana maďarskej koalície (SMK). Na Ministerstve vnútra SR bol tento politický subjekt zaregistrovaný 22. mája 1998. SMK sa stala právnym nástupcom predchádzajúcich strán. Ako zaznelo na ustanovujúcom sneme SMK, cieľom zjednotenia týchto troch maďarských strán do jednej bolo udržať parlamentné zastúpenie Maďarskej koalície a dostať sa v septembrových parlamentných voľbách 1998 do zákonodarného zboru v čo najväčšom počte, ale aj pracovať na prospech demokracie, budovať právny štát a dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín. Predsedom SMK sa stal Béla Bugár a čestným predsedom Miklós Duray.
13. novembra 1999 - Na druhom kongrese SMK v Komárne delegáti potvrdili vo funkcii predsedu strany Bélu Bugára a funkciu čestného podpredsedu strany zmenili na výkonného podpredsedu. Stal sa ním Miklós Duray.
3. februára 2001 - Tretí kongres SMK, ktorý sa uskutočnil v Dunajskej Strede, posúdil dovtedajšie plnenie požiadaviek SMK zakotvených v Programovom vyhlásení vlády SR. Kongres posúdil aj aktuálnu vnútropolitickú situáciu v SR, celkové pôsobenie strany na politickej scéne Slovenska (v parlamente, vláde i koaličnej rade).
25. mája 2002 - Hlavným bodom štvrtého kongresu SMK v Bratislave bolo schválenie volebného programu SMK, ktorý bol zameraný na posilnenie právneho postavenia Maďarov na Slovensku. Kongres nevolil orgány strany. Kongres SMK zhodnotil aj štvorročné pôsobenie strany vo vládnej koalícii ako pozitívne.
29. marec 2003 - Delegáti piateho celorepublikového kongresu SMK v Komárne rozhodli, že predsedom SMK na nasledujúce štvorročné funkčné obdobie bude opäť doterajší líder strany Béla Bugár. Zástupcom predsedu sa stal Árpád Duka-Zólyomi, výkonným podpredsedom Miklós Duray, podpredsedom a zároveň šéfom ministerského klubu Pál Csáky. Podpredsedom pre hospodárstvo zostal István Harna. Podpredsedom pre školstvo a kultúru sa stal znova László Szigeti a sociálne otázky Edit Bauer, šéfom poslaneckého klubu bol Gyula Bárdos. Jedinou novou tvárou vo vedení bol Zsolt Komlósy, ktorý vo funkcii predsedu Republikovej rady vystriedal Pála Farkasa. Účastníci kongresu odsúhlasili aj zmenu stanov.
6. novembra 2004 - Delegáti šiesteho celorepublikového kongresu SMK rokovali v Galante. SMK si chcela zachovať silný vplyv v južných regiónoch. Béla Bugár pripustil, že SMK by mohla po parlamentných voľbách spolupracovať aj so Smerom, nepáčili sa im mnohé vyjadrenia poslanca Dušana Čaploviča. SMK ako strana pravého stredu sa vo svojej politike zameriavala na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty.
13. mája 2006 – Siedmy kongres SMK v Komárne schválil volebný program strany pre júnové parlamentné voľby a súčasne odštartoval volebnú kampaň.
31. marca 2007 – Na ôsmom kongrese Strany maďarskej koalície (SMK) v Komárne sa predsedom strany stal Pál Csáky. Získal o 14 hlasov viac ako jeho protikandidát, dovtedajší predseda strany Béla Bugár, ktorému ponúkol funkciu čestného predsedu strany. Bývalý líder SMK post čestného predsedu odmietol, nakoľko by sa museli opätovne otvoriť stanovy strany. Zdôraznil však, že v strane zotrvá.
17. októbra 2009 - Delegáti kongresu Strany maďarskej koalície v Rimavskej Sobote vyjadrili svoju nespokojnosť nad ostatnými udalosťami vo verejnom živote našej krajiny. Republikový kongres SMK výraznou väčšinou hlasov potvrdil Pála Csákyho v kresle šéfa tejto opozičnej strany. SMK v tomto roku čelila rozkolu a odchodu viacerých členov. V júni 2009 SMK opustili Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál a Tibor Bastrnák.
10. júla 2010 - Na mimoriadnom kongrese SMK v Dunajskej Strede ukončil Pál Csáky svoje pôsobenie na čele strany a za predsedu SMK bol zvolený József Berényi.
21. septembra 2012 - Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) po sneme vo Fiľakove zmenila svoj názov na Stranu maďarskej komunity (SMK). Novelizácia stanov mala umožniť ľahší vstup do strany.
14. septembra 2013 – Zachovanie a rozvoj maďarskej komunity, jej identity a hospodárske pozdvihnutie južného Slovenska sú najdôležitejšími cieľmi Strany maďarskej komunity (SMK). Zhodli sa na tom účastníci slávnostného kongresu SMK, ktorý sa konal v Dunajskej Strede pri príležitosti 15. výročia vzniku strany. Samotnému kongresu predchádzalo rokovanie Republikovej rady SMK. Okrem prípravy na voľby do vyšších územných celkov sa rada zaoberala aj situáciou v školstve a rozvojom cestnej infraštruktúry. Predstavitelia SMK kritizovali aj prípravu a spôsob financovania výstavby nových diaľničných úsekov.
Profil Strany maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP):
SMK-MKP je stranou pravého stredu, vo svojej politike sa zameriava na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty. Pôvodný názov bol Strana maďarskej koalície (SMK). Na Ministerstve vnútra SR bol tento politický subjekt zaregistrovaný 22. mája 1998. V októbri 2012 strana zmenila názov na Stranu maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP). Jej predseda József Berényi po volebnom neúspechu strany v marci 2016 odstúpil z funkcie. Dôvodom bolo, že SMK sa opäť nedostala do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Predsednícke činnosti prebral podľa stanov strany šéf Republikovej rady SMK László Szigeti. Ďalší členovia republikového predsedníctva v záujme stability a ďalšej plynulej činnosti zostali do volebného republikového kongresu vo svojej funkcii.
SMK získalo v parlamentných voľbách 5. marca 2016 iba 4 percentá hlasov voličov a zostalo tak mimoparlamentnou stranou.
Ustanovujúci kongres SMK bol 21. júna 1998 v Dunajskej Strede. Tu sa spojili strany Spolužitie, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Maďarská občianska strana do jedného subjektu - Strany maďarskej koalície (SMK). Cieľom zjednotenia troch maďarských strán bolo udržať parlamentné zastúpenie Maďarskej koalície a dostať sa v septembrových parlamentných voľbách 1998 do zákonodarného zboru SR v čo najväčšom počte. Témami strany bolo pracovať na prospech demokracie, budovať právny štát a dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín. Prvým predsedom SMK sa stal Béla Bugár (do roku 2007) a čestným predsedom Miklós Duray.
V septembrových parlamentných voľbách 1998 získala SMK 9,12 percenta hlasov a v Národnej rade (NR) SR obsadila 15 kresiel. Vytvorila vládnu koalíciu so Stranou demokratickej koalície (SDK), Stranou demokratickej ľavice (SDĽ) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP). Získala tri vládne posty.
V októbrových parlamentných voľbách 2002 získala SMK 11,6 percenta hlasov a v parlamente obsadila 20 poslaneckých kresiel. SMK vstúpila do vládnej koalície s SDKÚ, KDH a Alianciou nového občana (ANO).
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). SMK v nich získala 13,24 percenta hlasov a voliči do EP poslali Edith Bauer a Árpada Duka-Zolyomiho.
Júlové parlamentné voľby 2006 poslali SMK do opozície. Strana získala 11,68 percenta hlasov a obsadila 20 poslaneckých kresiel. V marci 2007 sa predsedom strany stal Pál Csáky (funkciu vykonával do roku 2010). Počas tohto obdobia sa vyhrotili vzťahy v strane natoľko, že v apríli 2009 opustili rady poslaneckého klubu SMK Béla Bugár, Gábor Gál a László Nagy a stali sa nezávislými poslancami NR SR. Chceli tak upozorniť vedenie strany, že utláčaním názorov, vypudením členov a predstaviteľov sa problémy neriešia. V júni 2009 opustili Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál a Tibor Bastrnák rady SMK.
V júni 2009 sa konali ďalšie voľby do EP. SMK volilo 11,33 percenta voličov a kreslá v EP získali Edith Bauer a Alajos Mészáros.
Parlamentné voľby v júni 2010 boli pre SMK neúspešné. Získala 4,33 percenta hlasov voličov, čo z nej spravilo mimoparlamentnú stranu. Na mimoriadnom kongrese SMK v júli 2010 v Dunajskej Strede ukončil Pál Csáky svoje pôsobenie na čele strany a za predsedu SMK bol zvolený József Berényi. SMK sa však darilo v komunálnych voľbách v novembri 2010. Strana získala posty približne 200 primátorov a starostov a 1200 miestnych poslancov. SMK sa tak stala v miestnych voľbách štvrtou najsilnejšou stranou po strane Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH.
V marcových predčasných parlamentných voľbách 2012 získala SMK 4,28 percenta hlasov a opäť sa do parlamentu nedostala. Strana však postavila svojho kandidáta v prezidentských voľbách 2014. Bol ním Gyula Bárdos. Získal 5,10 percenta voličských hlasov, ale do druhého kola nepostúpil.
V októbri 2012 strana zmenila názov na Stranu maďarskej komunity - Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP).
V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do EP. SMK volilo 6,53 percent voličov a kreslo v EP získal Pál Csáky. V rámci EP pôsobí strana v skupine Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov, EPP-ED).
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, zostala SMK už po tretí raz mimo parlamentu. Získala 4,04 percenta hlasov voličov (105.495 hlasov).
