V pripravovanom zákone ocenili napríklad otvorenie trhu didaktických prostriedkov, debyrokratizačné opatrenia či kroky zamerané na optimalizáciu siete škôl, obzvlášť zavedenie tzv. školských klastrov.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) – V oblasti národnostného školstva neprináša predložený návrh novely školského zákona zlepšenie súčasného stavu, tvrdí mimoparlamentná strana SMK. V liste preto žiada ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) o pracovné stretnutie. TASR o tom informoval tlačový tajomník strany Róbert Králik.
"So sklamaním sme konštatovali, že v oblasti národnostného školstva nedošlo k vecnému posunu a zlepšeniu súčasného stavu, dokonca v niektorých prípadoch ide o návrhy s negatívnym dopadom na vzdelávanie na týchto školách," skonštatovala SMK v liste.
Nedostatkami pripravovanej legislatívy sú podľa strany napríklad nevyhovujúca definícia národnostnej školy a národnostného školského zariadenia či absencia komplexnej úpravy národnostného školstva v samostatnej časti zákona. Vidia tiež ohrozenie rovnoprávnosti prístupu k vzdelávaniu nejednoznačným stanovením jazyka prijímacích skúšok, záverečných a maturitných skúšok, monitoringov a externých testovaní, a to na úkor jazyka národnostnej menšiny. Hovoria aj o nejasnej vízii racionalizácie a optimalizácie siete národnostných škôl.
V pripravovanom zákone naopak ocenili napríklad otvorenie trhu didaktických prostriedkov, debyrokratizačné opatrenia či kroky zamerané na optimalizáciu siete škôl, obzvlášť zavedenie tzv. školských klastrov.
"So sklamaním sme konštatovali, že v oblasti národnostného školstva nedošlo k vecnému posunu a zlepšeniu súčasného stavu, dokonca v niektorých prípadoch ide o návrhy s negatívnym dopadom na vzdelávanie na týchto školách," skonštatovala SMK v liste.
Nedostatkami pripravovanej legislatívy sú podľa strany napríklad nevyhovujúca definícia národnostnej školy a národnostného školského zariadenia či absencia komplexnej úpravy národnostného školstva v samostatnej časti zákona. Vidia tiež ohrozenie rovnoprávnosti prístupu k vzdelávaniu nejednoznačným stanovením jazyka prijímacích skúšok, záverečných a maturitných skúšok, monitoringov a externých testovaní, a to na úkor jazyka národnostnej menšiny. Hovoria aj o nejasnej vízii racionalizácie a optimalizácie siete národnostných škôl.
V pripravovanom zákone naopak ocenili napríklad otvorenie trhu didaktických prostriedkov, debyrokratizačné opatrenia či kroky zamerané na optimalizáciu siete škôl, obzvlášť zavedenie tzv. školských klastrov.