Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za prelom považuje rok 2013, keď sa prehodnotili časy dojazdov jednotiek HaZZ v rámci zásahových obvodov, ich hasičské stanice a obnovila sa hasičská technika v rámci HaZZ.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) - Po roku 1992 došlo k útlmu činnosti verejných dobrovoľných hasičských zborov. Základom práce občianskeho združenia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR sa stalo preventívne pôsobenie s dôrazom na výchovu mládeže a preventívne protipožiarne prehliadky rodinných domov a malých prevádzok. Ako uviedol pre TASR prezident DPO SR Jozef Smolinský, prelom v situácii nastal až po roku 2013, keď bola podľa neho DPO SR opätovne "objavená".
Z dôvodu budovania jednotného profesionálneho Zboru požiarnej ochrany a neskôr Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sa podľa prezidenta DPO SR pozabudlo, že sa priestor Slovenska nedá pokryť len hasičskými stanicami HaZZ, a preto bolo nevyhnutné vytvoriť celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov, aby v rámci hasebného obvodu obce pôsobili z dôvodu včasnej pomoci občanom miestne jednotky (DHZO).
Finančná náročnosť zriadenia a prevádzkovania miestnych jednotiek, ktoré nedokázali niektoré obce pokryť, viedla k likvidácii existujúcich jednotiek a rozpredaju hasičskej techniky. "Či bude jednotka existovať alebo nie, záležalo čisto len na rozhodnutí obecného zastupiteľstva alebo starostu obce. Príkladom pre takéto rozhodovanie sa stali najmä mestské samosprávy, ktoré ako prvé zrušili svoje hasičské jednotky," načrtol Smolinský.
Za prelom považuje rok 2013, keď sa prehodnotili časy dojazdov jednotiek HaZZ v rámci zásahových obvodov, ich hasičské stanice a obnovila sa hasičská technika v rámci HaZZ. Hovorí o podnetoch na celoplošné riešenie situácie v rámci Slovenska. Opätovne bola podľa neho "objavená" DPO SR.
"Pri hľadaní toho, kto by mal byť garantom v 'nábore' ľudí do obecných hasičských zborov (zásahové jednotky), neskôr dobrovoľných hasičských zborov obcí, sa opäť prišlo na organizáciu, ktorá mala celoštátne pôsobenie, v ktorej sa združovali občania so záujmom pre prácu v oblasti ochrany pred požiarmi a činnosti, popri svojom profesionálnom zameraní (zamestnaní), v hasičských jednotkách", a tak DPO SR v spolupráci s obcami a mestami znova postavila na nohy dobrovoľné zásahové jednotky, zdôvodnil Smolinský.
Na štruktúrach DPO SR sa podľa neho od roku 2015 začal formovať systém obnovy a funkčnosti hasičských jednotiek, ktorých zriaďovateľom je samospráva – dobrovoľný hasičský zbor obce a dobrovoľný hasičský zbor mesta. Ako však dodal, pri obnove akcieschopnosti hasičských jednotiek na obciach sa zabudlo, že od roku 1989 došlo k zmenám pracovnoprávnych predpisov, ale aj predpisov vo vzťahu k ochrane zdravia pri práci a sociálnych predpisov, tiež, že štát stratil garanciu nad zamestnancom v súkromnej sfére a tradičný slovný obrat "vo verejnom záujme", nikomu nedá priepustku s plateným pracovným voľnom pre činnosť hasiča tak, ako je to v iných európskych krajinách.
Z dôvodu budovania jednotného profesionálneho Zboru požiarnej ochrany a neskôr Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) sa podľa prezidenta DPO SR pozabudlo, že sa priestor Slovenska nedá pokryť len hasičskými stanicami HaZZ, a preto bolo nevyhnutné vytvoriť celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov, aby v rámci hasebného obvodu obce pôsobili z dôvodu včasnej pomoci občanom miestne jednotky (DHZO).
Finančná náročnosť zriadenia a prevádzkovania miestnych jednotiek, ktoré nedokázali niektoré obce pokryť, viedla k likvidácii existujúcich jednotiek a rozpredaju hasičskej techniky. "Či bude jednotka existovať alebo nie, záležalo čisto len na rozhodnutí obecného zastupiteľstva alebo starostu obce. Príkladom pre takéto rozhodovanie sa stali najmä mestské samosprávy, ktoré ako prvé zrušili svoje hasičské jednotky," načrtol Smolinský.
Za prelom považuje rok 2013, keď sa prehodnotili časy dojazdov jednotiek HaZZ v rámci zásahových obvodov, ich hasičské stanice a obnovila sa hasičská technika v rámci HaZZ. Hovorí o podnetoch na celoplošné riešenie situácie v rámci Slovenska. Opätovne bola podľa neho "objavená" DPO SR.
"Pri hľadaní toho, kto by mal byť garantom v 'nábore' ľudí do obecných hasičských zborov (zásahové jednotky), neskôr dobrovoľných hasičských zborov obcí, sa opäť prišlo na organizáciu, ktorá mala celoštátne pôsobenie, v ktorej sa združovali občania so záujmom pre prácu v oblasti ochrany pred požiarmi a činnosti, popri svojom profesionálnom zameraní (zamestnaní), v hasičských jednotkách", a tak DPO SR v spolupráci s obcami a mestami znova postavila na nohy dobrovoľné zásahové jednotky, zdôvodnil Smolinský.
Na štruktúrach DPO SR sa podľa neho od roku 2015 začal formovať systém obnovy a funkčnosti hasičských jednotiek, ktorých zriaďovateľom je samospráva – dobrovoľný hasičský zbor obce a dobrovoľný hasičský zbor mesta. Ako však dodal, pri obnove akcieschopnosti hasičských jednotiek na obciach sa zabudlo, že od roku 1989 došlo k zmenám pracovnoprávnych predpisov, ale aj predpisov vo vzťahu k ochrane zdravia pri práci a sociálnych predpisov, tiež, že štát stratil garanciu nad zamestnancom v súkromnej sfére a tradičný slovný obrat "vo verejnom záujme", nikomu nedá priepustku s plateným pracovným voľnom pre činnosť hasiča tak, ako je to v iných európskych krajinách.
