Bratislava 25. decembra (TASR) – Ľudia v ťažkej životnej situácii nás učia, že môžeme smútiť a radovať sa zároveň. "O tom je život, pretože málokto je stále naplno šťastný," myslí si riaditeľka detského hospicu Plamienok Mária Jasenková. "A ak je nám ťažko, takmer vždy sa nájdu aj drobnosti, ktoré stoja zato. Musíme im ale otvoriť naše srdce," doplnila. Tvrdí, že práve práca s nevyliečiteľne chorými deťmi a ich rodinami jej ukázala, že aj v ťažších životných obdobiach môžeme nájsť veci, ktoré nás potešia. "Naopak, v radostných chvíľach vnímať aj tých, ktorí trpia a pomôcť im," hovorí Jasenková.

Akékoľvek malé dieťa plače a je nevrlé, ak ho niečo bolí alebo trápi. Avšak malé deti sú podľa Jasenkovej inšpirujúce v tom, že keď im pomôžeme alebo ich utešíme, o chvíľku sa znovu dokážu radovať zo života, chcú žiť naplno a nevzdávajú sa.

Je vďačná za to, že rodiny, s ktorými v Plamienku pracujú, im otvárajú svoje súkromie. "Na nič sa nehrajú. Sú zraniteľní, ale nie slabí. Ľudia, ktorí sa dokážu otvoriť ľuďom a svetu a zdieľať svoju zraniteľnosť, sú silní a inšpirujúci," tvrdí riaditeľka detského hospicu.

Ďalšia dôležitá inšpirácia, ktorú jej práca priniesla, je vedomie, že najväčšie bohatstvo, ktoré na tomto svete máme, sú vzťahy a chvíle zdieľané s našimi blízkymi. "Vianoce sú možno práve o tom, byť tu jeden pre druhého. Oslavujeme narodenie Krista, ale sú to v podstate aj obyčajné chvíle. Rodina sa zíde, navečeriame a porozprávame sa spolu, obdaríme sa navzájom," hovorí.

Myslí si, že je dobré sa aspoň raz ročne zastaviť a osláviť spoločný čas. Tým skôr na Vianoce, ktoré sú symbolom narodenia či znovuzrodenia. "Myslím, že v živote sa nerodíme len raz, ale vždy, keď sa zmení naše vnútro," uzatvára Mária Jasenková.