Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvým bodom je správa predsedu SNS o ekonomickej a politickej stabilizácii Slovenskej národnej strany a vysporiadaní sa s čiernym obdobím SNS.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. septembra (TASR) – Dnešný národniarsky snem na Táloch bude voliť nových podpredsedov strany, meniť stanovy a vytýči aj ideovú líniu SNS pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Pre TASR to uviedol predseda SNS Andrej Danko.
„Prvým bodom je správa predsedu SNS o ekonomickej a politickej stabilizácii Slovenskej národnej strany a vysporiadaní sa s čiernym obdobím SNS,“ avizuje Danko. Nasledovať by mala novela stanov. „Jeden z hlavných bodov je cena Martina Rázusa, ktorú budeme udeľovať raz za rok. Chceme tým dať najavo, že SNS sa vracia k hodnotám svojich zakladateľov,“ podčiarkol líder národniarov.
Z politického hľadiska bude podľa neho významná voľba podpredsedov strany. „Chcem navrhnúť ľudí, ktorí boli pri vzniku SNS, ľudí, ktorí boli dlhé roky v SNS a nemali škandály, ale aj ľudí, ktorí sú noví a môžu SNS niekam posunúť,“ povedal Danko.
Snem bude riešiť aj ideové otázky. „SNS chce byť hrdou a vlasteneckou stranou stredného stavu. Nebojíme sa osloviť voličov Smeru-SD, ale aj voličov pravice, najmä príslušníkov živnostenského stavu,“ vyhlásil predseda SNS.
„Chceme vypracovať program, ktorého výsledkom bude posilnenie pozície štátu s cieľom starostlivosti o tých, ktorí pomoc potrebujú a sami si ju garantovať nevedia,“ dodal. Na to však Slovensko potrebuje zdroje, ktoré podľa Danka odchádzajú do zahraničia v podobe dividend zo strategických podnikov.
„Štát musí získať naspäť strategické podniky. Je hriech, ak dnes Slovenské elektrárne majú byť české,“ naznačil Danko. „Chceme dať jasný odkaz aj v boji s korupciou,“ dodal s tým, že v tejto oblasti jeho strana pristupuje rovnako ku kauzám svojich bývalých členov, ako k členom iných politických strán.
Snem by mal vypracovať aj podmienky a limity pre členov SNS, ktorí by rokovali o vstupe do „akejkoľvek koalície“.
Profil Slovenskej národnej strany - SNS
Slovenská národná strana (SNS) je národne orientovanou, konzervatívnou, stredopravou stranou opierajúcou sa o európsko-kresťanský hodnotový systém. Má tri programové piliere – národný, kresťanský a sociálny. SNS nadväzuje na cyrilo-metodskú, štúrovskú a memorandovskú štátotvornú tradíciu a líniu štátno-právnych úkonov vedúcich k zvrchovanosti slovenského národa a suverenite Slovenskej republiky.
V sobotu 6. septembra sa uskutoční 19. mimoriadny snem SNS v Bystrej.
Chronologický prehľad snemov SNS od obnovenia jej činnosti v roku 1990
Slovenskej národnej strane (SNS) hrozil v čase nástupu nového predsedu Andreja Danka finančný aj spoločenský bankrot. Dnes je podľa predsedu SNS univerzálnym koaličným partnerom, ktorý principiálne odmieta len spoluprácu so stranami presadzujúcimi na Slovensku nejakú formu autonómie.
„Prvým bodom je správa predsedu SNS o ekonomickej a politickej stabilizácii Slovenskej národnej strany a vysporiadaní sa s čiernym obdobím SNS,“ avizuje Danko. Nasledovať by mala novela stanov. „Jeden z hlavných bodov je cena Martina Rázusa, ktorú budeme udeľovať raz za rok. Chceme tým dať najavo, že SNS sa vracia k hodnotám svojich zakladateľov,“ podčiarkol líder národniarov.
Z politického hľadiska bude podľa neho významná voľba podpredsedov strany. „Chcem navrhnúť ľudí, ktorí boli pri vzniku SNS, ľudí, ktorí boli dlhé roky v SNS a nemali škandály, ale aj ľudí, ktorí sú noví a môžu SNS niekam posunúť,“ povedal Danko.
Snem bude riešiť aj ideové otázky. „SNS chce byť hrdou a vlasteneckou stranou stredného stavu. Nebojíme sa osloviť voličov Smeru-SD, ale aj voličov pravice, najmä príslušníkov živnostenského stavu,“ vyhlásil predseda SNS.
„Chceme vypracovať program, ktorého výsledkom bude posilnenie pozície štátu s cieľom starostlivosti o tých, ktorí pomoc potrebujú a sami si ju garantovať nevedia,“ dodal. Na to však Slovensko potrebuje zdroje, ktoré podľa Danka odchádzajú do zahraničia v podobe dividend zo strategických podnikov.
„Štát musí získať naspäť strategické podniky. Je hriech, ak dnes Slovenské elektrárne majú byť české,“ naznačil Danko. „Chceme dať jasný odkaz aj v boji s korupciou,“ dodal s tým, že v tejto oblasti jeho strana pristupuje rovnako ku kauzám svojich bývalých členov, ako k členom iných politických strán.
Snem by mal vypracovať aj podmienky a limity pre členov SNS, ktorí by rokovali o vstupe do „akejkoľvek koalície“.
Profil Slovenskej národnej strany - SNS
Slovenská národná strana (SNS) je národne orientovanou, konzervatívnou, stredopravou stranou opierajúcou sa o európsko-kresťanský hodnotový systém. Má tri programové piliere – národný, kresťanský a sociálny. SNS nadväzuje na cyrilo-metodskú, štúrovskú a memorandovskú štátotvornú tradíciu a líniu štátno-právnych úkonov vedúcich k zvrchovanosti slovenského národa a suverenite Slovenskej republiky.
V sobotu 6. septembra sa uskutoční 19. mimoriadny snem SNS v Bystrej.
TASR prináša profil SNS
SNS vznikla oficiálne na konferencii predstaviteľov slovenského národného hnutia v Martine, uskutočnenej z podnetu Viliama Paulínyho-Tótha pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1871.
Svoje pôsobenie obnovila 5. decembra 1989. Ustanovujúci kongres obnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990, prvým predsedom SNS sa stal Víťazoslav Moric. Postupne stáli na čele strany Jozef Prokeš, Ľudovít Černák, Ján Slota, Anna Malíková (Belousovová) a opäť Ján Slota. V súčasnosti je na čele strany Andrej Danko.
Na mimoriadnom sneme SNS 19. februára 1994 zvolili za predsedu strany Jána Slotu. Do tejto funkcie ho na nasledujúce štvorročné funkčné obdobie zvolili aj delegáti 8. snemu SNS v máji 1998. Na prvej časti snemu SNS dňa 25. septembra 1999 v Žiline, v období nezhôd vo vedení SNS, Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Hneď si založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a v rokoch 2001-2002 bol jej predsedom. Za predsedu SNS zvolili Jána Slotu opäť na zlučovacom sneme P-SNS a SNS 31. mája 2003.
V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 14,7 percenta hlasov a mandát 22 poslancov v Slovenskej národnej rade (SNR). Súčasťou vládnej koalície s HZDS a ZRS sa stali aj po parlamentných voľbách v roku 1992, kde získala SNS 5,4 percenta hlasov a mandát 15 parlamentných poslancov.
Nasledujúce volebné obdobie bola opozičnou parlamentnou stranou, keď v parlamentných voľbách v roku 1998 získala 9,7 percenta platných hlasov.
V roku 2002 v parlamentných voľbách získala 3,32 percenta voličských hlasov, čo jej nestačilo na vstup do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Spory národniarov trvali niekoľko rokov. Po neúspechu SNS a Pravej SNS v parlamentných voľbách v roku 2002 smerovali kroky lídrov týchto strán Anny Malíkovej a Jána Slotu k dohode o zjednotení oboch subjektov. K zjednoteniu došlo 31. mája 2003 na žilinskom zlučovacom sneme. Slotu zvolili delegáti za predsedu, prvou podpredsedníčkou strany sa stala Malíková.
Ministerstvo vnútra SR 13. decembra 2004 zapísalo ako štatutárov P-SNS opäť Rudolfa Pučíka, Richarda Hulína a Vieru Králičekovú. V prípade SNS rezort vnútra zapísal na základe právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR za štatutára SNS Jána Slotu.
Zmenám a udalostiam okolo národných strán sa nevyhol ani rok 2005. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu 3. marca sa Ján Slota stal oficiálnym štatutárom SNS.
Po voľbách v roku 2006 sa SNS opäť dostala do parlamentu s počtom 11,73 percenta hlasov a vytvorila vládnu koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS. Získala 20 poslaneckých miest. Vo vláde SR strane pripadli ministerstvo školstva, výstavby a regionálneho rozvoja a životného prostredia.
Ministrom životného prostredia sa stal Jaroslav Izák. Ten 18. augusta 2008 podal demisiu pre čerpanie prostriedkov z Environmentálneho fondu v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickými pravidlami. Nahradil ho nominant SNS Ján Chrbet, ktorý bol 6. mája 2009 odvolaný pre sporný predaj emisných kvót oxidu uhličitého. Na návrh premiéra SR Roberta Fica bol dočasným riadením rezortu poverený minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS). Na miesto ministra životného prostredia bol 20. mája 2009 vymenovaný Viliam Turský. Ten bol odvolaný 28. augusta 2009 a premiér Robert Fico potvrdil, že tento rezort koaličnej SNS odňal.
Ministrom výstavby a regionálneho rozvoja sa po voľbách v roku 2006 stal Marián Janušek, ktorý 14. apríla 2009 podal demisiu a jeho nástupcom sa stal Igor Štefanov. Ten čelil odvolaniu z funkcie 22. apríla a 20. mája 2009. Napokon ho 11. marca 2010 na návrh premiéra Roberta Fica odvolal z funkcie prezident SR Ivan Gašparovič. Dôvodom boli výsledky kontroly tzv. nástenkového tendra na ministerstve výstavby zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Tá zistila neúčelné vynaloženie prostriedkov štátneho rozpočtu na obstaranie rôznych služieb spojených s čerpaním eurofondov. Vedením rezortu bol poverený podpredseda vlády SR a minister školstva Ján Mikolaj (SNS).
V roku 2009 sa SNS stala členom Európskeho parlamentu. Vo voľbách 6. júna 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov, prvým europoslancom sa stal na základe preferencií voličov Jaroslav Paška.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa konali v SR 25. mája 2014, dosiahla SNS volebný výsledok 3,61 percenta a na postup do EP jej chýbalo takmer 1,5 percenta voličských hlasov.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 získala SNS 5,07 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo účasť v parlamente, ale bola opozičnou stranou.
Vo februári 2011 vylúčilo Predsedníctvo SNS zo strany bývalú predsedníčku a prvú podpredsedníčku SNS Annu Belousovovú. Poslankyňa Národnej rady SR Anna Belousovová (nezávislá) ohlásila 27. mája 2011 založenie novej politickej strany.
Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 sa Ján Slota rozhodol, že sa o predsednícku funkciu v SNS nebude uchádzať (SNS sa so ziskom 4,55 percenta nedostala do parlamentu). Na 18. sneme SNS 6. októbra 2012 v Žiline sa novým predsedom strany stal Andrej Danko. Zvolilo ho 153 zo 156 delegátov snemu, traja sa zdržali. Prvým podpredsedom SNS sa stal Rafael Rafaj a podpredsedami Roman Stopka a Milan Frič, predsedovia krajských organizácií SNS v Trenčíne a Žiline. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti 18. snemu za čestného predsedu.
Dlhoročného predsedu SNS Jána Slotu napokon zo strany 24. apríla 2013 vylúčili. Rozhodlo o tom predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Vylúčenie bolo výsledkom disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS.
Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike.
SNS vznikla oficiálne na konferencii predstaviteľov slovenského národného hnutia v Martine, uskutočnenej z podnetu Viliama Paulínyho-Tótha pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1871.
Svoje pôsobenie obnovila 5. decembra 1989. Ustanovujúci kongres obnovenej SNS sa uskutočnil 19. mája 1990, prvým predsedom SNS sa stal Víťazoslav Moric. Postupne stáli na čele strany Jozef Prokeš, Ľudovít Černák, Ján Slota, Anna Malíková (Belousovová) a opäť Ján Slota. V súčasnosti je na čele strany Andrej Danko.
Na mimoriadnom sneme SNS 19. februára 1994 zvolili za predsedu strany Jána Slotu. Do tejto funkcie ho na nasledujúce štvorročné funkčné obdobie zvolili aj delegáti 8. snemu SNS v máji 1998. Na prvej časti snemu SNS dňa 25. septembra 1999 v Žiline, v období nezhôd vo vedení SNS, Jána Slotu z funkcie predsedu SNS odvolali. Hneď si založil novú stranu s názvom Pravá slovenská národná strana (P-SNS) a v rokoch 2001-2002 bol jej predsedom. Za predsedu SNS zvolili Jána Slotu opäť na zlučovacom sneme P-SNS a SNS 31. mája 2003.
V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 14,7 percenta hlasov a mandát 22 poslancov v Slovenskej národnej rade (SNR). Súčasťou vládnej koalície s HZDS a ZRS sa stali aj po parlamentných voľbách v roku 1992, kde získala SNS 5,4 percenta hlasov a mandát 15 parlamentných poslancov.
Nasledujúce volebné obdobie bola opozičnou parlamentnou stranou, keď v parlamentných voľbách v roku 1998 získala 9,7 percenta platných hlasov.
V roku 2002 v parlamentných voľbách získala 3,32 percenta voličských hlasov, čo jej nestačilo na vstup do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
Spory národniarov trvali niekoľko rokov. Po neúspechu SNS a Pravej SNS v parlamentných voľbách v roku 2002 smerovali kroky lídrov týchto strán Anny Malíkovej a Jána Slotu k dohode o zjednotení oboch subjektov. K zjednoteniu došlo 31. mája 2003 na žilinskom zlučovacom sneme. Slotu zvolili delegáti za predsedu, prvou podpredsedníčkou strany sa stala Malíková.
Ministerstvo vnútra SR 13. decembra 2004 zapísalo ako štatutárov P-SNS opäť Rudolfa Pučíka, Richarda Hulína a Vieru Králičekovú. V prípade SNS rezort vnútra zapísal na základe právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR za štatutára SNS Jána Slotu.
Zmenám a udalostiam okolo národných strán sa nevyhol ani rok 2005. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu 3. marca sa Ján Slota stal oficiálnym štatutárom SNS.
Po voľbách v roku 2006 sa SNS opäť dostala do parlamentu s počtom 11,73 percenta hlasov a vytvorila vládnu koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS. Získala 20 poslaneckých miest. Vo vláde SR strane pripadli ministerstvo školstva, výstavby a regionálneho rozvoja a životného prostredia.
Ministrom životného prostredia sa stal Jaroslav Izák. Ten 18. augusta 2008 podal demisiu pre čerpanie prostriedkov z Environmentálneho fondu v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickými pravidlami. Nahradil ho nominant SNS Ján Chrbet, ktorý bol 6. mája 2009 odvolaný pre sporný predaj emisných kvót oxidu uhličitého. Na návrh premiéra SR Roberta Fica bol dočasným riadením rezortu poverený minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS). Na miesto ministra životného prostredia bol 20. mája 2009 vymenovaný Viliam Turský. Ten bol odvolaný 28. augusta 2009 a premiér Robert Fico potvrdil, že tento rezort koaličnej SNS odňal.
Ministrom výstavby a regionálneho rozvoja sa po voľbách v roku 2006 stal Marián Janušek, ktorý 14. apríla 2009 podal demisiu a jeho nástupcom sa stal Igor Štefanov. Ten čelil odvolaniu z funkcie 22. apríla a 20. mája 2009. Napokon ho 11. marca 2010 na návrh premiéra Roberta Fica odvolal z funkcie prezident SR Ivan Gašparovič. Dôvodom boli výsledky kontroly tzv. nástenkového tendra na ministerstve výstavby zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Tá zistila neúčelné vynaloženie prostriedkov štátneho rozpočtu na obstaranie rôznych služieb spojených s čerpaním eurofondov. Vedením rezortu bol poverený podpredseda vlády SR a minister školstva Ján Mikolaj (SNS).
V roku 2009 sa SNS stala členom Európskeho parlamentu. Vo voľbách 6. júna 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov, prvým europoslancom sa stal na základe preferencií voličov Jaroslav Paška.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa konali v SR 25. mája 2014, dosiahla SNS volebný výsledok 3,61 percenta a na postup do EP jej chýbalo takmer 1,5 percenta voličských hlasov.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 získala SNS 5,07 percenta hlasov voličov, čo jej zabezpečilo účasť v parlamente, ale bola opozičnou stranou.
Vo februári 2011 vylúčilo Predsedníctvo SNS zo strany bývalú predsedníčku a prvú podpredsedníčku SNS Annu Belousovovú. Poslankyňa Národnej rady SR Anna Belousovová (nezávislá) ohlásila 27. mája 2011 založenie novej politickej strany.
Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 sa Ján Slota rozhodol, že sa o predsednícku funkciu v SNS nebude uchádzať (SNS sa so ziskom 4,55 percenta nedostala do parlamentu). Na 18. sneme SNS 6. októbra 2012 v Žiline sa novým predsedom strany stal Andrej Danko. Zvolilo ho 153 zo 156 delegátov snemu, traja sa zdržali. Prvým podpredsedom SNS sa stal Rafael Rafaj a podpredsedami Roman Stopka a Milan Frič, predsedovia krajských organizácií SNS v Trenčíne a Žiline. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti 18. snemu za čestného predsedu.
Dlhoročného predsedu SNS Jána Slotu napokon zo strany 24. apríla 2013 vylúčili. Rozhodlo o tom predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Vylúčenie bolo výsledkom disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS.
Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike.
Chronologický prehľad snemov SNS od obnovenia jej činnosti v roku 1990
Slovenskej národnej strane (SNS) hrozil v čase nástupu nového predsedu Andreja Danka finančný aj spoločenský bankrot. Dnes je podľa predsedu SNS univerzálnym koaličným partnerom, ktorý principiálne odmieta len spoluprácu so stranami presadzujúcimi na Slovensku nejakú formu autonómie.
TASR prináša chronologický prehľad snemov Slovenskej národnej strany (SNS) od obnovenia jej činnosti v roku 1990.
Ustanovujúci snem - 19. mája 1990 - Žilina
Zakladajúci snem SNS, ktorej politickým cieľom bola realizácia práva na sebaurčenie a vznik samostatného slovenského štátu - predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric.
1. snem - september 1990 - Košice
Delegáti prijali stanovy strany a iné vnútrostranícke dokumenty.
2. snem - 23. marca 1991 - Nové Zámky
Rokovanie sa zameralo na vnútrostranícke zmeny, nové stanovy a voľby predsedu, ktorým sa stal Jozef Prokeš.
3. snem - 30. júna 1991 - Komárno
Hlavným bodom programu rokovania bolo postavenie Slovákov na juhu Slovenska.
4. snem - 10. - 11. októbra 1992 - Bratislava
Zvolil za predsedu strany vtedajšieho ministra hospodárstva SR Ľudovíta Černáka a zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub "zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilné pomaďarčovanie Slovákov na juhu Slovenska".
5. snem - 24. apríla 1993 - Ružomberok
Delegáti prijali program "Zodpovednosť za Slovensko". Po búrlivej diskusii neprešiel tzv. občiansky princíp v strane. Predseda SNS Ľudovít Černák musel vysvetľovať svoj odchod z vlády.
6. (mimoriadny) snem - 19. februára 1994 - Žilina
Snem vyslovil nedôveru vedeniu, vznikla národno-demokratická platforma. Vedenie s časťou delegátov po schválení programu opustili rokovanie snemu. Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov. Tí odvolali Ľudovíta Černáka z funkcie predsedu a spoločne s dvoma podpredsedami ho vylúčili zo strany. Snem zvolil za nového predsedu strany Jána Slotu.
7. snem - 30. marca 1996 - Žilina
Delegáti schválili zmenu stanov a aktualizovali Program SNS na roky 1996-1997.
8. snem - 30. mája 1998 - Žilina
Uzatvoril etapu štvorročného účinkovania SNS vo vláde SR a načrtol možnosti účinkovania strany na politickej scéne SR. Predsedom strany na nasledujúce štvorročné obdobie sa opäť stal Ján Slota. Snem odsúhlasil fúziu Kresťansko-sociálnej únie (KSÚ) a Slovenskej zelenej alternatívy (SZA) so SNS.
9. (mimoriadny) snem - 25. septembra a 2. októbra 1999 - Žilina/ Nitra
Riešil personálnu krízu vo vedení strany. Delegáti sa rozdelili na dve približne rovnako veľké skupiny podporujúce Jána Slotu a Annu Malíkovú. Prvá časť snemu, na ktorej odvolali Jána Slotu z funkcie predsedu SNS, sa uskutočnila v Žiline 25.9.1999. Snem po Slotovom odvolaní prerušili. Druhá časť snemu sa uskutočnila 2. októbra 1999 v Nitre. Za predsedníčku SNS zvolili delegáti Annu Malíkovú.
10. snem - 24. novembra 2001 - Bratislava
Schválil nominačné kritériá pre kandidátov za poslancov NR SR a novelizáciu programu strany. Zaoberal sa aj víziou strany po parlamentných voľbách v roku 2002.
11. snem - 26. apríla 2003 a 3. mája 2003 - Humenné/Detva
Riešil personálne otázky. Pre neuznášaniaschopnosť delegátov (nedalo sa prijať záverečné uznesenie) bol snem ukončený. Predsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová (Malíková), keďže ani jeden z kandidátov (Belousovová - Prokeš) nezískali vo voľbách potrebný počet hlasov. Jozef Prokeš zvolal pokračovanie snemu na 3. mája 2003 do Detvy, kde za predsedu SNS zvolili Petra Súlovského.
12. snem "Zlučovací snem" - 31. mája 2003 - Žilina
Vyhlásil Súlovského voľbu za predsedu SNS z 3. mája 2003 za neplatnú. Najvyšší súd SR zrušil 23. apríla 2004 rozhodnutie ministerstva vnútra SR o registrácii Petra Súlovského ako štatutára SNS.
"Zlučovací snem" SNS rozhodol o zlúčení SNS s Pravou SNS (išlo aj o paralelné rokovanie 3. snemu P-SNS). Snem prešiel po zlúčení subjektov do 13. snemu SNS.
13. snem - 31. mája 2003 - Žilina
Po zlúčení SNS a P-SNS pokračoval snem voľbami nového vedenia. Za predsedu SNS zvolili delegáti Jána Slotu.
14. snem - 4. marca 2005 - Bratislava
Uskutočnil sa pri príležitosti 15. výročia opätovne obnovenej činnosti SNS. Na sneme predniesol Ján Slota 20 priorít národného programu SNS.
15. snem - 21. októbra 2006 - Žilina
Delegáti snemu potvrdili vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu, Prvou podpredsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová, podpredsedami Rudolf Pučík, Valentín Švidroň, Dušan Švandtner a Jaroslav Paška, ústrednou tajomníčkou Viera Králičeková.
16. snem - 29. novembra 2009 - Žilina
Snem potvrdil vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu. V hlavnom prejave k delegátom snemu Ján Slota zdôraznil, že SNS musí v budúcnosti dôkladne zvážiť výber svojho koaličného partnera a vytkol Smeru-SD, že národniarom zobrali ministerstvo životného prostredia SR.
17. snem - 25. septembra 2010 - Ružomberok
Delegáti snemu zvolili za predsedu SNS Jána Slotu, ktorý získal 180 hlasov, za Annu Belousovovú hlasovalo 45 delegátov, za Dušana Švantnera 40 a za Tibora Šafárika 6. Prvým podpredsedom SNS sa stal Andrej Danko, za podpredsedov boli zvolení Peter Peťko, Ján Ikrényi a poslanec NR SR Rafael Rafaj. Účastníci snemu venovali pozornosť aj komunálnym voľbám.
18. snem - 6. októbra 2012 – Žilina
Novým predsedom SNS sa stal Andrej Danko. Dovtedajšieho podpredsedu SNS, ktorý nemal protikandidáta, na post predsedu národniarov zvolilo 153 zo 156 delegátov snemu. Traja sa zdržali. Prvým podpredsedom SNS sa stal Rafael Rafaj a podpredsedami Roman Stopka a Milan Frič, predsedovia krajských organizácii SNS v Trenčíne a Žiline. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti snemu za čestného predsedu.
Bývalého predsedu národniarov Jána Slotu 24. apríla 2013 zo Slovenskej národnej strany (SNS) vylúčili. Rozhodlo o tom predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Vylúčenie bolo výsledkom disciplinárneho konania kvôli nehospodárnemu nakladaniu s majetkom SNS.
Ustanovujúci snem - 19. mája 1990 - Žilina
Zakladajúci snem SNS, ktorej politickým cieľom bola realizácia práva na sebaurčenie a vznik samostatného slovenského štátu - predsedom strany sa stal Víťazoslav Moric.
1. snem - september 1990 - Košice
Delegáti prijali stanovy strany a iné vnútrostranícke dokumenty.
2. snem - 23. marca 1991 - Nové Zámky
Rokovanie sa zameralo na vnútrostranícke zmeny, nové stanovy a voľby predsedu, ktorým sa stal Jozef Prokeš.
3. snem - 30. júna 1991 - Komárno
Hlavným bodom programu rokovania bolo postavenie Slovákov na juhu Slovenska.
4. snem - 10. - 11. októbra 1992 - Bratislava
Zvolil za predsedu strany vtedajšieho ministra hospodárstva SR Ľudovíta Černáka a zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub "zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilné pomaďarčovanie Slovákov na juhu Slovenska".
5. snem - 24. apríla 1993 - Ružomberok
Delegáti prijali program "Zodpovednosť za Slovensko". Po búrlivej diskusii neprešiel tzv. občiansky princíp v strane. Predseda SNS Ľudovít Černák musel vysvetľovať svoj odchod z vlády.
6. (mimoriadny) snem - 19. februára 1994 - Žilina
Snem vyslovil nedôveru vedeniu, vznikla národno-demokratická platforma. Vedenie s časťou delegátov po schválení programu opustili rokovanie snemu. Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov. Tí odvolali Ľudovíta Černáka z funkcie predsedu a spoločne s dvoma podpredsedami ho vylúčili zo strany. Snem zvolil za nového predsedu strany Jána Slotu.
7. snem - 30. marca 1996 - Žilina
Delegáti schválili zmenu stanov a aktualizovali Program SNS na roky 1996-1997.
8. snem - 30. mája 1998 - Žilina
Uzatvoril etapu štvorročného účinkovania SNS vo vláde SR a načrtol možnosti účinkovania strany na politickej scéne SR. Predsedom strany na nasledujúce štvorročné obdobie sa opäť stal Ján Slota. Snem odsúhlasil fúziu Kresťansko-sociálnej únie (KSÚ) a Slovenskej zelenej alternatívy (SZA) so SNS.
9. (mimoriadny) snem - 25. septembra a 2. októbra 1999 - Žilina/ Nitra
Riešil personálnu krízu vo vedení strany. Delegáti sa rozdelili na dve približne rovnako veľké skupiny podporujúce Jána Slotu a Annu Malíkovú. Prvá časť snemu, na ktorej odvolali Jána Slotu z funkcie predsedu SNS, sa uskutočnila v Žiline 25.9.1999. Snem po Slotovom odvolaní prerušili. Druhá časť snemu sa uskutočnila 2. októbra 1999 v Nitre. Za predsedníčku SNS zvolili delegáti Annu Malíkovú.
10. snem - 24. novembra 2001 - Bratislava
Schválil nominačné kritériá pre kandidátov za poslancov NR SR a novelizáciu programu strany. Zaoberal sa aj víziou strany po parlamentných voľbách v roku 2002.
11. snem - 26. apríla 2003 a 3. mája 2003 - Humenné/Detva
Riešil personálne otázky. Pre neuznášaniaschopnosť delegátov (nedalo sa prijať záverečné uznesenie) bol snem ukončený. Predsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová (Malíková), keďže ani jeden z kandidátov (Belousovová - Prokeš) nezískali vo voľbách potrebný počet hlasov. Jozef Prokeš zvolal pokračovanie snemu na 3. mája 2003 do Detvy, kde za predsedu SNS zvolili Petra Súlovského.
12. snem "Zlučovací snem" - 31. mája 2003 - Žilina
Vyhlásil Súlovského voľbu za predsedu SNS z 3. mája 2003 za neplatnú. Najvyšší súd SR zrušil 23. apríla 2004 rozhodnutie ministerstva vnútra SR o registrácii Petra Súlovského ako štatutára SNS.
"Zlučovací snem" SNS rozhodol o zlúčení SNS s Pravou SNS (išlo aj o paralelné rokovanie 3. snemu P-SNS). Snem prešiel po zlúčení subjektov do 13. snemu SNS.
13. snem - 31. mája 2003 - Žilina
Po zlúčení SNS a P-SNS pokračoval snem voľbami nového vedenia. Za predsedu SNS zvolili delegáti Jána Slotu.
14. snem - 4. marca 2005 - Bratislava
Uskutočnil sa pri príležitosti 15. výročia opätovne obnovenej činnosti SNS. Na sneme predniesol Ján Slota 20 priorít národného programu SNS.
15. snem - 21. októbra 2006 - Žilina
Delegáti snemu potvrdili vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu, Prvou podpredsedníčkou SNS zostala Anna Belousovová, podpredsedami Rudolf Pučík, Valentín Švidroň, Dušan Švandtner a Jaroslav Paška, ústrednou tajomníčkou Viera Králičeková.
16. snem - 29. novembra 2009 - Žilina
Snem potvrdil vo funkcii predsedu SNS Jána Slotu. V hlavnom prejave k delegátom snemu Ján Slota zdôraznil, že SNS musí v budúcnosti dôkladne zvážiť výber svojho koaličného partnera a vytkol Smeru-SD, že národniarom zobrali ministerstvo životného prostredia SR.
17. snem - 25. septembra 2010 - Ružomberok
Delegáti snemu zvolili za predsedu SNS Jána Slotu, ktorý získal 180 hlasov, za Annu Belousovovú hlasovalo 45 delegátov, za Dušana Švantnera 40 a za Tibora Šafárika 6. Prvým podpredsedom SNS sa stal Andrej Danko, za podpredsedov boli zvolení Peter Peťko, Ján Ikrényi a poslanec NR SR Rafael Rafaj. Účastníci snemu venovali pozornosť aj komunálnym voľbám.
18. snem - 6. októbra 2012 – Žilina
Novým predsedom SNS sa stal Andrej Danko. Dovtedajšieho podpredsedu SNS, ktorý nemal protikandidáta, na post predsedu národniarov zvolilo 153 zo 156 delegátov snemu. Traja sa zdržali. Prvým podpredsedom SNS sa stal Rafael Rafaj a podpredsedami Roman Stopka a Milan Frič, predsedovia krajských organizácii SNS v Trenčíne a Žiline. Dlhoročného lídra národniarov Jána Slotu zvolili delegáti snemu za čestného predsedu.
Bývalého predsedu národniarov Jána Slotu 24. apríla 2013 zo Slovenskej národnej strany (SNS) vylúčili. Rozhodlo o tom predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Vylúčenie bolo výsledkom disciplinárneho konania kvôli nehospodárnemu nakladaniu s majetkom SNS.
