Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre Čechov je prirodzené, že oslavujú 28. október. Vtedy bol český štát najväčší, vyhlásil podpredseda SNS Hrnko v relácii na Tablet.tv s tým, že pre Slovákov je 30. október významnejším dňom.
Autor TASR
Bratislava 30. októbra (TASR) – Text Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia, ktorej 96. výročie si pripomíname práve dnes, je upravený. „Martinská deklarácia je upravená Milanom Hodžom. Originál zničil,“ konštatoval v dnešnej diskusii Politika Tu a teraz na Tablet.tv podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.
Dodal, že pôvodný text deklarácie obsahoval aj požiadavky, ktoré z dnes známeho znenia vypadli.
V polemike s Ľudovítom Kaníkom, ktorý v parlamente neúspešne navrhol uzákonenie 28. októbra za štátny sviatok Slovenskej republiky, Hrnko argumentoval tým, že vhodnejším dátumom by bol práve deň schválenia Martinskej deklarácie.
V nej Slovenská národná rada vyjadrila odhodlanie ukončiť spoločnú históriu s Uhorskom a vytvoriť spoločný česko–slovenský štát. Podľa Hrnka konali Slováci samostatne a to, že dva dni predtým vyhlásili v Prahe vznik nového štátu, spočiatku nevedeli.
„Máme tendenciu nepripomínať si tie veci, kedy Slováci konali samostatne, ale tie, kde nás niekto niekde strčil,“ poznamenal Hrnko. Pritom Martinská deklarácia mala podľa neho pre reálny vznik česko-slovenského štátu kľúčový význam. Ak by sa Slováci prihlásili k Uhorsku, podľa Hrnka by veľmoci neboli uznali vznik česko–slovenského štátu.
Česi majú dôvod oslavovať 28. október
Pre Českú republiku je podľa neho prirodzené, že vysoko vyzdvihuje 28. október 1918. „Bol to vrchol vývinu od dôb kráľovstva. Vtedy bol český štát najväčší,“ povedal. Dodal, že akceptuje význam prvej republiky pre slovenský národ, ale zároveň chce poukázať na to, že ambície Slovákov sa v nej nenaplnili. “Česko-slovenský štát dvakrát zanikol preto, že Slováci neboli spokojní s miestom, ktoré im Česi boli ochotní vymedziť,“ vyhlásil Hrnko.
V diskusii sa venoval aj úlohe Milana Rastislava Štefánika vo vznikajúcom Československu, výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, konfesionálnym sporom v národnom hnutí, ale aj historickej úlohe a súčasnosti Slovenskej národnej strany.
Dodal, že pôvodný text deklarácie obsahoval aj požiadavky, ktoré z dnes známeho znenia vypadli.
V polemike s Ľudovítom Kaníkom, ktorý v parlamente neúspešne navrhol uzákonenie 28. októbra za štátny sviatok Slovenskej republiky, Hrnko argumentoval tým, že vhodnejším dátumom by bol práve deň schválenia Martinskej deklarácie.
V nej Slovenská národná rada vyjadrila odhodlanie ukončiť spoločnú históriu s Uhorskom a vytvoriť spoločný česko–slovenský štát. Podľa Hrnka konali Slováci samostatne a to, že dva dni predtým vyhlásili v Prahe vznik nového štátu, spočiatku nevedeli.
„Máme tendenciu nepripomínať si tie veci, kedy Slováci konali samostatne, ale tie, kde nás niekto niekde strčil,“ poznamenal Hrnko. Pritom Martinská deklarácia mala podľa neho pre reálny vznik česko-slovenského štátu kľúčový význam. Ak by sa Slováci prihlásili k Uhorsku, podľa Hrnka by veľmoci neboli uznali vznik česko–slovenského štátu.
Česi majú dôvod oslavovať 28. október
Pre Českú republiku je podľa neho prirodzené, že vysoko vyzdvihuje 28. október 1918. „Bol to vrchol vývinu od dôb kráľovstva. Vtedy bol český štát najväčší,“ povedal. Dodal, že akceptuje význam prvej republiky pre slovenský národ, ale zároveň chce poukázať na to, že ambície Slovákov sa v nej nenaplnili. “Česko-slovenský štát dvakrát zanikol preto, že Slováci neboli spokojní s miestom, ktoré im Česi boli ochotní vymedziť,“ vyhlásil Hrnko.
V diskusii sa venoval aj úlohe Milana Rastislava Štefánika vo vznikajúcom Československu, výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, konfesionálnym sporom v národnom hnutí, ale aj historickej úlohe a súčasnosti Slovenskej národnej strany.
