Bratislava 20. mája (TASR) - Všetci pedagógovia pracujúci s nepočujúcimi deťmi by mali čo najlepšie ovládať posunkovú reč v jej na Slovensku definovaných podobách (slovenský posunkový jazyk a posunkovaná slovenčina). Tvrdí to poslanec Národnej rady (NR) SR a prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.

"Samotná organizácia výučby v triedach či pracovných skupinách by sa už mala vyhnúť vytváraniu takých pracovných kolektívov, v ktorých nie je možné nepočujúcim deťom zabezpečiť kvalitný a nerušený vzdelávací proces," vysvetlil. Reagoval tak na novelu zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb z dielne poslancov SNS, ktorú minulý týždeň schválili členovia NR SR. Tá od septembra upraví vzdelávanie nepočujúcich detí, ktoré sa po novom budú učiť povinne bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania budú mať možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak.

Slovensko bolo v roku 1995 v poradí treťou krajinou sveta, ktorá na podnet Pašku legislatívne upravila vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich samostatným zákonom. "Teraz, po 22 rokoch platnosti uvedeného zákona, pripravili poslanci SNS jeho aktualizáciu, zohľadňujúcu spoločenský, odborný, pedagogický a lingvistický vývoj v oblasti komunikácie a vzdelávania nepočujúcich," podotkol predseda NR SR Andrej Danko (SNS).

V niektorých triedach špeciálnych škôl boli podľa SNS nepočujúce deti zamiešané medzi deti s mentálnym postihom, viacnásobnými poruchami, autizmom či narušeným správaním. Boli vzdelávané pedagógom núteným pracovať súčasne viacerými metódami (neraz aj neovládajúcim posunkovú reč). SNS tak novelou reagovala na apel nepočujúcej komunity na rešpektovanie ich práv v oblasti vzdelávania.

Podľa novely bude slovenský posunkový jazyk prirodzeným jazykom komunity nepočujúcich, tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.