Bratislava 5. marca (2015) - Od júna 2013 vyjednávajú zástupcovia Európskej komisie s predstaviteľmi americkej vlády podmienky Transatlantickej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA (Transatlantic Trade and Investment Partnership - TTIP). "Napriek tomu, že táto rozsiahla medzinárodná zmluva má zásadným spôsobom zasiahnuť do nášho každodenného života, zmení pracovno–právne vzťahy, pravidlá uznávania kvality potravín, podmienky prístupu k surovinám, energiám i vode, spôsoby podnikania, ale aj mieru ochrany osobných údajov, prebiehajú rokovania o jej obsahu za zatvorenými dverami, v dôslednom utajení," uviedol pre TASR prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Viacerým poslancom Európskeho parlamentu podľa neho dochádza trpezlivosť "s netransparentnou prácou vyjednávačov Európskej únie". "Aj preto v návrhu správy Výboru pre medzinárodný obchod, ktorá obsahuje odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o uvedenom dokumente, poukázal spravodajca Bernd Lange na mnohé kritické hlasy európskej verejnosti a na slabú verejnú akceptáciu tejto dohody,“ povedal Paška.

USA podľa neho cez ustanovenia dohody okrem iného podriaďujú jurisdikcie zmluvných štátov mechanizmom „arbitrážnych súdov“. "Trpkú skúsenosť s takýmto podriadením národného súdnictva privátnym tribunálom má najnovšie austrálska vláda, ktorá dopustila ich implementáciu do Dohody o voľnom obchode medzi USA a Austráliou," tvrdí Paška.

"Keď v roku 2012 rozhodla o regulácii cigaretových obalov a v záujme ochrany zdravia určila, že cigarety sa majú predávať v rovnakých obaloch s grafickým varovaním o škodlivosti fajčenia, zažalovala ju tabaková spoločnosť Philips Morris o odškodnenie za akési 'duchovné bohatstvo'. Napriek podpore najvyššieho austrálskeho súdu vláda spor prehrala, lebo americký koncern sa obrátil na tzv. nezávislý arbitrážny tribunál, ktorého rozhodnutia sa v zmysle Dohody o voľnom obchode stali nadradenými austrálskej jurisdikcii, teda aj austrálskemu najvyššiemu súdu," dodal Paška.

Tým sa podľa neho potvrdilo, že mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ktorý presadzujú Američania, a ktorý umožňuje investorom žalovať štáty na „arbitrážnych súdoch“ a žiadať od nich finančné kompenzácie za rozličné úkony údajne poškodzujúce ich biznis, je "len ďalšou cestou legalizácie vykrádania štátnych aktív nadnárodnými korporáciami".

"Predstavme si napríklad finančné dôsledky oprávnených regulačných obmedzení nášho štátu pri ťažbe zlata, či uránu, alebo zisku zdravotných poisťovní, posudzované súkromnými tribunálmi, zriadenými zoskupeniami zainteresovaných finančných špekulantov. Veď len od roku 1994 prišli pri súčasnom, regulovanom systéme riešenia sporov s 'investormi' krajiny EÚ už o viac, ako 3,5 miliardy eur," tvrdí Paška.

"Väčšina odborníkov na obchodné právo potvrdzuje, že Američanmi v TTIP presadzovaný systém arbitrážnych 'urovnávaní sporov' medzi štátmi a špekulantmi je voči verejnému záujmu diskriminačný a naklonený v prospech 'investorov'. Očakávať v ňom spravodlivé rozhodnutia je podľa nich veľmi naivné," dodáva.

Proti implementácii mechanizmu „arbitrážnych súdov“ do Transatlantickej dohody však podľa neho zatiaľ namietajú len Francúzi a nemeckí socialisti. Predseda slovenskej vlády o oficiálnom postoji Slovenska podľa Pašku mlčí.

Podľa platného práva Európskej únie sa môžu jej občania prostredníctvom Európskej občianskej iniciatívy domáhať u inštitúcií EÚ takého vyriešenia konkrétneho problému, aké považujú za správne. Na uplatnenie tohto nároku potrebujú iniciátori petície zozbierať viac ako milión podpisov z najmenej siedmich krajín EÚ.

"V súčasnosti prebiehajúca Európska občianska iniciatíva zameraná na zastavenie netransparentných rokovaní o TTIP a CETA má obrovskú podporu verejnosti najmä v Nemecku, kde ju podpísalo takmer jeden milión signatárov, čo je 1309 percenta určeného kvóra pre Nemecko," uvádza podpredseda SNS.

"V tomto kontexte je pozoruhodné, že práve Angela Merkelová najviac tlačí na urýchlené prijatie dohody TTIP. Bojí sa snáď, že by ozývajúca sa verejná mienka Nemcov mohla komplikovať jej tajný pakt s Barackom Obamom?" pýta sa Paška.

Z ďalších krajín je podľa neho odpor proti TTIP silný aj v Rakúsku, kde predstavuje 438 % stanoveného kvóra, vo Veľkej Británii 388 % a Fínsku 306 % požadovaného počtu podpísaných. Viac ako 100 % potrebnej podpory podľa neho už získala petícia aj vo Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Holandsku, Slovinsku, Španielsku či Írsku.

Na Slovensku je podľa Pašku potrebné k úspechu na zastavenie rokovaní o problematickej obchodnej dohode medzi USA a EÚ získať spolu viac ako 9750 podpisov. Podľa aktuálneho stavu zaregistrovali na sekretariáte iniciatívy „STOP TTIP“ doposiaľ zo Slovenska len 5688 signatárov, čo predstavuje necelých 58 % potrebného kvóra.

Ak budú po splnené povinné petičné podmienky, európske inštitúcie sa touto požiadavkou verejnosti v zmysle Lisabonskej zmluvy budú musieť zodpovedne zaoberať.