Európska 28-ka je v súčasnosti pre Kosovo hlavným obchodným partnerom a najvýznamnejším poskytovateľom rozvojovej pomoci.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. októbra (TASR) - Aj po podpísaní Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) medzi Európskou úniou a Kosovom zostáva postoj Slovenska k neuznávaniu kosovskej nezávislosti rovnaký. "V žiadnom prípade neznamená posun v tejto pozícii," uviedol pre TASR hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Pripomenul, že ani zvyšné štyri krajiny Európskej únie, ktoré neuznávajú samostatné Kosovo, ju nezablokovali. "Spoločne sme tak dali najavo, že otázky európskej perspektívy regiónu a medzinárodnoprávnej subjektivity Kosova spolu nesúvisia," poznamenal.
Keďže nešlo o dohodu členských krajín únie s iným nezávislým štátom, nebola potrebná jej ratifikácia národnými parlamentmi. "EÚ ju uzavrela ako inštitúcia s Kosovom ako s entitou," vysvetlil Stano. Podpísaná bola 27. októbra.
Poukázal na to, že SAA v prvom rade prinesie zásadné zintenzívnenie vzájomnej obchodnej výmeny, ktorá má potenciál viesť k výraznejšiemu sociálnemu i ekonomickému rozvoju Kosova, čo je aj v záujme Slovenska.
Okrem toho to je prvý krok na dlhej ceste európskej integrácie a zavádzania európskych štandardov. "Tento proces Slovensko podporuje v rámci celého západného Balkánu, ktorého súčasťou je aj Kosovo," podčiarkol Stano. Zároveň sa týmto zvyšuje politický a morálny tlak na Prištinu, aby pokračovala v dialógu s Belehradom a zaviedla nevyhnutné reformy.
Európska 28-ka je v súčasnosti pre Kosovo hlavným obchodným partnerom a najvýznamnejším poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá dosiahne v období rokov 2007-2020 približne 1,3 miliardy eur.
Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, odvtedy ho uznalo ako samostatný štát vyše 100 krajín sveta. Okrem Slovenska ho neuznávajú ani Grécko, Španielsko, Rumunsko a Cyprus.
SNS chce vysvetlenie k súhlasu s asociačnou dohodou medzi EÚ a Kosovom
Mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS) žiada o vysvetlenie súhlasu Slovenska s uzatvorením Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) Kosova s Európskou úniou.
Ako pripomína prvý podpredseda strany a bývalý europoslanec Jaroslav Paška, dohodu schválili minulý týždeň šéfovia diplomacií členských štátov EÚ. "Reprezentant ministerstva zahraničných vecí na tomto rokovaní v mene Slovenskej republiky odsúhlasil využitie procedúry uzatvorenia medzinárodnej dohody s podľa Slovenska neexistujúcim subjektom pri vylúčení prerokovania dohody v Národnej rade SR," upozornil Paška.
Poukázal na to, že NR SR prijala v marci 2007 vyhlásenie ku Kosovu, v ktorom podľa Pašku zrozumiteľne vymedzila pre výkonnú moc mantinely, v rámci ktorých majú jej oficiálni predstavitelia pristupovať k nelegitímnym pokusom srbskej provincie etablovať sa na medzinárodnej politickej scéne.
"Pre SNS je neprijateľné, aby vysoký úradník SR na dôležitom medzinárodnom fóre konal v zásadnom rozpore s uznesením prijatým Národnou radou a svojvoľne negoval či menil oficiálne postoje najvyššieho slovenského zákonodarného zboru," podčiarkol s tým, že takéto správanie dehonestuje medzinárodné renomé Slovenska a jej ústavných orgánov.
V tejto súvislosti žiadajú národniari premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby dôsledne vyšetril konanie zodpovedných úradníkov ministerstva zahraničných vecí a vyvodil dôsledné konzekvencie.
Pripomenul, že ani zvyšné štyri krajiny Európskej únie, ktoré neuznávajú samostatné Kosovo, ju nezablokovali. "Spoločne sme tak dali najavo, že otázky európskej perspektívy regiónu a medzinárodnoprávnej subjektivity Kosova spolu nesúvisia," poznamenal.
Keďže nešlo o dohodu členských krajín únie s iným nezávislým štátom, nebola potrebná jej ratifikácia národnými parlamentmi. "EÚ ju uzavrela ako inštitúcia s Kosovom ako s entitou," vysvetlil Stano. Podpísaná bola 27. októbra.
Poukázal na to, že SAA v prvom rade prinesie zásadné zintenzívnenie vzájomnej obchodnej výmeny, ktorá má potenciál viesť k výraznejšiemu sociálnemu i ekonomickému rozvoju Kosova, čo je aj v záujme Slovenska.
Okrem toho to je prvý krok na dlhej ceste európskej integrácie a zavádzania európskych štandardov. "Tento proces Slovensko podporuje v rámci celého západného Balkánu, ktorého súčasťou je aj Kosovo," podčiarkol Stano. Zároveň sa týmto zvyšuje politický a morálny tlak na Prištinu, aby pokračovala v dialógu s Belehradom a zaviedla nevyhnutné reformy.
Európska 28-ka je v súčasnosti pre Kosovo hlavným obchodným partnerom a najvýznamnejším poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá dosiahne v období rokov 2007-2020 približne 1,3 miliardy eur.
Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, odvtedy ho uznalo ako samostatný štát vyše 100 krajín sveta. Okrem Slovenska ho neuznávajú ani Grécko, Španielsko, Rumunsko a Cyprus.
SNS chce vysvetlenie k súhlasu s asociačnou dohodou medzi EÚ a Kosovom
Mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS) žiada o vysvetlenie súhlasu Slovenska s uzatvorením Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) Kosova s Európskou úniou.
Ako pripomína prvý podpredseda strany a bývalý europoslanec Jaroslav Paška, dohodu schválili minulý týždeň šéfovia diplomacií členských štátov EÚ. "Reprezentant ministerstva zahraničných vecí na tomto rokovaní v mene Slovenskej republiky odsúhlasil využitie procedúry uzatvorenia medzinárodnej dohody s podľa Slovenska neexistujúcim subjektom pri vylúčení prerokovania dohody v Národnej rade SR," upozornil Paška.
Poukázal na to, že NR SR prijala v marci 2007 vyhlásenie ku Kosovu, v ktorom podľa Pašku zrozumiteľne vymedzila pre výkonnú moc mantinely, v rámci ktorých majú jej oficiálni predstavitelia pristupovať k nelegitímnym pokusom srbskej provincie etablovať sa na medzinárodnej politickej scéne.
"Pre SNS je neprijateľné, aby vysoký úradník SR na dôležitom medzinárodnom fóre konal v zásadnom rozpore s uznesením prijatým Národnou radou a svojvoľne negoval či menil oficiálne postoje najvyššieho slovenského zákonodarného zboru," podčiarkol s tým, že takéto správanie dehonestuje medzinárodné renomé Slovenska a jej ústavných orgánov.
V tejto súvislosti žiadajú národniari premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby dôsledne vyšetril konanie zodpovedných úradníkov ministerstva zahraničných vecí a vyvodil dôsledné konzekvencie.