Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlava štátu je podľa národniarov odteraz plne zodpovedná za vývoj v krajine a za vládnutie tejto vlády.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. júla (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR svojím stredajším rozhodnutím povýšil práva parlamentných poslancov nad práva občanov SR a vyšiel v ústrety prezidentke SR Zuzane Čaputovej. Vyhlásila to mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS). Deklaruje, že verdikt rešpektuje, no je presvedčená, že ÚS rozhodol v rozpore s ústavnými zvyklosťami a ústavou.
"Ak môžu volebné obdobie skracovať poslanci Národnej rady SR, čo v histórii Slovenskej republiky urobili trikrát, nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že skrátiť volebné obdobie môžu skrátiť aj občania SR hlasovaním v referende," skonštatovali predstavitelia SNS. Zároveň vyjadrili ľútosť nad tým, že došlo k "pošliapaniu" občianskych práv a želania takmer 600.000 občanov Slovenska. Hlava štátu je podľa národniarov odteraz plne zodpovedná za vývoj v krajine a za vládnutie tejto vlády.
ÚS v stredu skonštatoval, že otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Na ÚS sa obrátila prezidentka s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.
Mimoparlamentná strana Spolu víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o referendovej otázke. Vyzdvihla jeho význam z hľadiska budovania SR ako právneho a demokratického štátu. Hnutie KDH v reakcii uviedlo, že si ctí inštitút referenda, vláda sa však má podľa nich meniť voľbami.
Strana Spolu považuje za správne, že sa prezidentka Zuzana Čaputová s referendom obrátila na ÚS SR. "Je mimoriadne dôležité, že Ústavný súd raz a navždy rozhodol, že pomocou petície a vyhlásenia referenda nie je možné skrátiť volebné obdobie a vyvolať predčasné voľby. Z pohľadu budovania Slovenskej republiky ako právneho a demokratického štátu to je zásadné rozhodnutie s konkrétnym dosahom na systém našich volieb, ako aj praktický výkon politiky na Slovensku," vyhlásil predseda strany Juraj Hipš.
"V KDH si ctíme inštitút referenda, ale zastávame názor, že vláda sa má meniť voľbami. Inou možnosťou je rozhodnutie o predčasných voľbách volenými zástupcami v Národnej rade SR, ale ako je vidieť, 90 hlasov za predčasné voľby sa dnes v parlamente nenájde," skonštatoval predseda KDH Milan Majerský.
Mimoparlamentné hnutie Republika označilo rozhodnutie ÚS za "obrovskú ranu pre demokraciu na Slovensku". "Je to pľuvanec do očí všetkým 580.000 ľuďom, ktorí s nádejou na ukončenie tejto vlády podpísali petičné hárky za referendum," skonštatovalo hnutie. Myslí si, že rozhodnutie ústavných sudcov mohlo byť ovplyvnené "zastrašovaním vládnej moci" a Slovensko nebolo ešte nikdy tak bezprávnym štátom, ako je v súčasnosti.
Predsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Irena Bihariová vo svojej reakcii uviedla, že rozhodnutie ÚS rešpektujú, odmietajú však vyjadrenie lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča. Ten odsúdil konanie prezidentky SR Zuzany Čaputovej ohľadom navrhovaného referenda o predčasných voľbách. "Práve Matovič a súčasná vládna koalícia svojim nekompetentným vládnutím, neustálym vnášaním sporov a narúšaním stability vlády počas najkrízovejšieho obdobia, dohnali ľudí k volaniu o predčasných voľbách," uviedla Bihariová. PS vyzvalo Matoviča, aby inicioval v koalícii prijatie novely ústavy, ktorá referendum ústavne sprístupní a umožní. Taktiež ho vyzvalo, aby následne navrhol Národnej rade SR schválenie uznesenia o vyhlásení referenda. "Tým dosiahneme stav, keď bude referendum o predčasných voľbách ústavne priechodné a občanom a občiankam umožnené vyjadriť sa slobodne o tom, či táto vláda ešte má ich dôveru," uviedla Bihariová.
Mimoparlamentná strana Most-Híd rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, z verdiktu je však sklamaná. „Občania majú právo vyjadriť svoju nespokojnosť a politici musia nájsť východisko, čiže riešenie na vzniknutú patovú situáciu - na pôde parlamentu. Ich povinnosťou je zabrániť ďalšej eskalácii napätia v spoločnosti a nájsť také riešenie, ktoré má oporu v Ústave SR. Dnešný verdikt jasne poukazuje na to, že náš základný zákon ani po desaťročiach nie je zárukou všetkých princípov demokratickej spoločnosti,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa strany Klára Magdeme.
"Ak môžu volebné obdobie skracovať poslanci Národnej rady SR, čo v histórii Slovenskej republiky urobili trikrát, nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že skrátiť volebné obdobie môžu skrátiť aj občania SR hlasovaním v referende," skonštatovali predstavitelia SNS. Zároveň vyjadrili ľútosť nad tým, že došlo k "pošliapaniu" občianskych práv a želania takmer 600.000 občanov Slovenska. Hlava štátu je podľa národniarov odteraz plne zodpovedná za vývoj v krajine a za vládnutie tejto vlády.
ÚS v stredu skonštatoval, že otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR nie je v súlade s ústavou. Na ÚS sa obrátila prezidentka s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.
Prečítajte si aj: Ústavný súd: Navrhovaná referendová otázka nie je v súlade s ústavou
Mimoparlamentná strana Spolu víta rozhodnutie ÚS, KDH sa s ním stotožňuje
Mimoparlamentná strana Spolu víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o referendovej otázke. Vyzdvihla jeho význam z hľadiska budovania SR ako právneho a demokratického štátu. Hnutie KDH v reakcii uviedlo, že si ctí inštitút referenda, vláda sa však má podľa nich meniť voľbami.
Strana Spolu považuje za správne, že sa prezidentka Zuzana Čaputová s referendom obrátila na ÚS SR. "Je mimoriadne dôležité, že Ústavný súd raz a navždy rozhodol, že pomocou petície a vyhlásenia referenda nie je možné skrátiť volebné obdobie a vyvolať predčasné voľby. Z pohľadu budovania Slovenskej republiky ako právneho a demokratického štátu to je zásadné rozhodnutie s konkrétnym dosahom na systém našich volieb, ako aj praktický výkon politiky na Slovensku," vyhlásil predseda strany Juraj Hipš.
"V KDH si ctíme inštitút referenda, ale zastávame názor, že vláda sa má meniť voľbami. Inou možnosťou je rozhodnutie o predčasných voľbách volenými zástupcami v Národnej rade SR, ale ako je vidieť, 90 hlasov za predčasné voľby sa dnes v parlamente nenájde," skonštatoval predseda KDH Milan Majerský.
Mimoparlamentné hnutie Republika označilo rozhodnutie ÚS za "obrovskú ranu pre demokraciu na Slovensku". "Je to pľuvanec do očí všetkým 580.000 ľuďom, ktorí s nádejou na ukončenie tejto vlády podpísali petičné hárky za referendum," skonštatovalo hnutie. Myslí si, že rozhodnutie ústavných sudcov mohlo byť ovplyvnené "zastrašovaním vládnej moci" a Slovensko nebolo ešte nikdy tak bezprávnym štátom, ako je v súčasnosti.
Predsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Irena Bihariová vo svojej reakcii uviedla, že rozhodnutie ÚS rešpektujú, odmietajú však vyjadrenie lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča. Ten odsúdil konanie prezidentky SR Zuzany Čaputovej ohľadom navrhovaného referenda o predčasných voľbách. "Práve Matovič a súčasná vládna koalícia svojim nekompetentným vládnutím, neustálym vnášaním sporov a narúšaním stability vlády počas najkrízovejšieho obdobia, dohnali ľudí k volaniu o predčasných voľbách," uviedla Bihariová. PS vyzvalo Matoviča, aby inicioval v koalícii prijatie novely ústavy, ktorá referendum ústavne sprístupní a umožní. Taktiež ho vyzvalo, aby následne navrhol Národnej rade SR schválenie uznesenia o vyhlásení referenda. "Tým dosiahneme stav, keď bude referendum o predčasných voľbách ústavne priechodné a občanom a občiankam umožnené vyjadriť sa slobodne o tom, či táto vláda ešte má ich dôveru," uviedla Bihariová.
Mimoparlamentná strana Most-Híd rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, z verdiktu je však sklamaná. „Občania majú právo vyjadriť svoju nespokojnosť a politici musia nájsť východisko, čiže riešenie na vzniknutú patovú situáciu - na pôde parlamentu. Ich povinnosťou je zabrániť ďalšej eskalácii napätia v spoločnosti a nájsť také riešenie, ktoré má oporu v Ústave SR. Dnešný verdikt jasne poukazuje na to, že náš základný zákon ani po desaťročiach nie je zárukou všetkých princípov demokratickej spoločnosti,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa strany Klára Magdeme.
